[História školy] [Významné osobnosti] [Absolventi-učitelia]

Stredoškolská odborná činnosť
odbor: História č. 19
História našej školy
Jana Špircová
Katarína Barteková
Gymnázium M.M.Hodžu
2.B
Liptovský Mikuláš 1999
Konzultant:Mgr.Gejdošová

I. Úvod

Vzdelanie je pre všetkých ľudí veľmi dôležité. Spoločenský, kultúrny, hospodársky a politický rozvoj si vyžadoval, vyžaduje a vždy bude vyžadovať vzdelanosť. Už v staroveku vznikali prvé strediská vzdelanosti, zakladali sa prvé školy. V dnešnej dobe už nikto nepodceňuje význam školy.

Čím nám je škola?

Najprv len ťažkou skúškou usilovnosti a sebadisciplíny. Neskôr miestom družného zápolenia síl nielen vo vedomostiach, ale aj v kamarátstve, družnosti a vo všetkom, čo sme sa dozvedeli o sebe, o druhých a o živote, ktorý sme pozorovali okolo seba. Mnohí z nás však navštevujú školu bez toho, aby vedeli niečo z jej minulosti, či o jej vzniku. Zaujímajú nás známky, drvíme sa učivo a história našej školy nám je ukradnutá. Možno je taká nevedomosť zapríčinená vedome, možno nevedome. Túto prácu sme sa rozhodli napísať preto, lebo by bolo trápne, keby sa niekto opýtal študentov gymnázia niečo z jeho histórie a odpoveďou by bol prázdne ticho, alebo koktanie o tom, že je to taká a taká škola a nič viac.
Vypracovaním tejto práce sme predovšetkým rozšírili naše vlastné vedomosti. Zároveň však veríme, že práca sa dostane aj k našim spolužiakom.

II. METODIKA

Práca bola vypracovaná podľa nasledovného postupu:
Zhromaždenie potrebnej literatúry
Preštudovanie získanej literatúry
Selekcia informácií podľa vopred pripravenej osnovy
Vypracovanie vlastnej práce na základe takto pripravených materiálov
Postup podľa pripravenej osnovy
Doplnenie textu o obrazovú časť.

III. STAV VZDELANOSTI A ŠKOLSTVA NA PRELOME STOROČÍ

1. Situácia vzdelanosti a školstva na Slovensku

V čase, keď vznikal predchodca dnešného liptovsko-mikulášskeho gymnázia, bolo Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Keďže vládnucou silou, okrem Viedenského cisárskeho dvora po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 bola maďarská vláda, Maďari mali predstavu jednonárodného maďarského štátu.
Okrem politickej moci, ktorá bránila rozvoj vzdelanosti slovenského národa, aj hospodárska a ekonomická situácia prispievali k tomu, že Slováci sa nemohli vzdelávať. Slovensko bolo prevažne poľnohospodárskou krajinou, prevažoval vidiecky spôsob života a preto v početných rodinách už malé, školopovinné deti sa museli zapájať do práce na poliach, pri pasení dobytka a pod. Neraz po skončení základnej-ľudovej školy už nemohli pokračovať v ďalšom štúdiu, lebo museli pracovať, aby vypomáhali rodičom na zabezpečenie živobytia. V tomto čase bola aj veľká migrácia za prácou do Ameriky alebo iných krajín západnej Európy. Toto všetko prispievalo k tomu,že v tomto období časť Slovákov nevedela čítať ani písať. Chýbali nielen stredné a vysoké školy, ale aj základné školy, v ktorých by sa prehĺbila vzdelanosť Slovákov vo svojej materinskej reči. Napriek všetkým ťažkostiam sa uvedomelí Slováci usilovali o rast vzdelanosti nielen štúdiom na školách v Rakúsko-Uhorsku, či v Európe, ale aj prostredníctvom aktivít Spolku svätého Vojtecha, Matice Slovenskej, politických strán (Slovenská národná strana), a iniciatívnych jednotlivcov z radu kňazov, učiteľov, notárov a lekárov. V tomto období bolo slovenských intelektuálov hlásiacich sa k slovenskému jazyku málo. V porovnaní s inými národmi, vzhľadom na celkový počet obyvateľov v Slovenskom národe, bola vrstva inteligencie pomerne úzka. Táto situácia vo vzdelanosti pretrvávala až do vzniku samostatnej Československej republiky dňa 28.októbra 1918. Vznikom republiky sa vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj vzdelanosti hlavne tým, že v školách sa vyučovalo v materinskom jazyku a došlo k rozvoju školstva zakladaním nových škôl za sťažených podmienok. Atmosféra týchto škôl sa v mnohom odlišovala oproti školám iných európskych národov. V tomto období v Liptovskom Svätom Mikuláši už šesť rokov existovalo prvé ,, maďarské ” gymnázium.

2. Liptovský Mikuláš - z dejín vzdelanosti a vzniku gymnázia

Založenie a vznik mikulášskeho reálneho gymnázia nebolo náhodné, lebo Mikuláš bol v minulosti hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom horného a stredného Liptova. Pretože sa tu sústreďoval kultúrny život, boli všetky predpoklady pre vyšší rast vzdelanosti obyvateľov mesta. Do vzniku gymnázia, čiže do roku 1912, nebola na dolnom a strednom Liptove žiadna stredná škola, aj keď po revolučných rokoch 1948/49 sa o ňu mnohí usilovali. Len v dolnom Liptove bolo ružomberské piaristické gymnázium. Najstarší písomný záznam o existenci mesta Liptovský Mikuláš je z roku 1286, hoci sa predpokladá, že už predtým vznikla osada. Postupom sa ale stalo významným strediskom hospodárstva a kultúry. Keď v roku 1443 zemepán Pongrác dal opevniť kostol a kúriu mesta, jeho význam vzrástol. V 14.a 15. storočí mesto získaloprávo trhov a výročných jarmokov. Nastal prudký rozvoj mesta, ktorý vrcholí tým, že v roku 1677 sa stáva sídlom župy. Na konci 18 storočia v dôsledku nepokojov mesto zaznamenáva úpadok a veľké sťahovanie. V prvej polovici 19. storočia sa Mikuláš začína rozvíjať aj po kultúrnej stránke. Prvá knižnica bola založená v roku 1829 a v roku 1830 bol založený prvý slovenský divadelný ochotnícky spolok. Príchodom Michala Miloslava Hodžu ožilo v meste národné hnutie. Stáva sa strediskom pre významné národné podujatia. V roku 1844 vzniká v Liptovskom Svätom Mikuláši kultúrno-osvetový spolok Tatrín, ktorého úlohou bolo rozvíjať kultúru a vzdelanosť. Spolok Tatrín nebol úradne schválený a preto v roku 1847 zanikol. O rok neskôr sa v Mikuláši konali z podnetu štúrovcov stretnutia národných buditeľov. Koncom 19. a začiatkom 20.storočia mesto žilo bohatým kultúrnym a literárnym životom. Hoci oficiálne bola uprednostňovaná maďarčina, slovenčina sa udržiavala hlavne v sedliackych a robotníckych rodinách, ktorí spolu s mešťanmi čelili maďarským snahám. Všetci si uvedomovali dôležitosť strednej školy pre Liptov. Okrem základných škôl, ktoré boli podelené na katolícke, evanjelické a židovské, vznikla tiež štátna ľudová, meštianska a učňovská škola.

IV.SAMOSTATNÉ DEJINY GYMNÁZIA MICHALA MILOSLAVA HODŽU V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

1. Založenie - “ maďarské gymnázium”

Vznik gymnázia v Liptovskom Mikuláši nebolo náhodné. Je to výsledok spoločensko-kultúrneho ako aj hospodárskeho rozvoja mesta a širokého okolia v období na prelome 19. a 20.storočia. Predstavitelia mesta a Liptovskej župy od začiatku 20. Storočia venovali náležitú pozornosť vzniku reálneho gymnázia na Liptove. Bohatší mešťania a stoličná úradnícka pomaďarčená vrstva bývalých zemanov, ktorí dávali deti študovať, chceli mať pre svoje deti doma strednú školu, aby ich nemuseli posielať do škôl do Levoče, Bystrice a Štiavnice za maďarčinou, nemčinou, latinčinou a gréčtinou. Už 2.októbra 1905 mešťania na čele s Rázsom Ballom usilovali, aby sa v Liptovskom Svätom Mikuláši zriadila “alrealiskola vagy algymnázium”. Už v máji 1912 zástupcovia mešťanov Dr. Andor Kiszely, Andor Kozma, richtár Ján Volko za pomoci J.Krivoša a Dr. J.Rumana získali prísľub, že 1.septembra 1912 bude gymnázium otvorené. Tak sa aj stalo. V ten deň oficiálne prvýkrát zaznel školský zvonec v budove novovzniknutého gymnázia, ktoré malo vtedy názov “A LIPTÓSZENTMIKLOSI MAGYAR KIRÁLY ÁLLAMI FOGYMNAZIUM” (Liptovskosvätomikulášske maďarské kráľovské štátne hlavné gymnáiizium). Budova gymnázia bola umiestnená na Nižnom Huštáku (Moyzesova ulica ), neskôr sa presťahovalo do budovy, ktorá bola dokončená v roku 1918. Bola to dvojkrídlová budova s centrálnou časťou so vstupnými priestormi. Bola postavená so sivého kameňa - sohu, tehly červenej farby, ktorá tvorila ornament. Vyučovať sa začalo v dvoch triedach. V prvej - prime, kde bolo 45 žiakov a v piatej - kvinte, kde bolo 13 žiakov. Prvý riaditeľ Dr. Mihályi HABÁN prišiel 13. septembra rovno z Budapešti. Výchova bola vlastenecká v maďarskom jazyku a maďarskom zmýšľaní. Po slovensky učil len J.Jánoška a to duchovné piesne. Štúdium pre Slovákov nebolo veľmi radostné. Nielen, že sa vyučovalo maďarsky, ale žiaci sa nesmeli rozprávať po slovensky ani medzi sebou v laviciach, ani na chodbách. Latinčina sa učila od primy, slovíčka na jednej strane po latinsky, na druhej po maďarsky. Horko-ťažko žiaci hľadali tretí stĺpec, ten tajný slovenský, aby mohli študovať a naštudovanému učivu porozumieť. Kálman NIKLOSSI založil recitačno-reklamačný krúžok, ktorý bol zárodkom pre vznik vzdelávateľského spolku Michala Miloslava Hodžu. Na gymnáziu sa vytvoril Podporovací spolok, v ktorého správe bolo 1847 korún. V roku 1914 pôsobilo na škole jedenásť profesorov v šiestich triedach. Po vypuknutí 1. Svetovej vojny narukovali traja profesori. Podľa výročnej správy, na jar 1916 boli prvé maturity. Na škole bolo v tomto období 226 žiakov. Počas 1.svetovej vojny nebolo štúdium prerušené, až prišli októbrové udalosti v roku 1918 - vznik Československej republiky a Martinská deklarácia. Aj v Liptovskom Svätom Mikuláši sa všetko dáva do pohybu. Rozpadom Rakúsko-Uhorska sa zavrhuje maďarský jazyk, odstraňuje sa maďarská vládnuca moc a rodí sa Slovensko, aj keď v rámci spoločenského štátu s Čechmi. Zmenou politickej národnostnej situácie nastáva nová etapa mikulášskeho gymnázia.

2. Nová etapa - Hodžová štátne reálne gymnázium

Vznikom Československa nastáva ďalšia, druhá etapa, v živote gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Je to akoby nový zrod gymnázia. Na rozdiel od predošlého obdobia je to už gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. Jeho zrod trval dosť dlho, lebo boli nepokojné časy. Najprv bolo treba vytvoriť profesorský zbor, pretože väčšina profesorov odišla do Maďarska. Postupne sa v Čechách a okolí našli noví profesori a suplanti. Aj keď s ťažkosťami a mnohými nedostatkami, predsa dňa 15.februára 1919 župan Dr. Jozef KÁLLAY školu slávnostne otvoril. Jej oficiálny názov znel “ Hodžovo štátne reálne gymnázium.” Hoci gymnázium bolo slovenské, pôsobili tu len dvaja slovenskí profesori, ostatní boli inej národnosti, a to: 8 českých diplomovaných profesorov a 6 suplantov. Za riaditeľa bol vymenovaný Dominik FILLIP, ktorý prišiel z Reálky v Hradci Králové. Na gymnáziu bolo 225 študentov. Z Liptovského Mikuláša bolo 73 študentov a z ostatných častí Liptova 109 študentov. Aj keď školský rok začal až vo februári napriek španielskej chrípke, pre nedostatku uhlia a štátoprávnej zmene, už koncom prvého školského roka, 16.júna 1919, zmaturovalo 8 študentov. Na škole bolo málo slovenských kníh, žiaci neboli pripravení na vyučovanie slovenčiny, ale väčšina z nich poznala aspoň češtinu z bohoslužieb. Najväčšie ťažkosti mali židovskí študenti, ktorým ani čeština nebola úplne známa. Niektorí židovskí študenti gymnázium opustili a prešli na maďarské alebo nemecké školy. Tí študenti, ktorí prepadli museli zaplatiť školné vo výške 200,- korún, čím si zatarasili cestu ďalej študovať, lebo rodičia z dedín (väčšinou chudobní) radšej svoje deti vybrali zo školy, akoby mali zaplatiť takú vysokú sumu..
Vyučovalo sa v tej istej budove, v ktorej bolo ,,maďarské” gymnázium. Budova patrila do radu tých škôl na Slovensku, ktoré uhorská školská správa stavala začiatkom nášho storočia pre podporu maďarizácie. Budova bola dokončená v roku 1916. Táto budova bola zo všetkých najmodernejšia a vybavená potrebnými miestnosťami. Nachádzala sa tu školská kuchyňa, dielne v suteréne pod telocvičňou, riaditeľňa spojená s bytom, nedokončená telocvičňa, ktorá bola dokončená v spolupráci so Sokolom. V škole sa nachádzala aj kresliareň - miestnosť bola malá s vyvýšeným pódiom, časom premeneným na javisko, vybavená stoličkami. Slúžila na prednášky, školské slávnosti, akadémie a divadelné predstavenia. O zariadenia javiska všetkým príslušenstvom sa staral profesor kreslenia Metod KOCOUREK. Na škole boli zariadené rôzne kabinety s určenými učebnými pomôckami, ako napr.: kabinet fyziky, prírodpisný kabinet, ktorého správcom bol Ján Volko STAROHORSKÝ. V tomto kabinete, ktorý obsahoval veľkú zbierku hornín a skamenelín, sa vybudovali základy pre dnešné Múzeum slovenského krasu so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Ďalej to bola profesorská a žiacka knižnica, knižnica chudobných študentov vytvorená v polovici roku 1921 Spolkom pre podporovanie chudobných študentov. Obsahovala 175 učebníc, darovaných alebo získaných voľných výtlačkov. Jej správcom bol Jaroslav MÍHA. Spolok pre podporovanie chudobných študentov podporoval nielen peňažne, ale aj knihami, ubytovaním a odevami.

3.Stručný životopis Michala Miloslava Hodžu

Michal Miloslav Hodža pochádzal z Turca. Narodil sa 22. Septembra 1811 v Rakši, jako jedno zo siedmich detí. Navštevoval nižšie gymnázium v Banskej Bystrici a vyššie gmnázium v Rožňave, Banskej Bystrici. Taktiež absolvoval teologické štúdium v Prešove, ktoré dokončil v Prešporku - Bratislave. Tu sa stal v roku 1833 predsedom Spoločnosti slovenských študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu a získal si veľkú vážnosť študujúcej mládeže. Pri tejto príležitosti sa spoznal s Ľudovítom Štúrom a ďalšími štúrovcami. V marci 1837 prijal miesto v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tu účinkoval 29 rokov nielen ako evanjelický kňaz, ale aj ako jeden z hlavných organizátorov kultúrneho a politického života. Z jeho iniciatívy bol v Liptovskom Mikuláši založený spolok TATRÍN, ktorý mal celonárodný cieľ: podporovať slovenskú literatúru a slovenských študentov. Počas pôsobenia v Liptovskom Mikuláši sa nestretol len s uznaním a prejavmi vďaky za to, čo vykonal, ale mal aj nepriateľov slovenského ľudu, ktorí najprv tajne a potom verejne vystupovali proti nemu. K jeho úhlavným nepriateľom patrili najmä cirkevní maďarónski inšpektori a ich kamaráti- zapredanci. Všetko čo, Hodža vykonal, im bolo tŕňom v oku. Ich cieľom bolo sociálne zlomiť Hodžu a potom ho odstrániť z Mikuláša a aj zo Slovenska. Horký kalich utrpenia musel Hodža vypiť až do dna. Neskôr mu cirkevný zbor v Liptovskom Mikuláši vzal plat a dosiahol aj súdne vyhostenie Hodžu z Liptovského Mikuláša. Keďže súdny výrok znel “ za hranice Uhorska”, zvolil si Tešín. Tam o štyri roky zomrel. Hodža mal svoj veľký sen - otvoriť svoje štátne reálne gymnázium. Jeho sen sa naplnil a na jeho počesť bolo gymnázium nakoniec 15. februára 1919 otvorené. Dr. Juraj Jánoška uviedol príčinu, prečo práve mikulášske gymnázium je pomenované po Michalovi Miloslavovi HODŽOVI:
“ Na čele nosí meno muža bojovníka, horliteľa, ktorý celý svoj život zasvätil ideálom v prospech slovenského národa, jeho slobody a vzdelanosti. Je to náš slávny Michal Miloslav Hodža, ktorý viac ako 20 rokov účinkoval v našom meste, ako hlboký mysliteľ, kňaz a učiteľ.”

1. Prvá učebná osnova

Od 15.februára do 12. júla 1919 sa vyučovalo podľa učebnej osnovy slovenských reálnych gymnázií s vyučovacou rečou slovenskou.

OSNOVA: Predmet Trieda Spolu

Náboženstvo...................... v každej triede po 2 hodiny....................... 16 hodín
Slovenčina........................ v I. a II. triede po 5 hodín
v III.a IV.triede po 2 hodiny..................... 28 hodín
Čeština .............................. v I.a II.triede po 1 hodine
v III.a IV.triede po 2 hodiny..................... 14 hodín
Latinčina.............................v I.a II.triede po 6 hodín
v III.a .IV.triede po 4 hodiny.................... 36 hodín
Francúzština........................v III.až V.triede po 4 hodiny
v VI až VIII.triede po 3 hodiny .............. 21 hodín
Nemčina ............................. v III. až VIII triede po 3 hodiny.............. 18 hodín
Dejepis................................. v II. až IV. a VII. triede po 2 hodiny
v V., VI.a VIII triede po 3 hodiny.......... 17 hodín
Zemepis ................................v I.ažIV.triede po 2 hodiny
v V.až VII triede po 1 hodine................. 11 hodín
Prírodopis a všeobecná
Z zemeveda ..............................v I.a II.triede po 2 hodiny
v V.až VIII triede po 2 hodiny.............. 12 hodín
Matematika............................v I.ažVII.triede po 3 hodiny
v VIII.triede po 2 hodiny ..................... 23 hodín
Základy Náuky deskriptívnej geometrie................................
v V. až VI.triede po 2 hodiny................ 4 hodiny
Chémia...................................v VI. A VII. triede po 2hodiny.............. 4 hodiny
Fyzika....................................v III.triede po 2 hodiny
v IV.až VII.triede po 3 hodiny
v VIII.triede po 4 hodiny...................... 12 hodín
Filozofická propaedeutika .....v VIII.triede po 3 hodiny...................... .3 hodiny
Kreslenie............................... v I.a II.triede po 3 hodiny
v III.a IV.triede po 2 hodiny................ 10 hodín
Krasopis.................................v I.triede 1 hodinu.................................. 1 hodina
Telocvik.................................v I. až VIII.triede po 2 hodiny...............16 hodín

Spolu sa vyučovalo 246 hodín.

No nebolo to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. V predmetoch sa našli aj isté medzery. Z predmetov bola pomerne zanedbávaná telesná výchova. Bolo treba začať od začiatku. Začalo sa cvičiť podľa vyučovacích osnov v telocvični alebo na letnom cvičišti. Žiaci si osvojili slovenské velenie, prejavili schopnosť v samostatnom vedení poradových cvičení, zúčastňovali sa športových podujatí. Pracoval tu Sokolský žiacky oddiel a Sokolský dorastenecký oddiel.

2.Prvý profesorský zbor

Dominik FILIP - 1918 - 1920 - prvý riaditeľ Štátneho reálneho gymnázia - napísal učebnicu Prírodopisu pre nižšie triedy - profesor prírodopisu
Vladimír ČERVENÝ - profesor latinčiny
Jozef ĎAĎO - profesor katolíckeho náboženstva
Adolf DEUTSCH - vedľajší profesor izraelitského náboženstva
Eduard ENGELTHALER - profesor chémie, fyziky, matematiky, prírodopisu, krasopisu, spevu - správca chemického kabinetu
Břetislav JAROŠ - profesor zemepisu, dejepisu -správca dejepisného a zemepisného kabinetu
Jaroslav JELÍNEK - profesor telocviku a hier
Karol KARÁSEK - profesor francúzštiny
Metod KOCOUREK - profesor kreslenia., matematiky, voľného kreslenia, - správca kresliarskeho kabinetu
Michal MADĚRA - farár - profesor slovenčiny a evanjelického náboženstva
Jaroslav MIKA - profesor deskriptívy, matematiky, zemepisu - správca geometrického kabinetu a dielne
Jozef MILIČ - profesor češtiny, nemčiny a dejepisu
Václav PATERA - profesor latinčiny a francúzštiny
Ľudovít ŠENŠEL - farár - profesor slovenčiny a evanjelického náboženstva
Václav ŠPINKA - profesor latinčiny- správca profesorskej knižnice
Dr. František TRNKA - profesor matematiky, fyziky - správca fyzikálnych zbierok
Vlasta VIKTORINOVÁ - profesorka dievčenského telocviku
Ján VOLKO - profesor prírodpisu, slovenčiny - správca prírodopisného kabinetu
Ján ZAJÍČEK - profesor češtiny, nemčiny, zemepisu - správca žiackej knižnice

.3.Riaditelia Gymnáziua M. M. HODŽU od roku 1918 do roku 1998

Mihály HABÁN do roku 1918
Domink FILIP od roku 1918 do roku 1920
Ján ŠINDELÁŘ od roku 1920 do roku 1938
Michal ONDRUŠ od roku 1938 do roku 194
Ján ZAIC od roku 1940 do roku 1945
Ľudovít NECKÁR od roku 1945 do roku 1948
Fedor KLIMÁČEK od roku 1948 do roku 1952
Vladimír STANKOVIANSKY od roku 1952 do roku 1981
Ján ONDÁŠ od roku 1981 do roku 1991
Jaroslav KUBINEC od roku 1991

V. MIMOŠKOLSKÁ ČINNOSŤ

Pre našu školu mala veľkú úlohu aj mimoškolská činnosť. Na škole pracovali rôzne krúžky, napr. Ženské práce, Krúžok telesnej výchovy, Abstinentný krúžok. Veľký význam mala osvetová a verejná činnosť profesorského zboru, ktorého členovia vykonávali verejné prednášky. Nepochybne najväčšiu úlohu zohral samovzdelávací spolok nesúci meno Michala Miloslava Hodžu ,,Hodžov vzdelávací spolok”. Jeho hlavnou náplňou bolo oboznamovanie študentov s tvorbou významných autorov. Profesori si rýchlo získali srdcia študentov cez literárnu, hudobnú a divadelnú záujmovú činnosť. Recitoval sa tu Puškin, Lermontov, Majakovskij, Sládkovič, Vajanský, Krasko. Členovia museli odolávať vonkajšiemu tlaku. Profesori boli prenasledovaní. V júni 1941 sa zrodila skupina odbojovej mládeže zo študentov mikulášskeho gymnázia. Táto činnosť ilegálnej skupiny bola od začiatku zameraná na tvorbu a rozširovanie protištátnych letákov, za čo mnohí boli väznení. ( J. Krivoss, J.Kamhal, D. Albíni). Po návrate z väzenia do Mikuláša bola celá skupina daná pod policajný dozor. Text letáku pri príležitosti opätovných preletoch jednotiek sovietskych lietadiel ponad územie Slovenska:
“ Slováci a Slovenky!
... Je koniec báchorkám o nepremožiteľnosti nemeckej vzdušnej zbrane, a že sa začína rúcať nacistický režim.
... Je koniec lúpeži a krviprelievaniu...
... Slováci!
... Nebudete viac krvácať za cudzie záujmy v bratovražednom boji! V Československej republike bude zas dobre, ako bývalo!...
... Deň slobody bude dňom odplaty!...

V divadle sa gymnazisti menej uplatnili, hoci divadelná úroveň Mikuláša a ochotníkov bola nielen tradičná, ale aj na dosť vysokej úrovni. Konala sa tiež súťaž mikuláškeho a ružomberského gymnázia. Ružomberskí študenti začali vydávať časopis VATRA, zatiaľ čo mikulášski rozširovali TATRANSKÉHO ORLA, SOKOLA A NOVÝ ROD. Po odhalení pomníka, národného buditeľa, Gašpara Féjerpataky Bélopotockého, 28. októbra 1925 bola v budove školy otvorená verejná čitáreň a knihovňa. V októbry 1925 si tu pripomenuli 120. výročie smrti Ľudovíta Štúra.28.mája 1938, pri príležitosti 20. výročia trvania gymnázia bola odhalená a odovzdaná do opatery žiakom školy pamätná doska M. M. HODŽU. “Michal Miloslav HODŽA”, ktorého meno nesie tento ústav, spisovateľ a národný buditeľ, narodil sa roku 1811 v Rakši, zomrel v roku 1970 vo vyhnanstve v Těšíne. Pochovaný je v Lipt.Sv.Mikuláš, kde pôsobil.

VI. Známe osobnosti - absolventi Gymnázia M.M.Hodžu

Aj gymnázium sa môže popýšiť talentami, ako napr.:
Andrej PLÁVKA - básnik (maturoval 1926/1927 )
Vladimír DROPPA - akademický maliar ( maturoval 1926/1927 )
Pavel STRAUSS - lekár, spisovateľ ( maturoval 1930/1931 )
Július LENKO - básnik, profesor ( maturoval 1934/1935 )
František KRÁĽ - akademický maliar (maturoval 1937/1938 )
Alfonz GROMA - akademický sochár (maturovaln 1944/1945 )
Milan RÚFUS - básnik (maturoval 1947/1948 )
Ernest ŠPITZ - akademický maliar ( maturoval 1947/1948 )
Miroslav KSANDR - akademický sochár ( maturoval 1949/1950 )
Ján STARŠÍ - československý reprezentant v ľadovom hokeji (maturoval 1951/1952 )
Michal MARTIKÁN - olympijský víťaz, dvojnásobný majster sveta ( maturoval 1996/1997 ).

VII. ZÁVER

Naša práca mala za cieľ načrtnúť obraz našej školy. Vypadli z neho síce mnohé mená, s ktorými sú spojené rôzne udalosti, no na pár stránkach sa nedá všetko zreprodukovať. Veď o živote našej školy by sa dali písať celé knihy. Pravú veľkosť a význam budeme môcť oceniť azda neskôr, aj keď už teraz vidíme jeho výrazný podiel na vzelaní slovenskej mládeže. Veď tohoto roku sa naše gymnázium dožíva už 80. výročia. História gymnázia nie je dlhá, ale je boľavá a poučná, zvlášť pre našu mladú generáciu. Bolo by preto každému stredoškolákovi, vysokoškolákovi len na osoh, keby považoval za morálnu povinnosť poznať históriu svojej školy, jej bývalých popredných profesorov a keby tiež vedel o jej známejších absolventoch. Tak by im lavica, trieda a celá škola bola osobnejšia. Touto prácou sme chceli dosiahnuť to, aby študenti nemysleli len na školu, ako na budovu, kde strávili hodiny a hodiny nad knihami, ale nech ju berú ako svoj druhý domov. Teda nech študenti spoznávajú nielen jej prítomnosť ale aj minulosť. Nech naša škola neustále plní svoje poslanie tak, aby nás k nej viazali tie najmilšie spomienky ...

VIII. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Karel Ilja DVOŘÁK a PRISTAVENIA-kapitoly i kapitolky z histórie a Jaroslav UHEL súčasnosti Gymnázia M.M.Hodžu, 1994
Ladislav PAŠKA PAMATNICA 50. Výročia založenia Hodžovho štátneho reálneho gymnázia v Liptovskom Mikuláši,1968.

Za pomoc pri vypracovaní tejto mimoškolskej práce ďakujeme hlavne p. prof. dejepisu Mgr. Gejdošovej, ktorá nám poskytla potrebnú literatúru a p Jozefovi Šípošovi za pomoc priúprave a korekcii tejto práce.