Prehlasujem, že prácu na tému Invázne

rastliny v mojom okolí vypracovala

 samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

 

 

 

                                         V Svätom Kríži dňa 20.1.2005               

 

 

 

 

Gymnázium M. M. Hodžu, Hodžova 13, 031 01 Liptovský Mikuláš

 

 

 

 

 

 

 

 

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

 

č. odboru: 04

 

BIOLÓGIA, EKOLÓGIA

 

 

Invázne rastliny v mojom okolí

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2005                                                                                      Lenka Veselovská

Svätý Kríž                                                                                      3. ročník

                                                                  konzultant

                                                                                      Ing. Kristína Urbanová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

POĎAKOVANIE

Ďakujem Ing. Kristíne zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva za určenie ťažšie determinovateľných druhov inváznych rastlín a za poskytnutie literatúry. Pracovníkom Správy Tatranského národného parku, Správy Národného parku Nízke Tatry a Mgr. Rudolfovi Padovi z Občianskeho združenia TATRY ďakujem za mnohé cenné rady z oblasti mapovania a odstraňovania inváznych druhov rastlín. Vybraným študentom Gymnázia M. M. Hodžu ďakujem za spoluprácu pri organizácii súťaže Invázne rastliny Slovenska a mestu Liptovský Mikuláš, Gymnáziu M. M. Hodžu a Slovenskému múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva ďakujem za poskytnutie finančných darov potrebných na zabezpečenie tejto súťaže.  

 
 



OBSAH

 

Úvod...................................................................................................................................1

Metodika práce...................................................................................................................2

1 Charakteristika inváznych rastlín...............................................................................3

1.1   Všeobecná charakteristika inváznych druhov rastlín..................................................3

1.2  Zoznam najnebezpečnejších inváznych druhov rastlín na Slovensku..........................4

1.3  Spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín........................................................4

2 Mapovanie vybraných druhov inváznych rastlín.......................................................7

2.1 Botanická charakteristika, stanovištné nároky, pôvod, spôsoby

       šírenia a celoslovenský výskyt mapovaných druhov inváznych rastlín.......................7

     2.1.1 Boľševník obrovský..............................................................................................7

     2.1.2 Netýkavka žliazkatá..............................................................................................8

     2.1.3 Pohánkovec japonský...........................................................................................9

     2.1.4 Pohánkovec sachalínsky.....................................................................................10

     2.1.5 Pohánkovec český...............................................................................................11

     2.1.6 Zlatobyľ kanadská...............................................................................................11

     2.1.7 Zlatobyľ obrovská...............................................................................................12

     2.1.8 Astra kopijovitolistá............................................................................................13

     2.1.9 Astra novobelgická..............................................................................................13

     2.1.10 Astra hladká.......................................................................................................14

     2.1.11 Slnečnica hľuznatá.............................................................................................15

     2.1.12 Pavinič päťlistý..................................................................................................15

     2.1.13 Lupína mnoholistá.............................................................................................16

     2.1.14 Beztvarec krovitý..............................................................................................16

     2.1.15 Sumach pálkový................................................................................................16

2.2 Poloha a geografická charakteristika mapovaného územia.........................................17

     2.2.1 Poloha a ohraničenie mapovaného územia..........................................................17

     2.2.2 Geologické, geomorfologické a pôdne pomery mapovaného územia.................18

     2.2.3 Klimatické a hydrologické pomery mapovaného územia...................................18

     2.2.4 Vegetácia mapovaného územia...........................................................................18

2.3 Výskyt inváznych druhov rastlín v mapovanom území..............................................19

     2.3.1 Výskyt boľševníka obrovského...........................................................................19

     2.3.2 Výskyt pohánkovca japonského..........................................................................19

     2.3.3 Výskyt pohánkovca sachalínskeho......................................................................20

     2.3.4 Výskyt pohánkovca českého............................................................................... 20

     2.3.5 Výskyt zlatobyle obrovskej..................................................................................21

     2.3.6 Výskyt zlatobyle kanadskej.................................................................................24

     2.3.7 Výskyt netýkavky žliazkatej................................................................................25

     2.3.8 Výskyt astry kopijovitolistej................................................................................25

     2.3.9 Výskyt astry novobelgickej..................................................................................27

     2.3.10 Výskyt astry hladkej...........................................................................................28

     2.3.11 Výskyt slnečnice hľuznatej.................................................................................30

     2.3.12 Výskyt paviniča päťlistého.................................................................................32

     2.3.13 Výskyt lupíny mnoholistej..................................................................................32

     2.3.14 Výskyt beztvarca krovitého................................................................................34

     2.3.15 Výskyt sumachu pálkového.................................................................................35

3 Aktivity na zvýšenie informovanosti a obmedzenie šírenia inváznych rastlín ....... 37

3.1 Prieskum a zvyšovanie informovanosti verejnosti o tematike inváznych

      rastlín............................................................................................................................ 37

     3.1.1 Prieskum informovanosti detí, mládeže a dospelých o tematike

          inváznych rastlín.......................................................................................................37

     3.1.2 Súťaž „Invázne rastliny Slovenska“......................................................................38

     3.1.3 Prednášky a učebné pomôcky o inváznych rastlinách..........................................39

     3.1.4 Práca s verejnosťou v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava...........39

3.2 Likvidácia ohnísk šírenia inváznych rastlín vo voľnej prírode.....................................40

4 Diskusia...........................................................................................................................41

Záver...................................................................................................................................44

Bibliografia..........................................................................................................................46

Prílohy.................................................................................................................................47

Zoznam príloh.....................................................................................................................48

ÚVOD

 

      Sú krásne. A sú nebezpečné. Keď ich vidíme rásť v prírode, mnohokrát si časť z nich prenesieme a zasadíme do svojej záhradky, lebo chceme mať kúsok z tej krásy aj doma. Pritom si však neuvedomujeme, akú hrozbu predstavujú pre okolitú prírodu. V našej krajine sa v poslednom období rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, kde vytláčajú pôvodné druhy. Nastávajú tak výrazné zmeny v zložení a zastúpení pôvodných ekosystémov. Okrem ekologických problémov prinášajú aj problémy hospodárske, pretože spôsobujú ekonomické straty.

        

     Činnosť človeka, narúšanie stanovíšť a introdukcia rastlín, sa považuje za príčinu invázií. Súčasná hromadná degradácia vegetácie zapríčinená populačnou explóziou spojená s nadmerným využívaním prírodných zdrojov a stále sa zvyšujúcimi požiadavkami na zlepšenie životného štandardu vytvára vhodné stanovištia pre rozširovanie inváznych rastlín. Významnú úlohu pri introdukcii rastlín mali botanické záhrady založené v 16.-17. storočí. Rastliny sa dovážali z iných kontinentov pre liečivé, dekoratívne a vedecké účely. Tu sa postupne usadili a často splaneli. Primárnou príčinou invázie je odstránenie alebo prekročenie bariér, ktoré predtým zabraňovali preniknúť danému druhu na nové územie.

 

      Škola, na ktorej študujem, je ekologicky zameraná a spolupracuje so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva. Tam som sa podrobnejšie dozvedela o problematike inváznych rastlín. V posledných rokoch sa im medzi odborníkmi začína venovať viac pozornosti a prebiehajú viaceré akcie s cieľom zmapovať a obmedziť výskyt rastlín, ktoré sú podľa platnej legislatívy označené ako invázne. V Liptove, hoci jeho veľkú časť tvoria chránené územia, nie je ich výskyt ešte úplne zmapovaný a odstraňovaný je prevažne len boľševník obrovský. A najväčšiu hrozbu predstavujú invázne rastliny práve pre chránené oblasti. Možnosť preskúmať nepoznané a zaoberať sa tak aktuálnou problematikou bola pre mňa veľmi lákavá a významnou mierou prispela k môjmu rozhodnutiu zvoliť si práve túto tému pre svoju prácu.

 

     Cieľom mojej práce bolo zmapovať výskyt vybraných druhov inváznych rastlín v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany, Dúbrava a v ich okolí vrátane Mošnickej a Krížskej doliny. Chcela som sa viac dozvedieť o týchto rastlinách, ktorých potencionálne nebezpečenstvo si väčšina ľudí neuvedomuje, a so svojimi poznatkami oboznámiť verejnosť. Preto ďalším cieľom bol prieskum informovanosti verejnosti o problematike inváznych rastlín, vypracovanie informačnej kampane zameranej na zvýšenie tejto informovanosti a návrh a realizácia aktivít zameraných na zabránenie ďalšieho šírenia inváznych rastlín v mapovanom území.     

 

 

 

 

 

 

METODIKA PRÁCE

 

      V Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva som sa dozvedela o problematike inváznych rastlín a o tom, že ich výskyt ešte nie je úplne zmapovaný. Zhromaždila a preštudovala som si dostupnú literatúru venovanú tejto téme, aby som sa s ňou lepšie oboznámila.

      Vybrala som si rastliny, ktoré budem mapovať. Zaradila som tu tých 7 druhov, ktoré sú za invázne vyhlásené podľa platnej legislatívy (boľševník obrovský, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská, pohánkovec japonský, pohánkovec sachalínsky, pohánkovec český a netýkavka žliazkatá) a ďalších 8 potencionálne inváznych rastlín, ktoré som vybrala na základe toho, že som ich aj predtým spozorovala niekde vo svojom okolí (astra kopijovitolistá, astra novobelgická, astra hladká, slnečnica hľuznatá, sumach pálkový, beztvarec krovitý, lupína mnoholistá, pavinič päťlistý). 

      Zvolila som si územie, v ktorom bude mapovanie prebiehať. Vybrala som si oblasť obcí Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava a ich okolia spolu s Mošnickou a Krížskou dolinou, pretože sa nachádzajú v blízkosti môjho bydliska. Celé územie som si rozčlenila na 13 menších celkov - intravilán obce Galovany, intravilán obce Svätý Kríž, intravilán obce Lazisko, intravilán obce Dúbrava, Mošnická dolina, Krížska dolina, extravilán obce Lazisko okrem Mošnickej doliny, les Chrastie, extravilán obce Svätý Kríž – východ (okrem lesa Chrastie), extravilán obce Svätý Kríž – západ, extravilán obce Dúbrava okrem Krížskej doliny, extravilán obce Galovany – východ, extravilán obce Galovany – západ. Každý tento celok som 3-krát navštívila (prvýkrát v mesiaci august, druhýkrát v mesiaci september a tretíkrát v mesiaci október) a podrobne som v ňom zmapovala výskyt vybraných druhov. Invázne rastliny na súkromných pozemkoch som mapovala so súhlasom majiteľa. Pri mapovaní som určila, o akú rastlinu ide a zaznačila som si presný popis jej stanovištia, rozlohu miesta výskytu, počet jedincov na danom mieste výskytu a či ide o rastlinu pestovanú alebo divorastúcu. Miesta výskytu som zakresľovala do kópií katastrálnych máp s mierkami 1:2000, 1:2880 a 1:5000, ktoré mi poskytol Katastrálny úrad v Liptovskom Mikuláši. Výskyt jednotlivých druhov rastlín som spracovala do prehľadných tabuliek, kde som uviedla kataster obce, názov lokality, presný popis a rozlohu miesta výskytu, počet jedincov na danom mieste výskytu, či ide o extravilán alebo intravilán obce a či je to rastlina pestovaná alebo divorastúca. Rastliny som identifikovala sama na mieste výskytu s pomocou príručiek na určovanie inváznych druhov rastlín, ktoré vydala Štátna ochrany prírody v Banskej Bystrici, sporné jedince boli determinované Ing. Kristínou Urbanovou zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Popri mapovaní som robila aj fotodokumentáciu, ktorú som neskôr využila najmä pri tvorbe nástenky, plagátov, letákov a informačného CD.

      V ďalšej časti práce som vypracovala anketu, ktorú som dala 200 respondentom vo veku 12-19 rokov, ktorí študovali na základných a stredných školách v okrese Liptovský Mikuláš a ďalšie anketové otázky som položila 200 obyvateľom obcí Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava vo veku 20 – 65 rokov. Cieľom oboch ankiet bolo zistiť mieru informovanosti verejnosti o problematike inváznych rastlín. 

      Vytvorila som program informačnej kampane zameranej na zlepšenie informovanosti verejnosti, ktorý pozostáva zo súťaže „Invázne rastliny Slovenska“, prednášok pre základné školy a gymnáziá, informačného CD a nástenky týkajúcu sa problematiky inváznych rastlín, ktoré sa budú využívať pri výučbe biológie a ekológie na našej škole, a z aktivít v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava – informačné plagáty a letáky, relácia v obecnom rozhlase, školiaca akcia pre členov Urbariátu Svätý Kríž.

     V spolupráci so Správou Národného parku Nízke Tatry som naplánovala sériu brigád s cieľom zabrániť rastu a šíreniu inváznych rastlín vo voľnej prírode v mapovanej oblasti.  

1. CHARAKTERISTIKA INVÁZNYCH RASTLÍN

 

1.1 Všeobecná charakteristika inváznych druhov rastlín          

 

     Termínom invázne rastliny sa označujú nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa spontánne šíria v novom prostredí a prenikajú do nových spoločenstiev, svojím rastom na určitom území vytláčajú pôvodnú vegetáciu a narúšajú tak celý ekosystém. Vytvárajú rozmnožujúce sa populácie vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín a majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území.

      Invázny proces prebieha v niekoľkých štádiách. Najčastejšie sa rozlišujú tieto tri etapy:

- introdukcia

- založenie novej populácie prostredníctvom reprodukcie

- rozšírenie na nové lokality a založenie ďalších populácií

      Invázne rastliny najlepšie osídľujú narušené spoločenstvá, kde rýchlo získavajú dominantné postavenie. Toto narušenie môže byť prirodzeného (erózie, záplavy) alebo sekundárneho (antropogénneho) charakteru, ktorý v súčasnej dobe prevláda. Patria tu napr. úpravy tokov narúšajúce pôvodné brehové porasty, používanie ťažkej mechanizácie pri výstavbe ciest, tvorba úhorov, háld, skládok a pod.

     Často bývajú zámerne pestované v záhradách a parkoch pre svoju dekoratívnu funkciu alebo sú vysádzané ako krmoviny pre zvieratá či pôdoochranné dreviny napr. na okrajoch ciest, odkiaľ splaňujú do voľnej prírody.     

     Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú:

 - vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, vytváranie dominantného porastu v štádiu semenáčikov)

- schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy)

- široká ekologická valencia, schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako rastú vo svojom prirodzenom prostredí

- dobré rozmnožovacie schopnosti; vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz, generatívne (pohlavné) rozmnožovanie – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie

- účinné spôsoby rozširovania

- malá hustota až absencia prirodzených nepriateľov (parazitov, chorôb)

     Rozširované bývajú najčastejšie človekom, či už zámerne (vysádzaním napr. do parkov a záhrad) alebo nezámerne (vyhadzovaním plodných, reprodukcie schopných druhov na skládky a smetiská, čím sa zakladajú nové ohniská šírenia, prenosom diaspór na kolesách rôznych mechanizmov využívaných v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve alebo prostredníctvom vykopanej zeminy, ktorá obsahuje aj podzemné časti rastlín, a jej odnosom na nové miesta), ale aj zoochórne (prostredníctvom živočíchov –priľnutím diaspór na telo niektorého zo živočíchov alebo požieraním plodov a následným vyvrhovaním semien), anemochórne (prostredníctvom vetra), hydrochórne (prostredníctvom vody) alebo autochórne (samovoľne).

      Okrem ekologických rizík a dôsledkov spojených s ich rozširovaním (negatívne ovplyvňujú a výrazne menia pôvodné zloženie rastlinných spoločenstiev; súvislými porastami bránia prenikaniu svetla k pôvodným rastlinám, čo zabraňuje ich rastu a vyklíčeniu semenáčikov; rýchlo obsadzujú nové stanovištia) sú významné aj riziká zdravotné (najmä boľševník obrovský) a ekonomické (šírenie inváznych rastlín prináša ekonomické a hospodárske straty a následne náklady na odstránenie dôsledkov ich šírenia, napr. poškodenej dlažby a asfaltového povrchu ciest).   

1.2 Zoznam najnebezpečnejších inváznych druhov rastlín na Slovensku

 

     Slovensko sa radí ku krajinám, ktoré zatiaľ ešte nemajú vypracované komplexné hodnotenie nepôvodných druhov rastlín.

      V súčasnom období sú podľa platnej legislatívy (zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyhláška 24/2003 v § 7) za invázne druhy rastlín na území Slovenskej republiky považované:

1.      Pohánkovec japonský (syn. krídlatka japonská) – Fallopia japonica

2.      Pohánkovec český (syn. krídlatka česká) – Fallopia x bohemica

3.      Pohánkovec sachalínsky (syn. krídlatka japonská) – Fallopia sachalinensis

4.      Boľševník obrovský – Heracleum mantegazzianum

5.      Netýkavka žliazkatá – Impatiens glandulifera

6.      Zlatobyľ kanadská – Solidago canadensis

7.      Zlatobyľ obrovská – Solidago gigantea

      Medzi ďalšie invázne druhy, ktoré sa nepovažujú za invázne podľa zákona, ale majú tiež vlastnosti inváznych rastlín, patria:

1.      Pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima        

2.      Astra kopijovitolistá – Aster lanceolatus

3.      Astra novobelgická – Aster novi-belgii

4.      Astra hladká – Aster laevis

5.      Ježatec laločnatý – Echinocystis lobata

6.      Slnečnica hľuznatá – Helianthus tuberosus

7.      Netýkavka malokvetá – Impatiens parviflora

8.      Javorovec jaseňolistý – Negundo aceroides

9.      Rudbekia strapatá – Rudbeckia laciniata

10.  Agát biely – Robinia pseudoacacia

11.  Hviezdnik ročný – Stenactis annua

12.  Ambrózia palinolistá – Ambrosia artemisifolia

13.  Roripovník východný – Bunias orientalis

14.  Sumach pálkový – Rhus typhina

15.  Beztvarec krovitý – Amorpha fruticosa

16.  Čremcha neskorá – Padus serotina

17.  Kustovnica cudzia – Lycium barbarum

18.  Mahónia cezmínolistá – Mahonia aquifolium

19.  Hlošina úzkolistá – Elaeagnus angustifolia

20.  Pavinič päťlistý – Parthenocissus quinquefolia

21.  Lupina mnoholistá – Lupinus polyphyllus

22.  Glejovka americká – Asclepias syriaca

23.  Iva voškovníkovitá – Iva xanthiifolia

24.  Dvojzub listnatý – Bidens frondosa

              prípadne iné

 

1.3 Spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín

     

      S cieľom minimalizovať počet inváznych druhov na stanovištiach a zabrániť prenikaniu stále ďalších nepôvodných druhov na územie Slovenska je potrebné realizovať rôzne opatrenia, ktoré by zabránili rastu a šíreniu inváznych rastlín.       

      pred realizáciou opatrení spojených s potláčaním výskytu či odstraňovaním invázneho druhu na stanovišti je podľa nevyhnutné si dopredu zistiť nasledujúce skutočnosti (podľa Cvachová, Gojdičová, 2003) :

1.      prírodné danosti konkrétnej lokality (členitosť terénu, prístupnosť územia, stupeň ochrany, ...)

2.      vlastnícke vzťahy (ak odstraňovanie inváznych druhov rastlín z rôznych dôvodov nerealizuje vlastník, správca alebo nájomca, tak bez jeho súhlasu nie je možné vykonať žiadne opatrenia)

3.      rozšírenie druhu na lokalite, čiže plošný rozsah územia, na ktorom sa odstraňovanie bude uskutočňovať

4.      početnosť (či je výskyt ojedinelý, skupinový, masový, plošná monokultúra a pod.), pri ojedinelom výskyte je potrebné najprv zistiť ohnisko, odkiaľ sa druh do územia šíri

5.      biologické vlastnosti druhov uvažovaných na likvidáciu a ich ekologické nároky

6.      spôsob rozmnožovania (vegetatívne, generatívne, obojaké), je treba venovať pozornosť aj mladým jedincom

7.      riziká prichádzajúce do úvahy pri ničení (napr. zdravotná bezpečnosť, blízkosť vodných biotopov, prítomnosť ďalších druhov rastlín alebo živočíchov, najmä ohrozených alebo chránených)

8.      finančná náročnosť

9.      spôsob realizácie

10.  časovú a hierarchickú postupnosť plánovaných opatrení

Napríklad:

 - v línii toku treba najprv odstraňovať jedince na vyššie situovaných lokalitách, čiže na horných úsekoch, odkiaľ majú tendenciu šíriť sa po toku smerom nadol. Ideálne by bolo súčasne ošetriť aj posledný dolný výskyt.

- s ničením je najvhodnejšie začínať najprv tam, kde sa vyskytuje len niekoľko málo jedincov alebo sa jedná o ohnisko s malou rozlohou. V takýchto prípadoch stačí použiť opakovane niektorý z mechanických spôsobov odstraňovania.

Počas likvidácie inváznych druhov je tiež potrebné dbať na to, aby sa:

- veľmi opatrne manipulovalo na plochách so semeniacimi jedincami v plodnom štádiu, ktorých výskyt si treba vopred overiť, aby sa pri mechanickom odstraňovaní nerozšírili semená a tým aby nebola spôsobená väčšia škoda ako úžitok

- pri stavebných aktivitách sledovali aj presuny zeminy z výkopov, pretože v prípade druhov, ktoré sa rozmnožujú vegetatívne pomocou podzemných častí (napr. hľuzami, podzemkami), by sa nekontrolovanou odvážanou zeminou mohli tieto časti inváznych rastlín dostať na nové stanovištia.

     Na odstraňovanie rastlín je možné využívať nasledovné spôsoby:

 - mechanický spôsob – je najlepšie použiť ho vtedy, keď sa jedná o malú rozlohu populácie invázneho druhu alebo o výskyt len niekoľko málo jedincov alebo semenáčikov rastlín. Aj keď sa niekedy nepodarí rastliny celkom odstrániť, sú po takomto zásahu menej vitálne a tento spôsob je najmenej škodlivý z pohľadu ochrany životného prostredia. Kosením, orezávaním, rezaním a pastvou sa ničia nadzemné časti vrátane kvetov, resp. plodov, čím sa zabraňuje tvorbe semien a vysemeňovaniu, avšak podzemné časti zostanú nepoškodené, preto je lepšie tieto spôsoby uplatňovať pri rastlinách rozmnožujúcich sa generatívne. Vypaľovanie zničí nadzemnú časť rastlín a môže poškodiť aj podzemnú časť, avšak tento spôsob ničí aj ostatné rastliny a živočíchy, preto sa nepovažuje za vhodný. Vykopávanie a vytrhávanie celých rastlín je najdôslednejšie, ale aj veľmi časovo náročné. Mechanické odstraňovanie inváznych druhov rastlín je značne namáhavý, pracný a nie vždy sám o sebe dostatočne účinný spôsob. Rastliny sa často regenerujú a sú schopné aj novej reprodukcie, preto sa mechanické odstraňovanie musí pravidelne opakovať. Treba dbať aj na to, že plocha by po mechanickom ošetrení nemala zostať bez vegetácie.  

- chemický spôsob – využíva sa hlavne pri plošne rozsiahlych porastoch. V prirodzených spoločenstvách, v blízkosti vodných tokov alebo stojatých vôd a v chránených územiach nie je táto forma najvhodnejšia, je považovaná za menej ekologickú, ale mnohokrát nie je možné bez nej nežiadúce druhy vyničiť. Chemické látky sa používajú plošne (postrekmi) alebo bodovo (nanášanie pomocou štetca). Po aplikácii chemických prostriedkov by nemalo aspoň 6 hodín pršať, rovnako dôležité je, aby počas postrekovania fúkal mierny vietor, pretože pri bezvetrí môžu výpary negatívne vplývať na okolité rastlinstvo. Po aplikácii na pasienkoch a lúkach treba dodržať ochrannú lehotu 21 dní, kedy sa porast nesmie využívať. Chemické prostriedky pôsobia na celé rastliny vrátane koreňov, nie však na semená v pôde.

 - kombinovaný spôsob - je založený na mechanickom a následne chemickom ošetrení plochy. Je najúčinnejší. Vhodný je najmä pre príliš vysoké a husté porasty, kde samotná chemická aplikácia je málo účinná. V takom prípade je treba porasty najprv pokosiť a potom postriekať. Využívanie len mechanického alebo len chemického postupu sa v praxi ukázalo ako málo účinné.        

- biologický spôsob - využívajú sa prirodzení nepriatelia  jednotlivých druhov, napr. rôzne druhy plesní, húb, hmyzu a pod.  Vo väčšine prípadov biologickí škodcovia spôsobili len poškodenie a nie odstránenie rastlín, preto sa tento spôsob boja nepovažuje za dostatočne preskúmaný a účinný. Používané druhy biologických škodcov sú zväčša tiež nie pôvodné a nie je dostatočne známe, ako sa budú v danej oblasti po určitej dobe správať, čo vedie k obavám z častejšieho použitia tejto metódy.

- enviromentálny spôsob - používa sa na zmenšenie rozlohy stanovíšť vhodných pre osídľovanie inváznymi druhmi rastlín. Je možné zatrávnenie a vysadenie okrasných druhov rastlín, pomocou ktorých by sa z neudržiavaných plôch stali udržiavané parkové plochy. Výsadbou domácich druhov drevín na staré haldy, skládky, brehy vodných tokov a nádrží sa môže zabrániť prieniku konkurenčne silnejších a rýchlo nastupujúcich inváznych druhov.

     V praxi sa pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín najčastejšie používajú tri z uvedených spôsobov odstraňovania: mechanický, chemický a kombinovaný.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. MAPOVANIE VYBRANÝCH DRUHOV INVÁZNYCH RASTLÍN

 

2.1 Botanická charakteristika, stanovištné nároky, pôvod, spôsoby šírenia a celoslovenský výskyt mapovaných druhov inváznych rastlín

 

2.1.1 Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

         čeľaď: mrkvovité

      Dvojročná až trváca, vzrastom veľmi nápadná rastlina s ryhovanou dutou žľaznatou byľou (ryhovanie je dobre viditeľné najmä v čase usychania). Dorastá do výšky 1 - 5 metrov, zvyčajne má 2 až 3 metre. Hrúbka v dolnej časti stonky môže dosiahnuť 10 – 15 cm. Dôležitým poznávacím znakom sú pri báze byle červené až červenofialové škvrny a chlpy. Listy sú veľké, dlhé až 3 metre, perovito zložené (zväčša trojpočetnŕ), najčastejšie dvojjarmové, na vrchole končisté, na lícnej strane holé, na rube krátko páperisté, majú duté žliazkaté a chlpaté stopky. Dolné listy dosahujú dĺžku skoro 2, niekedy až 3 metre. Listy sú na okraji pílkovité. Súkvetie tvoria nápadné, až vyše 50 cm v priemere veľké, zložené okolíky s 30 – 60 až 150 okolíčkami. Kvety sú biele až ružové. Korunné lupienky majú 12 mm, kališné zuby sú zreteľné, silicové kanáliky siahajú až k spodnému okraju plodu. Kvitne ad júna do augusta. Plody sú ploché hrubo rebernato holé alebo chlpaté elipsovité dvojnažky, 9-11 mm dlhé, 6-8 mm široké, dozrievajú v auguste a neskôr. Na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 

     Boľševník obrovský pochádza z Ázie, presnejšie zo západného Kaukazu, kde rastie od stredných do vysokohorských polôh na lúkach, lesných čistinách, okrajoch lesov, v roklinách, stržiach a zvlášť na vlhkých miestach, napr. na brehoch potokov. Do Európy sa dostal koncom 19. storočia ako okrasná rastlina vysádzaná v parkoch a záhradách.. Odvtedy sa ako splanený druh nebezpečne rozšíril cez krajiny strednej a severnej Európy až do Škandinávie, vo Veľkej Británii od južného pobrežia Anglicka po severné pobrežie Škótska a v Írsku. Rozšírený je už aj v Kanade.

      V roku 1925 ho v Anglicku odporúčali na výsadbu v krovinnej líniovej vegetácii, pretože bol hojne navštevovaný včelami a iným hmyzom. Považuje sa za medonosnú rastlinu. Aj na Slovensku bol najprv pestovaný ako dekoratívna rastlina v parkoch a záhradách, odkiaľ sa postupne rozšíril na vhodné stanovištia do voľnej prírody najmä pozdĺž vodných tokov, ciest a   železníc.   Prvý  údaj  o   jeho   rozšírení

 
     .

                     boľševník obrovský

zdroj: www.toyen.uio.no/botanisk/ nbf/plantefoto/

 

 

 

 

 

pochádza z roku 1965. Rozhranie 70.-80. rokov možno pokladať za prelomové, pretože v tom čase začala invázia uvedeného druhu na Slovensko z Českej republiky. (Cvachová et al., 1998)

      V súčasnosti sa vyskytuje na území orografických celkov Kysucká vrchovina, Javorníky, Východné a Západné Tatry, Nízke Tatry, Pieniny, Strážovské vrchy, Krivánska Malá Fatra, Malé Karpaty, Štiavnické vrchy, Poľana, Oravské Beskydy, Západné Beskydy, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy, Chočské vrchy. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

      Vo svojej domovine rastie najmä na vlhkých, na živiny bohatých pôdach a svetlých stanovištiach. V našich podmienkach osídľuje rôznorodé, najmä antropogénne stanovištia, od najsuchších cez mezofilné až po vlhké, ku ktorým patria najmä brehy tokov a rybníkov, priekopy ciest a železníc, rumoviská, skládky a pod. Z poloprírodných stanovíšť sú to kroviny, lúky, pasienky a okraje lesných porastov od nížin až po horský stupeň. (Cvachová et al., 1998)

     Je to jednodomá, samoopelivá alebo cudzoopelivá rastlina, ktorá sa rozmnožuje generatívne (semenami) alebo vegetatívne (koreňovými výhonkami, aj oddelenými časťami koreňovej sústavy). (Cvachová, Gojdičová, 2003)

     Je monokarpický (iba raz za svoj život vytvára plody), po vytvorení semien uhynie. Nekvitnúce rastliny hynú začiatkom jesene. Plody sa tvoria na 2-3-ročných rastlinách. Semená vyklíčia až na jar v nasledujúcom roku, ale značný počet vyklíčených rastlín odumiera. Klíčivosť si udržuje po dobu asi 5 rokov. Na jar sa rastlina obnovuje z dužinatej časti koreňa. Ako typický hemikryptofyt má obnovovacie púčiky pod povrchom pôdy, kde prežijú až 4 roky, pričom každoročne vytvárajú výhonky, ktoré sú stále väčšie, až kým rastlina opäť nezakvitne. Ešte nezrelé zelené plody sú schopné dozrieť aj na odseknutých súplodiach a za vhodných podmienok semená vyklíčia. Rastlina spravidla kvitne pod mája do konca augusta, ale niekedy kvitne až do príchodu mrazov. Má veľkú regeneračnú schopnosť, pretože ak odstránime kvety, vytvoria sa ďalšie. Vrcholové okolíky sú obojpohlavné a samoopelivé, kým bočné sú obyčajne samčie. Boľševník je teda cudzoopelivý aj samoopelivý. Rastlina je navštevovaná mnohými druhmi opeľovačov. Nektár má pomerne vysoký obsah ovocného a hroznového cukru, peľ je tiež kvalitný. (Cvachová et al., 1998)

      Vegetatívny spôsob rozmnožovania nie je preň typický. Nový jedinec vyrastá z koreňových výmladkov alebo regeneráciou rastliny z oddelených koreňových častí, ktoré vznikli pri mechanickom poškodení rastliny. Rastlina sa vyznačuje mohutným koreňovým systémom siahajúcim až do hĺbky 3 metrov, preto snahy o jeho odstránenie vykopávaním koreňov nie sú vždy úspešné. Aj z nepatrných zvyškov koreňa vyrastie nový exemplár.

     Rozširovaný je úmyselne činnosťou človeka a to najmä ako okrasná alebo ako medonosná rastlina, záujemcovia o pestovanie z okrasných dôvodov presádzajú na nové miesta aj mladé semenáčiky. Neúmyselne sa šíri rôznymi aktivitami človeka, napr. výstavbou ciest alebo iných druhov stavieb, dopravou (prenesie sa na znečistených kolesách), živočíchmi, vodou a vetrom. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

      Patrí k druhom s vysokou konkurenčnou schopnosťou, je vysoko agresívny a expanzívny, jeho prítomnosť má výrazne nepriaznivý vplyv na zloženie pôvodnej vegetácie.

 

2.1.2 Netýkavka žľiazkatá (Impatiens glandulifera)

         čeľaď: netýkavkovité

     Je to jednoročná rastlina s holou, dužinatou jednoduchou alebo rozkonárenou byľou dorastajúcou do výšky 1-2 metre. Listy sú protistojné alebo v 3-početných praslenoch, 5-18 cm dlhé. Čepeľ listu je kopijovitá až elipsovitá, na okraji pílkovitá, listové stopky sú žliazkaté. Kvety bývajú červenofialové, ružové, zriedkavo biele, 2,5 – 4,4 cm dlhé. Usporiadané sú 2-12 v kvetných pazušných strapcoch. Kvitnú v júni až v auguste. Plodom je pukavá tobolka. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

     Pochádza zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. K nám sa dostala začiatkom 20. storočia ako okrasná a medonosná rastlina. Zo záhrad prenikol tento druh aj do voľnej prírody. (Cvachová, Gojdičová, 2001)

      Najprv sa vyskytovala ojedinele v lužných lesoch pri Dunaji. V súčasnosti rastie takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach Slovenska, najmenej v centrálnej časti Podunajskej nížiny, v Západných a Belianskych Tatrách, Bielych Karpatoch, Oravských Beskydách a Podtatranskej kotliny.  (Cvachová, Gojdičová, 2003)

     Šíri sa pozdĺž vodných tokov a vo vnútri lužných lesov. Preniká aj na podmáčané        nelesné stanovištia a polorudeálne plochy (rumoviská, skládky). Na niektorých    územiach vytvára veľké plošné zárasty.

           

 
 


 

             netýkavka žľaznatá

           zdroj: vlastná fotografia

 

 

Tam, kde sa tento druh raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy.  (Cvachová, Gojdičová, 2001)

     Rozmnožuje sa prevažne generatívne – semenami, ktoré pri puknutí tobolky (pri jej vysychaní alebo pri dotyku) vystreľujú na väčšie vzdialenosti od materskej rastliny. V porovnaní s boľševníkom obrovským vytvára menšie množstvo semien, ktoré klíčia na jar. K osídľovaniu nových stanovíšť prispieva aj vegetatívne rozmnožovanie, ktoré je oveľa zriedkavejšie. Na úlomku rastliny (najčastejšie byle, ktorá je krehká a lámavá) sa vytvoria adventívne korene, pomocou ktorých zakorení.

     Keďže tento druh spravidla rastie na brehoch tokov, rozširuje sa najmä hydrochórne. Semená sa dostávajú do vody, kde klesajú na dno a potom sú odplavované na nové stanovištia spolu s pieskom a štrkmi (bythizochória). K rozširovaniu prispieva aj človek (antropochória), pretože je to často pestovaná okrasná rastlina a vynášaním odpadu, napr. zo záhradiek na brehy vodných tokov, sa vytvárajú nové ohniská pre následné hydrochórne šírenie. Vzácne je zoochórne rozširovanie. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 

2.1.3 Pohánkovec japonský (Fallopia japonica)

      čeľaď: stavikrvovité

     Je to trváca, dvojdomá rastlina s bohato rozkonáreným dlhým podzemkom. Stonky sú 1-2,5 metra vysoké, priame, v hornej časti rozkonárené, mierne oblé, holé alebo jemne  papilkaté, červeno škvrnité, krehké. Čepeľ listu je široko trojuholníková až vajcovitá, celistvokrajová, 9-22 cm dlhá, 6-20 cm široká, na vrchole u spodných listov zakončená tupou trojuholníkovou špičkou, na vrchole u horných listov zúžená do dlhej špičky, na báze najčastejšie uťatá alebo tupo klinovito zúžená. Listy sú tuhé, s vyniknutou žilnatinou, holé, na obidvoch stranách najčastejšie zelené až svetlozelené, stopka 1,5 – 4 cm dlhá. Súkvetie je metlina mnohokvetých paklasov. 3-12 cm dlhých. Súkvetie je v obryse viac-menej trojuholníkovité, aspoň niektoré konáriky súkvetia sú previsnuté, siahajúce pod stonku, z ktorej súkvetie vyrastá. Kvitne od júla do septembra. Kvety sú malé, biele, vzácnejšie svetloružové, jednopohlavné. Plodom je trojhranná čierna až čiernohnedá nažka. (Cvachová et al., 2002)

     Pochádza z prímorských oblastí východnej Ázie, pôvod má v Kórei, Číne a Japonsku, kde jeho lokality vystupujú až do výšky 4 000 m.n.m. (Cvachová et al., 2002) Na Slovensku sa jeho prvý výskyt udáva v 20.-30. rokoch 20. storočia. Začal sa pestovať ako okrasná rastlina v parkoch a záhradách a ako krmivo pre zver. (Eliáš, 1997)

 

      Za posledných 70 – 80 rokov sa na Slovensku masovo rozšíril a každoročne pribúdajú údaje o jeho výskyte na ďalších miestach. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

      Často splaňuje v sprievodnej vegetácii tokov, najmä tam, kde došlo k narušeniu pôdneho krytu. Uprednostňuje kyslé pôdy. Možno ho vidieť vo vlhkomilných krovinných spoločenstvách, na opustených plochách, skládkach. Rastie aj pozdĺž ciest, na synantrópnych stanovištiach, v intravilánoch miest a obcí. (Cvachová et al., 2002)

     Rozmnožuje sa najmä vegetatívne. Na podzemkoch a na rozhraní stonky a podzemku sa tvoria v jeseni a začiatkom zimy     adventívne    podzemkové   púčiky,

 

                  pohánkovec japonský

                zdroj: vlastná fotografia

pohánkovec japonský             (detail kvetu)      

zdroj: vlastná fotografia
 

z ktorých na jar vyrastú nové výhonky. Jarné počasie ovplyvňuje ich rast, ktorý zvyčajne prebieha od polovice apríla do polovice júna, kedy dosahujú maximálnu výšku. V priebehu  zimného  obdobia  sa  listy  a  časť  stoniek  rozloží,  niektoré  uschnuté  byle  však   zostávajú      vzpriamené až do nasledujúceho vegetačného obdobia čím vytvárajú ochranu novým jarným výhonkom. Môže sa rozmnožovať aj pomocou adventívnych koreňov, ktoré sa vytvoria za priaznivých podmienok aj na úlomkoch stonky.

     Rozširovanie sa uskutočňuje najmä premiestnením odlomených častí podzemkov, čo je charakteristické napríklad pri rôznych zemných prácach. Úlomky podzemkov sa môžu šíriť aj pomocou prúdiacej vody, keďže tento druh sa vyskytuje aj ako súčasť sprievodnej pobrežnej vegetácie tokov. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 
 
                                                                                                                

                                                                                                                                                

 

 

                                                                                                                                                      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.1.4 Pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis)

         čeľaď: stavikrvovité

       Je to trváca, dvojdomá rastlina s bohato rozkonáreným dlhým silným podzemkom. Stonky sú 1,5-4 metre vysoké, priame, v hornej časti rozkonárené, mierne oblé, holé, slabo ryhované, duté, krehké. Čepele listov sú podlhovasto vajcovité, väčšie ako u pohánkovca japonského, sú 20 – 40 cm dlhé a 15 – 30 cm široké, na vrchole tupé až tupo končisté, na báze hlboko srdcovité, mäkké, a preto na živej rastline ako keby zvädnuté, s nevyčnievajúcou žilnatinou, na líci najčastejšie zelené až tmavozelené, na rube sivozelené. Čepeľ je na rube roztrúsene  dlho  chlpatá s chlpmi  rovnakých  rozmerov.  Listová  stopka  je  1,5-5  cm  dlhá. Súkvetie je metlina hustých paklasov 2-6 cm dlhých. Je nakopené, v obryse viac-menej oválne. Konáriky súkvetia sú vzpriamené, nie previsnuté. Kvety sú malé, zelenobiele, vzácnejšie žltobiele. Kvitne od júla do septembra. Plod je trojhranná lesklá tmavohnedá nažka.

      Pochádza z ostrova Sachalin (východná Ázia). Od roku 1869 sa pestuje v Európe ako okrasná rastlina parkov a záhrad a aj ako kŕmna rastlina. V extrakte z listov obsahuje dôležité látky pôsobiace proti hubovým ochoreniam rastlín.  (Cvachová et al., 2002)

           Nemá také rozsiahle rozšírenie ako iné druhy pohánkovcov, ale šírenie veľmi rýchlo   napreduje.  Výskyt   bol   doteraz zaevidovaný na Borskej nížine, v Podunajskej pahorkatine, v Kremnických vrchoch, v Javorníkoch, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Podtatranskej a Košickej kotline, v Bielych a Západobeskydských Karpatoch.

     Rastie v sprievodnej vegetácii tokov, na okrajoch vlhkých krovín a v okolí ľudských sídel. Je súčasťou rovnakých typov spoločenstiev ako pohánkovec japonský.

     Spôsoby rozmnožovania sú rovnaké ako u pohánkovca japonského.

Rozširovanie sa uskutočňuje pomocou vetra (plody) a vody (transport odlomených podzemkov), ktoré prichádza do úvahy najmä na stanovištiach situovaných v blízkosti vodných tokov. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 

2.1.5 Pohánkovec český (Fallopia x bohemica)

         čeľaď: stavikrvovité

     Je krížencom pohánkovca sachalínskeho s pohánkovcom japonským. Trváca bylina s bohato rozkonáreným silným dlhým podzemkom. Stonky sú vysoké 1,5 – 3 m. Čepele listov sú väčšinou široko vajcovité, 10-27 cm dlhé, 9-22 cm široké, u horných aj dolných listov na vrchole končisté alebo do dlhej ostrej špičky vybiehajúce, na báze tupo klinovité alebo plytko srdcovité, na rube sivozelené, pomerne tuhé. Papilky na rube čepele sú krátke, , so silne nafúknutou bázou, lupou veľmi dobre viditeľné. Súkvetie je metlina, zložená zo zväzočkov rôzne dlhých paklasov, je nakopené, v obryse má oválny tvar. Paklasy sú 3-5 cm dlhé, dlhšie ako stopky, nikdy nie sú previsnuté a preto nezasahujú pod stonku, z ktorej vyrastá súkvetie. Kvety sú zelenobiele až žltobiele. Kvitne od júla do septembra.   (Cvachová et al., 2002)

       Väčšia pozornosť sa jeho výskytu venuje najmä v posledných rokoch. Doteraz bol jeho výskyt potvrdený na Podunajskej rovine, v Košickej kotline, v povodí rieky Nitra a v Bratislave. Predpokladá sa, že jeho rozšírenie je podobné ako u pohánkovca japonského.   

      Rastie na rovnakých stanovištiach ako pohánkovec japonský a sachalínsky.  

      Najčastejšie sa rozmnožuje len vegetatívnym spôsobom, pomocou podzemkových výhonkov. Regeneračná schopnosť je veľmi veľká, pretože aj z nepatrného úlomku podzemku alebo stonky pri dostatočnej vlhkosti pôdy sa vytvoria nové rastliny. Generatívne rozmnožovanie nie je také časté, pretože na našom území chýbajú samčie rastliny. Tvorba plodov závisí od opelenia príbuznými druhmi.

      Rozširovanie sa uskutočňuje pomocou vetra (plody) a vody (transport odlomených podzemkov). Najľahšie sa šíri vodou, pretože plávajúcim podzemkom alebo úlomkom stonky nestojí nič v ceste a bez vážnejších prekážok môžu osídliť nové stanovištia. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 

2.1.6 Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)

         čeľaď: astrovité

      Je to trváca 30 – 150 cm vysoká bylina s plazivým výbežkatým podzemkom. Stonka je nerozkonárená, v dolnej časti holá, v hornej drsno odstávajúco chlpatá, celá husto listnatá. Listy sú sediace, kopijovité, ostro pílkovité, smerom hore sa zmenšujú. Dolné listy čoskoro odumierajú. Prostredné listy sú 6-13 x 0,5 - 2 cm veľké, dlho končisté, na žilnatine a na rubovej strane odstávajúco chlpaté, pri hlavnej žile sú 2 nápadne vyčnievajúce, oblúkom k vrcholu listu zbiehajúce bočné žily. Drobné zlatožlté kvety úborov sú umiestnené len na vrchnej strane odstávajúcich konárikov vo veľkých široko rozložitých metlinách. Okrajové jazykovité kvety sú veľké 8 – 20 mm, samičie, sú len o málo dlhšie ako rúrkovité kvety terča, ktoré sú obojpohlavné, asi 0,5 mm široké. Plodom je nažka 1 mm veľká s vencom chlpov dlhých 2 mm. Kvitne od augusta do októbra.     

Pochádza zo Severnej Ameriky, konkrétne z východnej časti Kanady. Indiánske kmene zbierali suché plody tejto rastliny ako potravu. Do Európy sa dostala okolo roku 1648 ako okrasná rastlina parkov a záhrad.  (Cvachová et al., 2002)

      V poslednej dobe sa na Slovensku veľmi rozšírila a vyskytuje sa už takmer všade. Optimum rozšírenia má v pahorkatinnom stupni, ale vyskytuje sa i v nížinách a podhorských oblastiach.  (Cvachová, Gojdičová, 2003)  

      Vo voľnej prírode osídľuje najmä synantrópne (človekom vytvorené) stanovištia, nevyužívané plochy, násypy železničných tratí, skládky domového odpadu. Veľmi často sa tiež vyskytuje na poľných cestách, medziach, bývalých hnojiskách, na okrajoch polí, v sprievodnej vegetácii tokov a pod. Osídľuje otvorené, výslnné, málo zatienené stanovištia s piesčitými pôdami. Pestuje  sa v parkoch,  záhradách  a v  blízkosti   rodinných

 
 
 

           zlatobyľ kanadská

        zdroj: vlastná fotografia

 

domov.

      Rozmnožuje sa semenami, ktoré dozrievajú hneď po odkvitnutí, dobre klíčia aj za menej priaznivých podmienok, čo prispieva k tomu, že sa stáva v krajine nepríjemnou burinou, a aj vegetatívne  pomocou podzemkov, ktoré sú dlhé a rýchlo sa rozrastajú, čo má tiež podiel na jej masovom rozšírení. (Cvachová et al., 2002)

      Patrí k druhom anemochórnym, čiže sa rozširuje pomocou vetra. Plody majú veniec dlhých chlpov, ktoré slúžia na tento účel. K rozširovaniu môže prispieť aj človek, ak zeminu, v ktorej sa nachádzajú úlomky podzemných častí rastliny, premiestni na iné miesto (antropochória). (Cvachová, Gojdičová, 2003)

 

2.1.7 Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)

         čeľaď: astrovité

      Je to trváca 50 – 250 cm vysoká bylina s plazivým výbežkatým podzemkom. Stonka je sivozelená, v spodnej časti červenkastá, až do kvitnúceho stavu holá. Listy sú striedavé, husto

na stonke sediace, kopijovité, s jednou hlavnou a dvomi bočnými, oblúkovito k vrcholu sa zbiehajúcimi žilami. Sú končisté, na líci holé, na rube husto odstávajúco chlpaté, smerom nahor a zmenšujú. Dolné listy skoro usychajú. Drobné zlatožlté kvety tvoria úbory v oblúkovito ohnutých strapcoch, sú podobné pyramidálnej metline. Jazykovité kvety  sú  iba  na   okraji úboru v počte 8-15, samičie, spravidla o málo dlhšie   ako   rúrkovité,  ktoré

 
 


                           zlatobyľ obrovská

                        zdroj: vlastná fotografia

vytvárajú terč, sú obojpohlavné, s priemerom 1 mm. Kvitne od augusta do septembra, dva týždne skôr ako zlatobyľ kanadská. (Cvachová et al., 2002)        

      Pochádza zo Severnej Ameriky. Jej rozšírenie na území Slovenska a spôsoby rozmnožovania a rozširovania sú rovnaké ako u zlatobyle kanadskej. (Cvachová, Gojdičová, 2003)

      Vo voľnej prírode osídľuje presvetlené stanovištia. Viac sa koncentruje na vlhkých miestach v pobrežnej vegetácii riek (často na stanovištiach po vyrúbaní lužných lesov), na pôdach s vyšším obsahom dusíka. Rastie na rovnakých stanovištiach ako zlatobyľ kanadská. (Cvachová et al., 2002)

 

2.1.8 Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus)    

         čeľaď: astrovité

      Trváca 50 – 120 cm vysoká bylina, s dlhými plazivými podzemkami. Stonka je vzpriamená, prevažne holá, v dolnej časti môžu byť zbiehajúce rady jemných chlpov, v hornej časti rozkonárená. Bazálne listy sú zreteľne stopkaté, široko elipsovité, počas kvetu odumreté.

 

Stonkové listy sú podlhovasto až vajcovito obrátene kopijovité, 3-15 cm dlhé, 0,5-2 cm široké, holé až riedko chlpaté, s celistvookrajovým až oddialene pílkovitým okrajom, na báze zúžené, sediace, bez ušiek. Listy konárikov sú podobné stonkovým, ale menšie, celistvookrajové. Kvety sú biele, svetlofialové, so žltým terčom, úbory sú pomerne malé, 15 mm široké. Kvitne v septembri až novembri. Plodom je 1,5-2 mm dlhá nažka.       

      Jej domovom je východná časť Severnej     Ameriky. Do Európy sa rozšírila v 19. storočí ako okrasná rastlina.

 
 

             astra kopijovitolistá

             zdroj: vlastná fotografia

 

      Rastie na miestach bohatých na dusík, výslnných až tienených. Rastie na rumoviskách, skládkach, okrajoch ciest, v sprievodnej vegetácii tokov. Plošné zárasty vytvára aj v medzihrádzových priestoroch lužných lesov.     

      Rozmnožuje sa najmä pomocou plazivých výbežkatých husto rozkonárených podzemkov alebo ich úlomkami (vegetatívne rozmnožovanie).  (Cvachová et al., 2002)

 

2.1.9 Astra novobelgická (Aster novi-belgii)

         čeľaď: astrovité

      Trváca 60 – 140 cm vysoká bylina, s dlhým plazivým rozkonáreným podzemnkom. Stonka je priama, na báze holá, pod listami so zbiehajúcimi radmi chlpov, zriedka len pod úbormi chlpatá. Bazálne listy sú vajcovito kopijovité, holé, okraj listu je drsný, oddialene pílovitý. Stonkové listy sú podlhovasto kopijovité až vajcovito kopijovité, s okrajom oddialene pílkovitým až celistvookrajové, s bázou vykrojenou, na okraji drsné, 4-17 cm dlhé, 0,4-2,5 cm široké. Listy konárikov sú menšie, končisté. Úbory sú stredne veľké s priemerom približne 30 mm. Terčové kvety sú žlté, lúčové modrofialové, svetlofialové až biele. Plodom je nažka cca 2 mm dlhá, riedko chlpatá. Je to veľmi variabilný druh. Kvitne od augusta do októbra.

      Jej domovom je Severná Amerika – východná časť USA, pobrežie Atlantiku (od južného Newfounlandu cez južný Quebec po Georgiu) a Kanada.    

Ťažisko rozšírenia má v nížinnom až pahorkatinnom stupni, ojedinele vystupuje až do podhorských oblastí. Ako okrasná trvalka je často pestovaná v záhradách a parkoch.

      Nie je náročná, najlepšie jej vyhovuje piesčitá až hlinito-piesčitá vlhká pôda, ale rastie aj na suchších stanovištiach. Veľmi rýchlo sa šíri najmä pozdĺž vodných tokov, kde vytvára široké lemy v polozatienených až na výslnných miestach. Často rastie aj na zdevastovaných odlesnených stanovištiach, skládkach, rumoviskách a pozdĺž ciest.  

      Rozmnožuje sa najmä vegetatívne delením a odrezkami. Rozširuje sa antropochórne odstraňovaním záhradného odpadu. (Cvachová et al., 2002)
 
  

      astra novobelgická

     zdroj: vlastná fotografia

 

2.1.10 Astra hladká (Aster laevis)

           čeľaď: astrovité

      Trváca 30 – 120 cm vysoká bylina, sivozelená, často červenkastá, na báze drevnatejúca, s plazivým výhonkatým podzemkom. Stonky sú priame, viac-menej hladké, dolu holé, niekedy pod listami so zbiehajúcimi radmi chlpov od listovej bázy. Listy sú sivozelené, veľmi variabilné, trochu zhrubnuté. Bazálne listy obrátene vajcovito kopijovité, do dlhšej stopky náhle zúžené. Stonkové listy podlhovasto kopijovité až oválne, 8 – 15 cm dlhé, 1,5 – 4 cm široké,  celistvookrajové  až s okrajom  plytko  oddialene  pílkovitým,  drsné, objímavé, čepeľ

nad bázou zúžená. Listy konárikov sú veľmi drobné, 3 – 6 mm dlhé (náhle sa zmenšujú), na báze najširšie. Bazálne a stonkové listy vytrvávajú do doby kvitnutia. Súkvetie úzka metlina, niekedy na vrchole v priereze uťatá. Úbory sú veľké 15 – 25 mm. Terčové listy sú žlté, lúčové modrofialové až belavé. Plodom je nažka 2 – 3 mm dlhá, lysá až riedko chlpatá. Kvitne v septembri až novembri.

     Pochádza zo Severnej Ameriky (Yukon, Colorado, Texas,     pobrežie    Atlantiku,

 
 


                      astra hladká

                        zdroj: vlastná fotografia

 Quebec, Georgia).

      Vo svojom prirodzenom areáli osídľuje suchšie až čerstvé stanovištia, hlavne otvorené, ako sú lúky, riedke lesy, brehy vôd, jazier, ale aj lemy ciest a železničné priekopy. Na horách vystupuje až do výšky 2700 m.n.m. Oproti iným taxónom rodu obsadzuje kontinentálnejší typ areálu.

     U nás sa okrem záhrad, kde sa pestuje, najčastejšie vyskytuje pozdĺž vodných tokov.  (Cvachová et al., 2002)

 

2.1.11  Slnečnica hľuznatá - topinambur (Helianthus tuberosus)

            čeľaď: astrovité

srstnato chlpatá, v hornej časti rozkonárená. Horné listy sú striedavé (len u slabších jedincov protistojné), vajcovité, na okraji hrubo pílkovité, na líci drsné, na rubovej strane belavo páperisté. Smerom nahor sa zmenšujú. Úbory s 12-15 jazykovitými kvetmi v lúči majú v priemere 4-8 cm. Lôžko úboru je vypuklé. Terč úboru je žltý, kvety sú žĺtkovo žlté. Kvitne od augusta do októbra. Plodom je holá, v hornej časti páperistá nažka.       

      Krajinou pôvodu je Severná Amerika. S najväčšou pravdepodobnosťou sa do Európy dostala v r. 1607 a postupne sa rozšírila z Francúzska aj do ďalších štátov.

      Na Slovensku sa šíri veľmi agresívne a osídľuje stále väčšie plochy. Tvorí porasty pozdĺž vodných tokov, ale osídľuje aj antropogénne a teplé  vysýchavé, na dusík bohaté stanovištia.

      Rozmnožuje sa generatívne – tvorbou diaspór (aj napriek neskorej dobe kvitnutia značná časť nažiek dozrieva),  ale aj vegetatívne –  odlomenými časťami

 
 
      Trváca zelená až sivozelená bylina charakteristická guľovitými alebo široko vretenovitými  podzemkovými  hľuzami  s výškou 60-250 cm.  Stonka  je  priama, chlpatá  až

 

           slnečnica hľuznatá

            zdroj: vlastná fotografia

  

 podzemkov.    

      Tie bývajú odplavené vodou (hydrochória) na nové stanovištia pozdĺž vodného toku. (Cvachová et al., 2002)

 

2.1.12 Pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia)

         čeľaď: viničovité

tmavozelené, na rube belavozelené. Na jeseň sú červené až červenofialové, čo prispieva k dekoratívnosti tohto druhu. Kvety sú nenápadné, drobné, žltkasto zelené, v koncových metlinových vrcholíkoch. Kvitnú v júni až júli. Plod je guľovitá modročierna, oinovatelá bobuľa.  

     Pochádza zo Severnej Ameriky. Na Slovensku sa voľne v prírode vyskytuje najmä v južných oblastiach.  

     Je využívaný na zakrytie stien, plotov a záhradných altánkov. Často splanieva a rozširuje sa hlavne do brehových porastov vodných tokov a lužných lesov. 

     Rozmnožuje sa najmä vegetatívne – rozrastaním.  (Cvachová et al., 2003)

 
 
     Drevitá liana, dorastá do výšky až 30 m. Má úponky s 5 – 8 konárikmi, na konci s priliepavými  platničkami.   Listy  sú  dlaňovito  zložené,  5 – 7  početné,  striedavé,  na   líci

 

 

                   pavinič päťlistý

             zdroj: vlastná fotografia

 

    

2.1.13 Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus)

         čeľaď: bôbovité

      Trváca až 1,5 m vysoká bylina s hrubými koreňmi. Má priame, rozkonárené a roztrúsene chlpaté  byle a dlho stopkaté  dlaňovito  zložené listy.  Kvitne v júni až auguste. Kvety modrej až fialovej farby sú v strapcoch dlhých až 60 cm. Plodom je podlhovasto čiarkovitý struk.

      Pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky.

      Pestuje sa ako okrasná trvalka. Kultivary majú kvety bielej, ružovej i červenej farby. Vysievaná býva na okrajoch lesov, na lesných lúčkach (krmovina pre zver), na poliach (zelené hnojivo) a na spevňovanie priekop a železničných a cestných násypov. Osídľuje aj rúbaniská a okraje lesných ciest. Z týchto stanovíšť sa potom rozširuje i do prirodzených a poloprirodzených spoločenstiev.

      Rozširuje sa najmä činnosťou človeka – zámerným vysádzaním.    (Cvachová et al., 2002 b)

 
 
     

 

            lupína mnoholistá

           zdroj: vlastná fotografia

 

2.1.14 Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)

         čeľaď: bôbovité

      Svetlomilný, vzdušný, málo rozkonárený dekoratívny ker. Charakterizuje ho hladká čiernosivá kôra,  mnohojarmové,  nepárno  perovito  zložené listy dlhé až 30 cm. Kvety, ktoré

 

rozkvitajú v júni, sú usporiadané v 7 – 15 cm dlhých strapcoch s 30 – 80 kvetmi svetlofialovej alebo bielej farby. Plodom je nepukavý struk.

      Pochádza zo Severnej Ameriky a r. 1724 bol introdukovaný do Anglicka. K nám sa dostal ako okrasná drevina v druhej polovici 19. storočia, odkedy sa pestuje najmä v parkoch a záhradách a tiež ako pôdoochranná drevina. Na Slovensku je rozšírený najmä v južných oblastiach, ale aj inde. 

      Hoci často splanieva, naďalej sa používa na ozeleňovanie neplodných plôch. V lužných lesoch      južného     Slovenska          predstavuje

 

              beztvarec krovitý

    zdroj: www.boga.ruhr-uni-bochum.de 

 

nebezpečenstvo pre pôvodné ekosystémy. Najmä pozdĺž vodných tokov vytvára súvislé plošné zárasty.

      Rozmnožuje sa semenami, ale aj vegetatívne. Každý kúsok výhonka vložený do zeme sa ujme.  (Cvachová et al., 2002 c)

 

2.1.15 Sumach pálkový (Rhus typhina)

           čeľaď: sumachovité

     Je to ker alebo strom s hnedo plstnatými mladými konármi, ktoré nesú až 50 cm dlhé, nepárnoperovito zložené pätnásťjarmové listy. Vrúbkované, dlho končisté, 12 cm veľké lístky sú na rube mäkko chlpaté. Husto nakopené koncové metliny sú nepravidelne ihlanovité a skladajú sa z kvetov jedného pohlavia. Je to dvojdomá drevina. Kvitne v júni až júli.  Samčie

súkvetie je vzdušnejšie, žltozelené, samičie kompaktnejšie, tmavočervené a vytrváva na strome dlhší čas. Najmä samičie jedince sú neobyčajne dekoratívne dreviny s výrazným červeným sfarbením listov na jeseň. Plodom je kôstkovica.

      Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, v Európe sa pestuje asi od roku 1629. K nám sa dostal ako okrasná drevina roku 1890, dodnes sa pestuje v parkoch a záhradách.

      Dnes je už rozšírený na celom území Slovenska, najmä v teplejšej oblasti. Celkove tu rastie asi 700 exemplárov vo veku 10 - 60 rokov na 119 lokalitách.

      Zatiaľ sa vyskytuje väčšinou v kultúrach, do voľnej prírody preniká len ojedinele. Rýchlo sa šíri a úspešne vytláča domáce okrasné dreviny.

      Rozmnožuje sa najmä vegetatívne – podzemnými výhonkami. Tvorí veľmi veľké množstvo výmladkov.   (Cvachová et al., 2002 c)

 
 
 


 

                  sumach pálkový

                zdroj: vlastná fotografia

 

 

 

2.2 Poloha a geografická charakteristika mapovaného územia

 

2.2.1 Poloha a ohraničenie mapovaného územia

      Mapované územie sa nachádza v južnej časti stredného Liptova (viď príloha č.1). Severná hranica je totožná s okrajom vodnej nádrže Liptovská Mara (približne v nadmorskej výške 558 m.n.m.). Východná hranica začína na okraji Liptovskej Mary v mieste, kadiaľ prechádza hranica katastrálneho územia Andice, zo západnej strany obchádza obec Andice (asi v polovičnej vzdialenosti medzi obcami Galovany a Andice), z východnej strany obchádza zalesnené pahorky Ančikovany (730 m.n.m.) a Jelšie (782 m.n.m) tvoriace predhorie Nízkych Tatier. Ďalej pokračuje ponad obec Lazisko hranicou tohto katastrálneho územia až do nízkotatranskej doliny Mošnica (začiatok doliny je v nadmorskej výške 689 m.n.m, prevýšenie je 284 m.) Západná hranica sleduje hranicu katastrálneho územia Galovany, po približne 1 km sa z nej odpája a z východnej strany obchádza pahorok Háje (715 m.n.m.) a obec Gôtovany. Potom sa prudko zakrivuje na západ a zo západnej strany obchádza obec Dúbrava a pokračuje až do Krížskej doliny v Nízkych Tatrách (začiatok doliny je v nadmorskej výške 710 m.n.m, prevýšenie je 372 m). Južná hranica prebieha závermi Krížskej a Mošnickej doliny.

     Prevažná časť mapovaného územia leží v katastroch obcí Galovany, Lazisko, Svätý Kríž a Dúbrava (zvyšok patrí do katastrov Liptovský Mikuláš a Gôtovany). Zahŕňa celé územie katastrov Svätý Kríž a Lazisko a takmer celé územie katastrov Galovany a Dúbrava. 

     Časť mapovaného územia ležiaca na juh od štátnej cesty č. 18 patrí do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry (stupeň ochrany č.2) a takmer celá Mošnická dolina a záver Krížskej doliny patria do vlastného územia NAPANTu (stupeň ochrany č.3). Zvyšok mapovaného územia leží v 1. stupni ochrany.

 

2.2.2 Geologické, geomorfologické a pôdne pomery mapovaného územia

      Podložie bazálnej litofácie mapovaného územia tvoria komplexy hornín krížňanského príkrovu. Povrch paleogénneho podložia je tvorený chočským príkrovom, jeho hrúbka sa smerom na sever zmenšuje. Sedimenty bazálneho paleogénu sú známe iba v drobných izolovaných zvyškoch, jeden z nich sa nachádza pri vyústení Krížskej doliny v okolí horárne Pod Dobákom. Odkryté sú tu organodetrické vápence, vápnité pieskovce a jemnozrnné zlepence. (Gross, 1982)      

      NízkeTatry, v ktorých sa nachádzajú Krížska a Mošnická dolina, sú jadrovým pohorím. Ich jadro je tvorené prvohornými kryštalickými (magmatickými a metamorfovanými) horninami. Na svahoch sú uložené tektonické príkrovy druhohorných karbonátových hornín. Tieto dosahujú hrúbky niekoľko 100 metrov.

      Krížska aj Mošnická dolina majú glaciálny reliéf vplyvom činnosti pleistocénnych ľadovcov, jeden z najdlhších ľadovcov Liptova bol v Krížskej doline. 

     Depresia Liptovskej kotliny je vyplnená treťohornými flyšovými vrstvami. Mocnosť týchto súvrství presahuje 1 500 metrov. Pod nimi sa nachádzajú útržky karbonátových príkrovov a hlbšie pod nimi prvohorné kryštalické horniny. (ed. Kufčák, 1968). 

     Nadmorská výška mapovaného územia sa smerom na juh zvyšuje. Od 558 m.n.m. na brehoch vodnej nádrže Liptovská Mara stúpa až na 973 m.n.m (záver Doliny Mošnica) a 1082 m.n.m. (záver Krížskej doliny).

      Pôdy sa menia tiež severno-južným smerom. Najsevernejšie (brehy Liptovskej Mary) sú to nivné glejové pôdy na nekarbonátových aluviálnych usadeninách, smerom na juh prechádzajú do hnedých lesných pôd a rendzín. (ed. Lukniš, 1972) 

     

2.2.3 Klimatické a hydrologické pomery mapovaného územia

      Mapované územie patrí do mierne chladnej oblasti s chladnou kotlinovou klímou, pričom najsevernejšia časť (okolie Liptovskej Mary) má mierne teplú klímu. Najteplejším mesiacom je júl, kedy priemerná teplota dosahuje 16°C, najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou – 5°C. Zrážky v tejto oblasti dosahujú priemerne 800 – 1000 mm za rok, počas chladného polroku je to to priemerne 400 - 500 mm a počas teplého polroku 600 - 700 priemerne mm. V celej Liptovskej kotline je prevažujúci smer vetra západný. (ed. Kufčák, 1968)

      Mapované územie patrí k úmoriu Čierneho mora a do povodia rieky Váh. Pretekajú ním vodné toky Krížanka (Paludžanka), Mošnica (medzi obcami Svätý Kríž a Lazisko sa vlieva do Krížanky), Dúbravka a Črmník. Všetky sa vlievajú do Liptovskej Mary a patria do stredohorskej oblasti so snehovo – dažďovým režimom odtoku a s najvyššou vodnosťou v marci až máji.

 

2.2.4 Vegetácia mapovaného územia

     Najsevernejšie sa nachádza pobrežná vegetácia tvorená vŕbami, topoľmi a typickým pobrežným rastlinstvom. Smerom na juh prechádza do listnatých lesov tvorených topoľmi, vŕbami, brezami, javormi a smrekovcami, v malej miere aj borovicami. V okolí obcí prevažujú lúčne, poľné a pasienkové spoločenstvá, ktoré prechádzajú až do pásma smrekových lesov (smrek, prípadne jedľa, borovica, smrekovec, v nižších polohách buk, javor, topoľ).

      

2.3 Výskyt inváznych druhov rastlín v mapovanom území

 

2.3.1 Výskyt boľševníka obrovského

      Boľševník obrovský nebol zaznamenaný v žiadnej lokalite.

 

2.3.2 Výskyt pohánkovca japonského

      Pohánkovec japonský bol zaznamenaný v intraviláne obce Svätý Kríž (1 miesto výskytu) a v intraviláne aj extraviláne obcí Lazisko (8 miest výskytu) a Dúbrava (4 miesta výskytu). Popisuje ho tabuľka č.1: (pozri aj príloha č.2, 15, 16, 17, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

Popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

P

Vedľa asfaltovej cesty v blízkosti vodného toku Krížanka, oproti domu č. 129

0,7x0,9m

17 jedincov (13 kvetuschopných, 4 mladé)

2

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

 D

Na začiatku obce Lazisko, 120 m od cesty, v poraste boľševníka borščového

0,7x1,5m

20 jedincov (11 kvetuschopných, 9 mladých)

3

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

 P

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, v blízkosti cintorína

0,3x0,5m

8 jedincov (5 kvetuschopných, 3 mladé)

4

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

 P

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, v blízkosti cintorína

0,1x0,1m

3 jedince (2 kvetuschopné, 1 mladý)

5

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

 P

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, v blízkosti cintorína

0,2x0,1m

3 jedince (1 kvetuschopný, 2 mladé)

6

Lazisko

Lazisko – Lazy

  I

 D

Pri oplotení poľnohosp. družstva

1,5 x 1 m

21 jedincov (13 kvetuschopných, 7 mladých)

7

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

 P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 51

0,5x0,7m

14 jedincov (11 kvetuschopných, 3 mladé)

8

Lazisko

Dolina Mošnica – chatová osada Pod Dobákom

E

 D

V blízkom okolí jednej z chatiek

3 x 5 m

61 jedincov (22 kvetuschopných, 39 mladých)

9

Lazisko

Dolina Mošnica – chatová osada Pod Dobákom

 E

 D

V blízkom okolí jednej z chatiek

2 x 3,5 m

33 jedincov (15 kvetuschopných, 18 mladých)

10

Dúbrava

Krížska dolina - začiatok

 E

 D

Pri asfaltovej ceste vedúcej do Krížskej doliny, v lúčnom poraste

4 x 5 m

87 jedincov (18 kvetuschopných, 69 mladých)

11

Dúbrava

Dúbrava – Za Lazy

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 511

1,2x1,6m

28 jedincov (18 kvetuschopných, 10 mladých)

12

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 355

1 x 0,8 m

20 jedincov (9 kvetuschopných, 11 mladých)

13

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 362

0,7x1,1m

14 jedincov (8 kvetuschopných, 5 mladých)

Tabuľka č. 1 – Výskyt pohánkovca japonského                č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

     

2.3.3 Výskyt pohánkovca sachalínskeho

      Pohánkovec sachalínsky nebol zaznamenaný v žiadnej lokalite.

 

2.3.4 Výskyt pohánkovca českého

      Pohánkovec sachalínsky bol zaznamenaný iba na jednej lokalite v intraviláne obce Dúbrava (2 miesta výskytu). Jeho výskyt popisuje tabuľka č.2: (pozri aj príloha č. 3, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

Popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 427

0,8x0,8m

15 jedincov (11 kvetuschopných, 4 mladé)

2

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 343

0,7x1,2m

14 jedincov (9 kvetuschopných, 5 mladých)

Tabuľka č. 2 – Výskyt pohánkovca českého                      č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

 

 

2.3.5 Výskyt zlatobyle obrovskej

     Zlatobyľ obrovská bola zaznamenaná na viacerých lokalitách v intraviláne aj extraviláne obcí Svätý Kríž (11 miest výskytu) v extraviláne obce Galovany a v intraviláne obcí Lazisko (7 miest výskytu) a Dúbrava (2 miesta výskytu). Jej výskyt popisuje tabuľka č.3 (pozri aj príloha č. 4, 16, 17, 18, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Borové

  E

 D

Pri asfaltovej ceste medzi Sv. Krížom a Laziskom, na okraji vŕbového porastu

3 x 6 m

215 jedincov (189 kvetuschopných,

26 mladých)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Borové

  E

 D

Pri asfaltovej ceste medzi Sv. Krížom a Laziskom, oproti miestu výskytu č.1

1 x 1,5 m

55 jedincov (45 kvetuschopných, 10 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Pod Šípom

 E

 D

Vedľa poľnej cesty na okraji divej skládky odpadu, v blízkosti je vodný tok s vŕbovým porastom

1,8x3,1m

162 jedincov (139 kvetuschopných, 23 mladých)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Črmno

  I

 D

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, oproti domu č. 77

2,1x1,9m

75 jedincov (62 kvetuschopných, 13 mladých)

5

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Črmno

  I

 D

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, 2 metre južne od miesta výskytu č.4

1x 0,5 m

28 jedincov (11 kvetuschopných, 14 mladých)

6

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

 D

Medzi asfaltovou cestou a vodným tokom, oproti domu č. 131

1,5 x 2 m

62 jedincov (49 kvetuschopných, 13 mladých)

7

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

 D

Pri vodnom toku, oproti domu č.126

1x 2,5 m

97 jedincov (82 kvetuschopných, 15 mladých)

8

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

 D

Pri vodnom toku, oproti domu č.125

1 x 3 m

65 jedincov (46 kvetuschopných, 19 mladých)

9

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

2,5 x 3 m

151 jedincov (129 kvetuschopných, 22 mladých)

10

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 69

1,5x1,2m

78 jedincov (65 kvetuschopných, 13 mladých)

11

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

 P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 143

1,3x1,8m

76 jedincov (58 kvetuschopných, 18 mladých)

12

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Pri plote, na okraji cintorína, v blízkosti vodného toku

11x0,6 m

108 jedincov (91 kvetuschopných, 17 mladých)

13

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Pri plote, na okraji cintorína, v blízkosti vodného toku

0,9x1,5m

19 jedincov (15 kvetuschopných, 4 mladé)

14

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Na cintoríne

5 x 1,5 m

118 jedincov (92 kvetuschopných, 26 mladých)

15

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Na cintoríne

0,5x0,5m

9 jedincov (7 kvetuschopných, 2 mladé)

16

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Na cintoríne

0,3x0,5m

8 jedincov (6 kvetuschopných, 2 mladé)

17

Lazisko

Lazisko - Lániky

  I

  D

Na cintoríne

1 x 0,5 m

9 jedincov (8 kvetuschopných, 1 mladý)

18

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 12

1,2x1,4m

69 jedincov (55 kvetuschopných, 14 mladých)

19

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 375

0,8x0,7m

31 jedincov (25 kvetuschopných, 6 mladých

20

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 71

1 x 0,5 m

32 jedincov (23 kvetuschopných. 9 mladých)

21

Galovany

Galovany - Prostredné

 E

 D

Vedľa poľnej cesty v blízkosti Galovanskej zátoky  (70m), na okraji porastu listnatých stromov

3 x 5 m

82 jedincov (59 kvetuschopných, 23 mladých)

22

Galovany

Galovany - Prostredné

 E

 D

Vedľa poľnej cesty v blízkosti Galovanskej zátoky (92 m), na okraji porastu listnatých stromov

11,5x    12m

287 jedincov (93 kvetuschopných, 194 mladých)

23

Galovany

Galovany - Prostredné

 E

 D

Vedľa poľnej cesty v blízkosti Galovanskej zátoky (5 m severne od miesta výskytu č.1), v poraste listnatých stromov

1,5 x 1m

16 jedincov (4 kvetuschopné, 12 mladých)

24

Galovany

Galovany - Prostredné

 E

 D

Vedľa poľnej cesty (32 m) v blízkosti Galovanskej zátoky, v poraste listnatých stromov

4 x 7 m

278 jedincov (98 kvetuschopných, 180 mladých)

25

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

1x 0,5 m

19 jedincov (17 kvetuschopných, 2 mladé)

26

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,2x0,2m

8 jedincov (7 kvetuschopných, 1 mladý)

27

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,1x0,1m

8 jedincov (7 kvetuschopných, 1 mladý)

28

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

1,5x0,5m

21 jedincov (17 kvetuschopných, 4 mladé)

29

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,5x0,5m

33 jedincov (27 kvetuschopných, 6 mladých)

30

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,5x0,7m

48 jedincov (39 kvetuschopných, 9 mladých)

31

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,2x0,1m

9 jedincov (9 kvetuschopných, 0 mladých)

32

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,4x0,2m

4 jedince (4 kvetuschopné, 0 mladých)

33

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,9x0,5m

21 jedincov (17 kvetuschopných, 4 mladé)

34

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,1x0,1m

3 jedince (2 kvetuschopné, 1 mladý)

35

Galovany

Galovany - Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,7x0,5m

11 jedincov (10 kvetuschopných, 1 mladý)

36

Galovany

Galovany – Poprávky

 E

 D

Medzi diaľnicou D1 a železnicou, v lúčnom poraste

0,6x0,6m

63 jedincov (60 kvetuschopných, 3 mladé)

37

Galovany

Galovany - Prostredné

 E

 D

Pri železnici na okraji brezovo-smrekovcového lesa

2,2x1,5m

265 jedincov (249 kvetuschopných, 16 mladých)

38

Galovany

Galovany - Dlžiny

 E

 D

Pri železnici v lúčnom poraste, 60 m od Výhybne Paludza západným smerom

3x 2,5 m

156 jedincov (139 kvetuschopných, 17 mladých)

39

Galovany

Galovany - Dlžiny

 E

 D

Pri železnici v lúčnom poraste, 54 m od Výhybne Paludza smerom na východ

2 x 1 m

76 jedincov (66 kvetuschopných, 10 mladých)

40

Galovany

Galovany - Dlžiny

 E

 D

Pri železnici v lúčnom poraste, 56 m od Výhybne Paludza smerom na východ

1,5 x2m

82 jedincov (71 kvetuschopných, 11 mladých)

41

Galovany

Galovany - Dlžiny

 E

 D

Pri železnici v lúčnom poraste, 75 m od Výhybne Paludza smerom na východ

0,5x0,2m

8 jedincov (8 kvetuschopných, 0 mladých)

Tabuľka č. 3 – Výskyt zlatobyle obrovskej                        č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

     

2.3.6 Výskyt zlatobyle kanadskej

      Zlatobyľ kanadská bola zaznamenaná iba na jednej lokalite – na začiatku Krížskej doliny v extraviláne obce Dúbrava. Jej výskyt popisuje tabuľka č.4: (pozri aj príloha č. 5, 19)

 

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Dúbrava

Krížska dolina – pod Uhliskom

  E

D

Na okraji lesa pri asfaltovej ceste, oproti budove vodárenského skladu

0,3x0,4m

7  jedincov     (2 kvetuschopné,

5 mladých)

Tabuľka č. 4 – Výskyt zlatobyle kanadskej                        č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.7 Výskyt netýkavky žliazkatej

 

     Výskyt netýkavky žliazkatej bol zaznamenaný iba v intraviláne obce Svätý Kríž (2 miesta), popisuje ho tabuľka č.5: (pozri aj príloha č. 6, 17)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

D

Na brehu vodného toku Krížanka, oproti domu č. 141

4,5 x 2 m

91 jedincov (75 kvetuschopných,

16 mladých)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Črmno

  I

D

Na brehu vodného toku Krížanka, oproti domu č. 80, za pozemkom domu vo výstavbe

11x 3 m

413 jedincov (360 kvetuschopných, 53 mladých)

Tabuľka č. 5 – Výskyt netýkavky žliazkatej                      č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

     

2.3.8 Výskyt astry kopijovitolistej

 

      Astra kopijovitolistá bola zaznamenaná len v intravilánoch všetkých štyroch obcí, všade bola pestovaná, nerástla divo. Jej výskyt popisuje tabuľka č. 6: (pozri aj príloha č. 7, 16, 17, 18, 19, 20)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

1 x 1,3 m

92 jedincov (88 kvetuschopných, 4 mladé)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 54

0,6x0,4m

43 jedincov (37 kvetuschopných, 6 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 48

1,5x1,2m

111 jedincov (102 kvetuschopných, 9 mladých)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Kraľovany

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 225

1 x 0,7 m

52 jedincov (49 kvetuschopných, 3 mladé)

5

Svätý Kríž

Svätý Križ - Cínovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 23

0,5x0,6m

35 jedincov (20 kvetuschopných, 15 mladých)

6

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 135

0,8x1,2m

79 jedincov (62 kvetuschopných, 17 mladých)

7

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 16

0,6x0,8m

60 jedincov (53 kvetuschopných, 7 mladých)

8

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 54

1 x 1,5 m

109 jedincov (99 kvetuschopných, 10 mladých)

9

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 92

1,2x0,9m

93 jedincov (84 kvetuschopných, 9 mladých)

10

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 401

1 x 0,7 m

74 jedincov (69 kvetuschopných, 5 mladých)

11

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 375

0,6x0,9m

66 jedincov (60 kvetuschopných, 6 mladých)

12

Dúbrava

Dúbrava – Za Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 457

1 x 2 m

131 jedincov (119 kvetuschopných, 12 mladých)

13

Dúbrava

Dúbrava – Za Lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 457

1,4x1,2m

85 jedincov (77 kvetuschopných, 8 mladých)

14

Dúbrava

Dúbrava – Za Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 466

1,3 x 1 m

97 jedincov (86 kvetuschopných, 11 mladých)

15

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 43

0,5x0,3m

26 jedincov (21 kvetuschopných, 5 mladých)

Tabuľka č. 6 – Výskyt astry kopijovitolistej                      č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.9 Výskyt astry novobelgickej

 

      Astra kopijovitolistá bola zaznamenaná len v intravilánoch obcí Svätý Kríž, Lazisko a Dúbrava. Jej výskyt popisuje tabuľka č. 7: (pozri aj príloha č.8, 16, 17, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 119

0,8x1,2m

81 jedincov (75 kvetuschopných,

16 mladých)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

 D

Pri vodnom toku Krížanka oproti domu č. 119

4 x 0,6 m

85 jedincov (73 kvetuschopných,

12 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Kraľovany

  I

 D

Pri asfaltovej ceste na okraji pozemku vedľa domu č. 223

1 x 0,8 m

69 jedincov (62 kvetuschopných, 5 mladých)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 54

1,3 x 2 m

123 jedincov (112 kvetuschopných,

11 mladých)

5

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 54

0,5x0,6m

41 jedincov (35 kvetuschopných,

6 mladých)

6

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 54

0,4x0,5m

22 jedincov (18 kvetuschopných,

4 mladé)

7

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 55

0,6x0,8m

47 jedincov (40 kvetuschopných,

7 mladých)

8

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 96

1,5 x 1 m

83 jedincov (75 kvetuschopných,

8 mladých)

9

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 96

0,5 x 1 m

43 jedincov (38 kvetuschopných,

7 mladých)

10

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 383

0,6x0,9m

48 jedincov (39 kvetuschopných,

19 mladých)

11

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 37

0,8 x 1 m

36 jedincov (30 kvetuschopných,

6 mladých)

12

 

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 34

0,5x0,6m

35 jedincov (27 kvetuschopných,

8 mladých)

Tabuľka č. 7 – Výskyt astry novobelgickej                        č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.10 Výskyt astry hladkej

 

      Astra hladká bola zaznamenaná len v intravilánoch všetkých štyroch obcí, všade bola pestovaná, nerástla divo. Jej výskyt popisuje tabuľka č. 8: (pozri aj príloha č. 9, 16, 17, 18, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Cínovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 15

0,7 x 1 m

75 jedincov (65 kvetuschopných,

10 mladých)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 40

1,2x0,5m

69 jedincov (61 kvetuschopných, 6 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 40

0,4x0,3m

30 jedincov (26 kvetuschopných,

4 mladé)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 53

0,5x0,5m

34 jedincov (31 kvetuschopných,

3 mladé)

5

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

0,5x0,6m

41 jedincov (35 kvetuschopných,

6 mladých)

6

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 59

0,3x0,3m

19 jedincov (18 kvetuschopných,

1 mladý)

7

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Črmno

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 93

0,7x1,1m

81 jedincov (75 kvetuschopných,

6 mladých)

8

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Črmno

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 95

1 x 0,5 m

91 jedincov (75 kvetuschopných,

16 mladých)

9

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 136

0,3x0,5m

31 jedincov (26 kvetuschopných,

5 mladých)

10

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Ohrady

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 199

0,4x0,4m

32 jedincov (26 kvetuschopných,

6 mladých)

11

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 14

0,8x0,7m

51 jedincov (45 kvetuschopných,

6 mladých)

12

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 18

0,9 x 1m

53 jedincov (46 kvetuschopných,

6 mladých)

13

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 120

0,6x1,8m

98 jedincov (88 kvetuschopných,

10 mladých)

14

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 123

0,5x0,7m

55 jedincov (49 kvetuschopných,

16 mladých)

15

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 53

1 x 0,8m

52 jedincov (45 kvetuschopných,

7 mladých)

16

Galovany

Galovany – pri ihrisku

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 152

0,5x0,3m

27 jedincov (22 kvetuschopných,

5 mladých)

17

Galovany

Galovany – pri ihrisku

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 152

0,4x0,4m

25 jedincov (23 kvetuschopných,

2 mladé)

18

Galovany

Galovany – pri ihrisku

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 160

0,6x0,7m

29 jedincov (27 kvetuschopných,

2 mladé)

19

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 377

1 x 1,2 m

70 jedincov (63 kvetuschopných,

7 mladých)

20

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 379

0,8 x 1m

63 jedincov (52 kvetuschopných,

11 mladých)

21

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 382

0,6x0,7m

33 jedincov (27 kvetuschopných,

6 mladých)

22

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 468

0,3x0,5m

28 jedincov (25 kvetuschopných,

3 mladé)

23

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 469

0,4x0,7m

39 jedincov (34 kvetuschopných,

5 mladých)

24

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 470

0,9x0,6m

52 jedincov (43 kvetuschopných,

9 mladých)

25

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 44

1 x 0,8 m

63 jedincov (55 kvetuschopných,

8 mladých)

26

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 45

0,7x0,7m

54 jedincov (48 kvetuschopných,

6 mladých)

Tabuľka č. 8 – Výskyt astry hladkej                                  č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.11 Výskyt slnečnice hľuznatej

 

      Slnečnica hľuznatá bola zaznamenaná v intraviláne aj extraviláne obce Svätý Kríž a v intraviláne obcí Dúbrava a Lazisko. Jej výskyt popisuje tabuľka č. 9: (pozri aj príloha č.10, 16, 17, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

1 x 0,6 m

25 jedincov (24 kvetuschopných,

1 mladý)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 60

1,2x0,8m

29 jedincov (25 kvetuschopných, 4 mladé)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 69

0,6x0,7m

26 jedincov (20 kvetuschopných,

6 mladých)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Borové

  E

  D

Pri asfaltovej ceste na okraji vŕbového porastu v blízkosti vodného toku

7 x 2 m

88 jedincov (73 kvetuschopných,

15 mladých)

5

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 17

0,5 x 1 m

30 jedincov (23 kvetuschopných,

7 mladých)

6

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 381

0,7x0,6m

21 jedincov (15 kvetuschopných,

6 mladých)

7

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 381

0,8 x 1 m

32 jedincov (30 kvetuschopných,

2 mladé)

8

Dúbrava

Dúbrava - Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 382

0,6x0,4m

19 jedincov (15 kvetuschopných,

4 mladé)

9

Dúbrava

Dúbrava – Za Lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 422

0,8x1,1m

34 jedincov (29 kvetuschopných,

5 mladých)

Tabuľka č. 9 – Výskyt slnečnice hľuznatej                        č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

 

 

2.3.12 Výskyt paviniča päťlistého

 

      Pavinič päťlistý bol zaznamenaný iba ako pestovaný druh v intravilánoch obcí Svätý Kríž a Lazisko. Jeho výskyt popisuje tabuľka č. 10: (pozri aj príloha č. 11, 16, 17)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Kraľovany

  I

  P

Na plote ohraničujúcom pozemok domu č. 218 spredu

0,1 x 7 m

20 jedincov (17 kvetuschopných,

3 mladé)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Motkovisko

  I

  P

Na plote ohraničujúcom pozemok domu č. 59 spredu

0,1 x 3 m

9 jedincov (8 kvetuschopných,

1 mladý)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Stráňany

  I

  P

Na plote ohraničujúcom pozemok domu č. 119 spredu

0,1 x 8 m

22 jedincov (18 kvetuschopných,

4 mladých)

4

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

Na plote ohraničujúcom pozemok domu č. 19 spredu

0,2 x10m

42 jedincov (35 kvetuschopných,

7 mladých)

5

Lazisko

Lazisko – Panská zárada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 19

0,1 x 5 m

14 jedincov (12 kvetuschopných,

2 mladé)

Tabuľka č. 10 – Výskyt paviniča päťlistého                      č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.13 Výskyt lupíny mnoholistej

 

     Lupína mnoholistá bola zaznamenaná v intraviláne všetkých štyroch obcí. Jej výskyt popisuje tabuľka č. 11: (pozri aj príloha č. 12, 16, 17, 18, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 41

3 x 0,2 m

19 jedincov (8 kvetuschopných,

11 mladých)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  D

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 48 a pred týmto pozemkom

7 x 13 m

52 jedincov (28 kvetuschopných,

24 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

2,5 x 2 m

10 jedincov (4 kvetuschopné,

6 mladých)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Črmno

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 79

1,8 x 2 m

10 jedincov (5 kvetuschopných,

5 mladých)

5

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Kraľovany

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 259

2,5x3,5m

17 jedincov (9 kvetuschopných,

8 mladých)

6

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 22

1,2 x 1 m

7 jedincov (3 kvetuschopné, 4 mladé)

7

Lazisko

Lazisko – Lazy

  I

  D

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 136

2,2 x 3 m

15 jedincov (7 kvetuschopných,

8 mladých)

8

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 137

1,5x1,8m

11 jedincov (8 kvetuschopných,

4 mladé)

9

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 66

2,3 x 4 m

28 jedincov (17 kvetuschopných,

11 mladých)

10

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 67

1,8x2,2m

17 jedincov (11 kvetuschopných,

6 mladých)

11

Galovany

Galovany – pri ihrisku

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 183

1 x 1,4 m

12 jedincov (5 kvetuschopných,

7 mladých)

12

Galovany

Galovany – pri ihrisku

  I

  D

V trávnatom poraste oproti domu č. 185

2,3x1,8m

19 jedincov (11 kvetuschopných,

8 mladých)

13

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 379

1,7 x 2 m

13 jedincov (35 kvetuschopných,

7 mladých)

14

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 496

1,5x1,8m

13 jedincov (6 kvetuschopných,

7 mladých)

15

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 498

1,9 x 2 m

20 jedincov (8 kvetuschopných,

12 mladých)

16

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  D

V trávnatom poraste oproti domu č. 48

2,4x2,7m

17 jedincov (10 kvetuschopných,

7 mladých)

17

Dúbrava

Dúbrava – Za kostolom

  I

  D

V trávnatom poraste oproti domu č. 50

1,8x2,5m

14 jedincov (6 kvetuschopných,

8 mladých)

Tabuľka č. 11 – Výskyt lupíny mnoholistej                       č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.14 Výskyt beztvarca krovitého

 

      Beztvarec krovitý bol zaznamenaný iba v extraviláne obce Galovany v blízkosti vodnej nádrže Liptovská Mara. Jeho výskyt popisuje tabuľka č.12: (pozri aj príloha č. 13, 18)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

0,8x0,7m

9 jedincov (8 kvetuschopných,

1 mladý)

2

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

1 x 0,7 m

3 jedince (3 kvetuschopné,

0 mladých)

3

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

0,6 x 1 m

6 jedincov (4 kvetuschopné, 2 mladé)

4

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

1,2 x 1 m

7 jedincov (6 kvetuschopných,

1 mladý)

5

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

0,5x0,6m

3 jedince (2 kvetuschopné,

1 mladý)

6

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

0,2x0,5m

2 jedince (2 kvetuschopné, 0 mladý)

7

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

0,6x0,6m

4 jedince (4 kvetuschopné, 0 mladých)

8

Galovany

Galovany - Kočenda

  E

  D

Pri diaľnici D1 na okraji topoľovo-smrekovcového lesa

1 x 0,8 m

5 jedincov (3 kvetuschopné,

2 mladé)

Tabuľka č. 12 – Výskyt beztvarca krovitého                     č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

2.3.15 Výskyt sumachu pálkového

 

     Sumach pálkový bol zaznamenaný ako pestovaný druh v intraviláne všetkých štyroch obcí. Jeho výskyt popisuje tabuľka č.13: (pozri aj príloha č. 14, 16, 17, 18, 19)

 

č.m.v.

Obec

Lokalita

E/I

D/P

popis m.v.

rozl m.v

počet jedincov

1

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Motkovisko

  I

  P

Na brehu vodného toku Krížanka, oproti domu č. 59

2 x 1 m

4 jedince (1 kvetuschopný, 3 mladé)

2

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Motkovisko

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 59

2,5 x 3 m

5 jedincov (1 kvetuschopný, 4 mladých)

3

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Stráňany

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 101

0,7x1,5m

3 jedince (1 kvetuschopný,

2 mladé)

4

Svätý Kríž

Svätý Kríž – Črmno

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 80

1,2x1,8m

4 jedince (1 kvetuschopný, 2 mladé)

5

Svätý Kríž

Svätý Kríž - Črmno

  I

  P

Na brehu vodného toku Krížanka, oproti domu č. 80, na pozemku domu vo výstavbe

2,2x3,5m

5 jedincov (1 kvetuschopný, 4 mladé)

6

Lazisko

Lazisko – Panská záhrada

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 9

1 x 1,8 m 

4 jedince (1 kvetuschopný,

3 mladých)

7

Lazisko

Lazisko - Lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 116

0,8x1,5m

4 jedince (1 kvetuschopný, 3 mladé)

8

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 94

0,7x1,3m

3 jedince (1 kvetuschopný, 2 mladé)

9

Galovany

Galovany – hlavná cesta

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 96

1 x 1,5 m

2 jedince (1 kvetuschopný, 1 mladý)

10

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 369

2 x 2,2 m

4 jedince (1 kvetuschopný, 3 mladé)

11

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 369

3 x 3,5 m

6 jedincov (2 kvetuschopné, 4 mladé)

12

Dúbrava

Dúbrava – Bahná

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 373

2 x 2,3 m

5 jedincov (1 kvetuschopný, 4 mladé)

13

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

V okrasnej časti súkromného pozemku patriaceho k domu č. 469

1 x 2 m

4 jedince (1 kvetuschopný, 3 mladé)

14

Dúbrava

Dúbrava – Za lazy

  I

  P

Pred súkromným pozemkom patriacom k domu č. 470

2,4x1,7m

3 jedince (1 kvetuschopný, 2 mladé)

Tabuľka č. 13 – Výskyt sumachu pálkového                     č.m.v. – číslo miesta výskytu

                                                                                            m.v. – miesto výskytu

                                                                                            rozl. m.v. – rozloha miesta výskytu

                                                                                            E/I – extravilán/intravilán

                                                                                            D/V – divorastúca/pestovaná

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. AKTIVITY NA ZVÝŠENIE INFORMOVANOS- TI A OBMEDZENIE ŠÍRENIA INVÁZNYCH RASTLÍN

 

3.1 Prieskum a zvyšovanie informovanosti verejnosti o tematike inváznych rastlín

 

3.1.1 Prieskum informovanosti detí, mládeže a dospelých o tematike inváznych rastlín

      200 respondentom oboch pohlaví študujúcim na základných a stredných školách v okrese Liptovský Mikuláš vo veku 12 – 19 rokov  bolo položených nasledovných 8 anketových otázok:

 

1. Počula(a) si niekedy o inváznych rastlinách? Ak áno, od koho/kde si sa o nich dozvedel(a)?

2. Čo sú podľa Teba invázne rastliny a čím sú nebezpečné?

3. Ktoré invázne rastliny poznáš?

4. Pestujete doma na záhradke niektoré z inváznych druhov rastlín?

5. Rastú v Tvojom okolí nejaké invázne rastliny? Ak áno, ktoré a kde?

6. Vyvíjal(a) si niekedy nejakú aktivitu na zabránenie rastu alebo šírenia nejakej inváznej rastliny? Ak áno, akú?

7. Bol(a) by si ochotný/-á dobrovoľne sa zúčastniť na brigáde s cieľom odstrániť invázne rastliny na určitej lokalite?

8. Čo urobíš, keď niekde v prírode zbadáš inváznu rastlinu?

 

      Vyhodnotenie ankety:

Otázka č.1: 8% opýtaných (16 respondentov) uviedlo, že už niekedy počuli o inváznych rastlinách, a to od známeho (1%), rodinného príslušníka (1%), alebo sa o nich dozvedeli v škole (6%). 92% opýtaných (184 respondentov) ešte nikdy nepočulo o inváznych rastlinách.

Otázka č.2: 2,5 % opýtaných (5 respondentov) vedelo dobre charakterizovať invázne rastliny („nie sú na našom území pôvodné a svojím rýchlym rozširovaním ohrozujú pôvodnú vegetáciu“), 23% opýtaných (46 respondentov) čiastočne charakterizovalo invázne rastliny („sú nebezpečné tým, že sa rýchlo šíria“), 25% opýtaných (50 respondentov) nesprávne charakterizovalo invázne rastliny (väčšinou „ich užívaním vzniká u človeka závislosť“) a zvyšných 49,5% opýtaných (99 respondentov) nevedelo charakterizovať invázne rastliny.

Otázka č.3: 1,5% opýtaných (3 respondenti) vedelo uviesť aspoň jednu inváznu rastlinu, 22,5% opýtaných (45 respondentov) uviedlo odpoveď „buriny“ a 25,5% opýtaných (51 respondentov) ako invázne rastliny uviedli tabak a/alebo konope. 3,5% opýtaných (7 respondentov) uviedlo nejakú inú rastlinu, o ktorej predpokladali, že je invázna (najčastejšie brečtan a hlaváčik jarný) a 47% opýtaných (94 respondentov) nevedelo uviesť ani jednu inváznu rastlinu.

Otázka č.4: 23,5% opýtaných (47 respondentov) uviedlo, že určite nepestujú žiadnu inváznu rastlinu a zvyšných 76,5% opýtaných (153 respondentov) uviedlo odpoveď: „Možno aj áno, ale neviem o nich, že sú invázne“.

Otázka č.5: 1,5% opýtaných (3 respondenti) uviedlo, že vo svojom okolí videli rásť niektorú z inváznych rastlín, 4,5 % opýtaných (9 respondentov) uviedlo, že vo svojom okolí videli rásť nejakú rastlinu, o ktorej sa nazdávajú, že je invázna a zvyšných 94% opýtaných (188 respondentov) nevie, či v ich okolí rastie nejaká invázna rastlina.

Otázka č.6: Všetci opýtaní uviedli, že ešte nikdy nevyvíjali žiadnu aktivitu na zabránenie rastu alebo šírenia nejakej inváznej rastliny.

Otázka č.7: 14,5% opýtaných (29 respondentov) uviedlo, že by sa boli ochotní dobrovoľne sa zúčastniť na brigáde s cieľom odstrániť invázne rastliny na určitej lokalite, 10,5% opýtaných (21 respondentov) uviedlo, že by sa boli ochotní zúčastniť, ale iba v tom prípade, ak by z toho mali nejaký osobný prospech a zvyšných 75% opýtaných (150 respondentov) uviedlo, že by sa neboli ochotní zúčastniť na takej brigáde.

Otázka č.8: 79,5% opýtaných (159 respondentov) uviedlo: “Neviem o tom, že je invázna a nevšímam si ju, lebo rastliny ma nikdy nijak obzvlášť nezaujímali“. 15,5% opýtaných (31 respondentov) uviedlo: „Neviem o tom, že je invázna a zasadím si ju aj do záhradky, ak sa mi páči“. 2% opýtaných (4 respondenti) uviedlo, že síce vedia, že ide o inváznu rastlinu, ale je im to jedno a 2,5% opýtaných (5 respondentov) uviedlo, že síce vedia, že je invázna a aj im napadne, že je asi zlé, že tam rastie, ale viac jej nevenujú pozornosť. Žiadny z opýtaných neuviedol, že by sa nejakým spôsobom pokúsil zabrániť ďalšiemu rastu a šíreniu tej rastliny, či už sám, alebo by jej výskyt nahlásil ŠOP SR alebo inej podobnej inštitúcii.

 

      200 respondentom oboch pohlaví vo veku 20-65 rokov bývajúcim v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava som položila otázky, či vedia o existencii inváznych rastlín a či nejaké poznajú. Iba 5,5 % opýtaných (11 respondentov) vedelo o existencii inváznych rastlín a iba 4% opýtaných (8 respondentov) poznalo nejakú inváznu rastlinu, pričom všetci poznali iba boľševník obrovský.

 

3.1.2 Súťaž „Invázne rastliny Slovenska“

     Vzhľadom na veľmi nízku informovanosť detí a mládeže o tematike inváznych rastlín som sa rozhodla zorganizovať súťaž s názvom Invázne rastliny Slovenska, ktorá je určená žiakom 5.-9.ročníka základných škôl a primy až kvinty osemročných gymnázií v okrese Liptovský Mikuláš.

     Bol vypracovaný metodický list, ktorý obsahoval všeobecnú charakteristiku inváznych rastlín, ich vlastnosti, spôsoby rozmnožovania a rozširovania, botanickú charakteristiku, stanovištné nároky, pôvod, spôsoby šírenia a výskyt vybraných 30 druhov a spôsoby odstraňovania inváznych rastlín. Tento metodický list bol spolu s metodicko-organizačnými pokynmi odoslaný na všetky základné školy (16) a osemročné gymnáziá (3) v okrese Liptovský Mikuláš. 

      Je to súťaž jednotlivcov. Uskutoční  sa v druhej polovici februára, aby žiaci mali dostatočný čas na prípravu, v priestoroch Gymnázia M. M. Hodžu alebo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

      Účastníci súťaže sa naučia poznať predpísané druhy rastlín. Bude sa od nich vyžadovať znalosť slovenských a vedeckých názvov a poznatky o ich systematickom zaradení do čeľadí. Súťažiaci si tiež naštudujú poznatky o plodoch a semenách vybraných inváznych druhov rastlín, typoch kvetov a dobe kvitnutia, spôsobe rozmnožovania (vegetatívne, generatívne, ...), stanovištných nárokoch, pôvode a rozšírení, budú mať vedomosti o všeobecných vlastnostiach inváznych rastlín, spôsoboch rozširovania, dôsledkoch šírenia a spôsoboch odstraňovania inváznych rastlín. Tieto informácie je možné nájsť v metodickom liste, pričom však poznávanie druhov je lepšie naštudovať si z literatúry použitej na vytvorenie metodického listu vzhľadom na nízku kvalitu obrázkov v ňom. Najlepšie je použiť brožúry a letáky venované tejto tematike, ktoré vydala Štátna ochrana prírody SR, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica.  Popisy rastlín v metodickom liste sú určené na doplnenie vyobrazenia, nie na to, aby ich niekto doslova citoval, ale aby mohol skontrolovať, či je to skutočne spomenutý predpísaný druh.

      Samotná súťaž bude pozostávať z troch častí – identifikácia druhov, test a praktická časť. Súťažiaci identifikujú predložené vyobrazenia inváznych rastlín a zaznačia ich slovenský a latinský názov a čeľaď. Počet predložených druhov bude 15. Za každý správny slovenský názov (rodový a druhový) budú pridelené 3 body (1,5 a 1,5), za vedecký názov (rodový a druhový) 2 body (1 a 1) za správne zaradenie do čeľade (slovenský názov) 1 bod. Najvyšší možný počet bodov, ktorý sa dá získať za identifikáciu druhov je 90. V testovej časti budú súťažiaci budú preverení z ďalších poznatkov o vybraných druhoch inváznych rastlín. Pri tvorbe otázok sa bude vychádzať z metodických listov. Test môže obsahovať otázky typu „zakrúžkujte A, B, C”, ale aj otázky, ktoré budú nútiť súťažiacich uvažovať, doplňovať údaje do textu, voliť viac správnych možností a pod. Celkový súčet bodov za test bude 80. V rámci praktickej časti súťažiaci doma vytvoria plagát minimálne formátu A3, ktorý bude informovať o nebezpečenstve inváznych rastlín. Každý súťažiaci predloží svoj plagát. Hodnotiť sa bude estetické prevedenie, zaujímavosť, nápaditosť, pútavosť a celkový dojem. Maximálny počet bodov za plagát je 30. Celkový súčet bodov je 200.

      Identifikácia rastlín, test a plagát budú vyhodnocované komisiou pozostávajúcou zo študentov Gymnázia M. M. Hodžu a pracovníka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. 

      Okrem získania nových poznatkov môžu byť pre žiakov motivujúce aj ceny – každý účastník dostane diplom a malý darček, traja najlepší obdržia hodnotnejšie ceny a ocenení budú takisto aj najlepší účastníci každého ročníka (najlepší piatak/primán a pod.).

      Súťaž je financovaná mestom Liptovský Mikuláš, Gymnáziom M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši a Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. 

    

3.1.3 Prednášky a učebné pomôcky o inváznych rastlinách

      Ďalším spôsobom na zvýšenie informovanosti detí a mládeže je usporiadanie prednášok pre základné školy a gymnáziá v okrese Liptovský Mikuláš. Na nich budú žiaci a študenti oboznámení s tematikou inváznych rastlín, dozvedia sa informácie o ich všeobecných vlastnostiach, niektorých zástupcoch (vrátane ich fotografií) a spôsoboch ničenia. Prednášky budú trvať 45 min. a uskutočnia sa v priestoroch danej školy, Gymnázia M. M. Hodžu alebo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.

      Na našej škole budú môcť študenti získavať nové poznatky o inváznych rastlinách okrem prednášok aj z nástenky zaoberajúcej sa touto problematikou, ktorú som vytvorila, pričom táto nástenka bude využívaná aj pri výučbe biológie a ekológie na našej škole.

      Podrobnejšie informácie boli spracované vo forme informačného CD, ktoré v prípade záujmu môže byť poskytnuté iným školám a ďalším záujemcom.   

 

3.1.4 Práca s verejnosťou v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava

      Súčasťou práce s verejnosťou boli rozhovory so starostami obcí, ktoré sa nachádzali v mapovanej oblasti. Chcela som zistiť, do akej miery sú informovaní o problematike inváznych rastlín a či v obciach prebehli nejaké aktivity s cieľom zabrániť ich šíreniu. Cieľom bolo tiež získať súhlas so zverejnením informačných plagátov s tematikou inváznych rastlín na informačných plochách obcí a ich postoj k pripravovanej likvidácii inváznych rastlín v katastri obce.

      Zistila som, že starostovia obcí Lazisko a Svätý Kríž sú informovaní o existencii inváznych rastlín. Starostovia obcí Galovany a Dúbrava s problematikou oboznámení neboli. Hlbšie poznatky o inváznych rastlinách nemal ani jeden starosta, starosta Svätého Kríža uviedol, že na obecný úrad dostali materiály o inváznych rastlinách, ktoré odovzdali miestnemu urbariátu.       

      Starostovia všetkých obcí súhlasili so zverejnením plagátov na informačných plochách v obciach a s možnosťou organizovanej likvidácie inváznych rastlín. Privítali možnosť informovania občanov aj  formou relácie v obecnom rozhlase a v prípade vyhotovenia informačných letákov by zabezpečili ich roznos obyvateľom. Starosta Svätého Kríža navrhol zorganizovať školiacu akciu pre členov miestneho urbárskeho spoločenstva – spoločenstva vlastníkov lesov.

      Aby mala informačná kampaň účinok, je potrebné, aby občania nedostali informácie v zime -  v čase vegetačného pokoja, ale v čase, keď je možné aktívne brániť šíreniu inváznych rastlín. Preto sa bude táto kampaň realizovať na jar, v mesiacoch apríl, máj.

 

3.2 Likvidácia ohnísk šírenia inváznych rastlín vo voľnej

      prírode

 

      Invázne rastliny rastúce vo voľnej prírode sa môžu nekontrolovateľne, bez akýchkoľvek zábran, šíriť do okolia. Preto súčasťou mojej práce je aj organizácia študentskej brigády s cieľom odstrániť invázne rastliny vo vybraných lokalitách vo voľnej prírode. Takto je možné ničiť len tie rastliny, ktoré sú za invázne označené podľa platnej legislatívy. V mapovanom území bol vo voľnej prírode zaznamenaný len výskyt pohánkovca japonského, zlatobyle obrovskej a zlatobyle kanadskej. 

     Takéto brigády sa uskutočnia v mesiacoch máj - jún, pričom sa ich zúčastnia študenti Gymnázia M. M. Hodžu, keďže ide o gymnázium s ekologickým zameraním. Uvažuje sa aj o zapojení Základnej školy vo Svätom Kríži. Brigády budú zorganizované v spolupráci so  Správou Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Liptovskom Hrádku, ktorej pracovníci zabezpečia odborný dozor. V mesiacoch júl – august prebehne monitorovanie výskytu inváznych rastlín na miestach odstraňovania a v prípade potreby sa v septembri odstraňovanie zopakuje.

      Keďže pôjde o študentské brigády, možný je len mechanický spôsob odstraňovania. Na to sú vhodné len lokality v katastroch obcí Dúbrava (zlatobyľ kanadská, pohánkovec japonský), Lazisko (pohánkovec japonský) a Svätý Kríž (zlatobyľ obrovská). Rozsiahle náleziská zlatobyle obrovskej v katastri obce Galovany by bolo vhodnejšie odstraňovať chemickým spôsobom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4. DISKUSIA

 

      Stanovené ciele tejto práce boli splnené. Bol zmapovaný výskyt vybraných 15 druhov inváznych rastlín v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany, Dúbrava a v ich okolí vrátane Mošnickej a Krížskej doliny. Toto územie začína na južnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara a zasahuje až do pohoria Nízke Tatry.

      Zo siedmych rastlín, ktoré sú ako invázne označené podľa platnej legislatívy, bolo v mapovanom území zaznamenaných 5 druhov – zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská, pohánkovec japonský, pohánkovec český a netýkavka žliazkatá. Výskyt boľševníka obrovského a pohánkovca sachalínskeho zaznamenaný nebol. Zvyšných osem potencionálne inváznych rastlín (astra novobelgická, astra kopijovitolistá, astra hladká, slnečnica hľuznatá, pavinič päťlistý, sumach pálkový, lupína mnoholistá, beztvarec krovitý) v mapovanom území zaznamenaných bolo.

      Z rastlín, ktoré sú podľa legislatívy označené ako invázne, má vo vybranom území najväčší výskyt zlatobyľ obrovská, ktorá je najviac rozšírená pozdĺž železnice v blízkosti Liptovskej Mary. Najmenej je rozšírená zlatobyľ kanadská. Z potencionálne inváznych rastlín je najrozšírenejšia astra hladká

      Pohánkovec japonský bol zaznamenaný v katastroch 3 obcí v 8 lokalitách (13 miest výskytu). Pohánkovec český bol zaznamenaný v katastri 1 obce v 1 lokalite (2 miesta výskytu). Zlatobyľ obrovská sa nachádza v katastroch všetkých 4 obcí v 12 lokalitách (41 miest výskytu) a zlatobyľ kanadská v katastri 1 obce v 1 lokalite (1 miesto výskytu). Netýkavka obrovská bola zaznamenaná v katastri 1 obce v 2 lokalitách (2 miesta výskytu). Astra kopijovitolistá sa vyskytuje v katastri všetkých 4 obcí v 10 lokalitách (15 miest výskytu), astra novobelgická v katastri 3 obcí v 7 lokalitách (12 miest výskytu) a astra hladká v katastri všetkých štyroch obcí v 12 lokalitách (26 miest výskytu).  Slnečnica hľuznatá bola zaznamená v katastri 3 obcí v 5 lokalitách (9 miest výskytu) a pavinič päťlistý v katastri 2 obcí v 4 lokalitách (5 miest výskytu). Lupína mnoholistá sa vyskytuje v katastri všetkých 4 obcí v 11 lokalitách (17 miest výskytu), beztvarec krovitý v katastri 1 obce v 1 lokalite (8 miest výskytu) a sumach pálkový v katastri všetkých štyroch obcí v 8 lokalitách (14 miest výskytu).

      V katastri obce Svätý Kríž pohánkovec japonský rastie na 1 mieste (intravilán), zlatobyľ obrovská na 11 miestach (8 intravilán, 3 extravilán), netýkavka žliazkatá na 2 miestach (intravilán), astra kopijovitolistá na 6 miestach (intravilán), astra novobelgická na 7 miestach (intravilán), astra hladká na 10 miestach (intravilán), slnečnica hľuznatá na 4 miestach (3 intravilán, 1 extravilán), pavinič päťlistý na 3 miestach (intravilán), lupína mnoholistá na 5 miestach (intravilán) a sumach pálkový na 5 miestach (intravilán). V katastri obce Lazisko bol zaznamenaný pohánkovec japonský na 8 miestach (6 intravilán, 2 extravilán), zlatobyľ obrovská na 7 miestach (intravilán), astra kopijovitolistá  a novobelgická na 2 miestach (intravilán), astra hladká na 4 miestach (intravilán), slnečnica hľuznatá na 1 mieste (intravilán), pavinič päťlistý na 2 miestach (intravilán), lupína mnoholistá na 3 miestach (intravilán) a sumach pálkový na 2 miestach (intravilán). V katastri obce Galovany rastie zlatobyľ obrovská na 21 miestach (extravilán), astra kopijovitolistá na 1 mieste (intravilán) a astra hladká na 4 miestach (intravilán), lupína mnoholistá na 4 miestach (intravilán),beztvarec krovitý na 8 miestach (extravilán) a sumach pálkový na 2 miestach (intravilán). V katastri obce Dúbrava bol pohánkovec japonský spozorovaný na 4 miestach (3 intravilán, 1 extravilán), pohánkovec český na 2 miestach (intravilán), zlatobyľ obrovská na 2 miestach (intravilán), zlatobyľ kanadská na 1 mieste (extravilán), astra kopijovitolistá na 6 miestach (intravilán), astra novobelgická na 3 miestach (intravilán), astra hladká na 8 miestach (intravilán), slnečnica hľuznatá na 4 miestach (intravilán)lupína mnoholistá na 5 miestach (intravilán) a sumach pálkový na 5 miestach (intravilán). 

      Z toho sa dá usúdiť, že v katastri obce Svätý Kríž je najrozšírenejšia zlatobyľ obrovská a veľké zastúpenie tu majú aj všetky tri druhy rodu astra, je to jediné miesto výskytu netýkavky žliazkatej. V katastri obce Lazisko je najrozšírenejší pohánkovec japonský. V katastri obce Galovany je najviac rozšírená zlatobyľ obrovská, je to zároveň jediné miesto výskytu beztvarca krovitého a v katastri obce Dúbrava je najčastejšia astra hladká, astra kopijovitolistá a aj pohánkovec japonský (ale je menej častý ako v katastri obce Lazisko), pričom je to jediné miesto výskytu pohánkovca českého a zlatobyle kanadskej.

      Väčšina miest výskytov sa nachádza v intraviláne obcí, čo je spôsobené tým, že všetky invázne rastliny sú často pestované ako okrasné rastliny pre svoj dekoratívny vzhľad. Aj keď na niektorých miestach v intraviláne rastú divo, je dosť pravdepodobné, že sa tam rozšírili z nejakého miesta výskytu v okolí, kde bol tento druh pestovaný zámerne, alebo ony samy boli pôvodne pestované zámerne, len postupom času splaneli a ďalej sa šírili (najmä v prípade zlatobyle obrovskej a netýkavky žliazkatej v intraviláne obce Svätý Kríž).

      Výsledky mapovania bolo iba v malej miere možné porovnať s výsledkami iných autorov, pretože väčšina mapovaní je zameraných len na boľševník obrovský. Tu sa len potvrdzuje to, že v mnou mapovanej oblasti ani iní autori nezaznamenali výskyt tohto druhu. Občianske združenie Tatry organizovalo mapovanie boľševníka obrovského a pohánkovcov, avšak toto mapovanie zahŕňalo len niektoré časti Liptova. Ale na tých miestach, kde sa moje a ich mapované územie prekrývalo, boli zaznamenané výskyty tých istých jedincov.

      Moje mapovanie tiež potvrdilo tvrdenie viacerých autorov, že invázne rastliny sa najlepšie šíria pozdĺž vodných tokov, ciest a železníc.

      Položením anketových otázok verejnosti som si potvrdila svoju hypotézu, že len veľmi málo ľudí je oboznámených s problematikou inváznych rastlín. Prekvapujúce bolo, koľko mladých ľudí si túto tému spája s drogovou tematikou a nazdávajú sa, že k inváznym rastlinám patria konope a tabak.

      Vzhľadom na veľmi nízku informovanosť verejnosti som vypracovala program zvyšovania informovanosti verejnosti, ktorý pozostáva zo súťaže „Invázne rastliny Slovenska“, prednášok pre základné školy a gymnáziá, informačného CD a nástenky týkajúcu sa problematiky inváznych rastlín, ktoré sa budú využívať pri výučbe biológie a ekológie na našej škole, a z aktivít v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava – informačné plagáty a letáky, relácia v obecnom rozhlase, školiaca akcia pre členov Urbariátu Svätý Kríž.

      O výsledky mapovania prejavili záujem Správa Tatranského národného parku a Správa Národného parku Nízke Tatry, odkiaľ budú zaslané Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorá má v pláne úloh mapovanie a likvidáciu inváznych druhov rastlín. Jeden exemplár mojej práce bol vyžiadaný Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva.  

      Súčasťou mojej práce je aj organizácia študentskej brigády s cieľom odstrániť invázne rastliny vo vybraných lokalitách vo voľnej prírode. Na takéto odstraňovanie sú vhodné len druhy, ktoré sú za invázne označené podľa platnej legislatívy. Čiže takýmto spôsobom by mohli byť odstraňované pohánkovej japonský, zlatobyľ obrovská a zlatobyľ kanadská rastúce vo voľnej prírode. Keďže pôjde o študentské brigády, možný je len mechanický spôsob odstraňovania. Na to sú vhodné len lokality v katastroch obcí Dúbrava (zlatobyľ kanadská, pohánkovec japonský), Lazisko (pohánkovec japonský) a Svätý Kríž (zlatobyľ obrovská). Náleziská zlatobyle obrovskej v katastri obce Galovany by bolo vhodnejšie odstraňovať chemickým spôsobom, pretože sú veľkosťou rozsiahle a výlučne mechanický zásah by nebol veľmi účinný. Všetky náleziská by bolo najlepšie odstraňovať kombinovaným spôsobom, pretože je najefektívnejší.

      V mapovaní a odstraňovaní inváznych rastlín v rámci Liptova ako aj celého Slovenska by bolo treba pokračovať. Okrem klasických metód by sa to dalo uskutočniť formou letného tábora, počas ktorého by študenti s pomocou odborníkov mapovali výskyt inváznych rastlín a prípadne by na niektorých lokalitách tieto rastliny likvidovali. Ďalšou z možností by bolo uskutočniť takéto mapovanie v rámci ekologických exkurzií našej školy.

      Ďalším návrhom do budúcnosti by mohlo byť pokračovanie v jednotlivých aktivitách informačnej kampane a pokračovanie v študentských brigádach s cieľom zabrániť rastu a šíreniu inváznych rastlín. Súťaž Invázne rastliny Slovenska by mohla pokračovať aj v nasledujúcom školskom roku, pričom by mohla byť rozšírená o mapovanie inváznych druhov rastlín v okolí súťažiacich a taktiež by mohla byť určená žiakom zo širšieho okolia, nielen pre žiakov okresu Liptovský Mikuláš. Mohli by pokračovať prednášky s tematikou inváznych rastlín a informačná kampaň v obciach by mohla byť rozšírená aj na ďalšie obce. Pokračovanie v mapovaní inváznych rastlín, v informačnej kampani a v brigádach je pre mňa výzvou aj do ďalších rokov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁVER

    

      V práci bol zmapovaný výskyt vybraných druhov inváznych rastlín v obciach Svätý Kríž, Lazisko, Galovany, Dúbrava a v ich okolí vrátane Mošnickej a Krížskej doliny. Toto územie začína na južnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara a zasahuje až do pohoria Nízke Tatry.

      Zo siedmych rastlín, ktoré sú ako invázne označené podľa platnej legislatívy, bolo na mapovanom území zaznamenaných 5 druhov – zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská, pohánkovec japonský, pohánkovec český a netýkavka žliazkatá. Výskyt boľševníka obrovského a pohánkovca sachalínskeho zaznamenaný nebol. Najrozšírenejšia je zlatobyľ obrovská s hromadným výskytom pozdĺž železničnej trate v blízkosti Liptovskej Mary. Najmenej rozšírená je zlatobyľ kanadská. Zvyšných osem potencionálne inváznych rastlín (astra novobelgická, astra kopijovitolistá, astra hladká, slnečnica hľuznatá, pavinič päťlistý, sumach pálkový, lupína mnoholistá, beztvarec krovitý) v mapovanom území zaznamenaných bolo, pričom najviac rozšírenou je astra hladká. 

      V katastri obce Svätý Kríž je najrozšírenejšia zlatobyľ obrovská a veľké zastúpenie tu majú aj všetky tri druhy rodu astra, je to jediné miesto výskytu netýkavky žliazkatej. V katastri obce Lazisko je najrozšírenejší pohánkovec japonský. V katastri obce Galovany je najviac rozšírená zlatobyľ obrovská, je to zároveň jediné miesto výskytu beztvarca krovitého a v katastri obce Dúbrava je najčastejšia astra hladká, astra kopijovitolistá a aj pohánkovec japonský (ale je menej častý ako v katastri obce Lazisko), pričom je to jediné miesto výskytu pohánkovca českého a zlatobyle kanadskej.

      Vďaka práci som sa dozvedela veľa nových informácií o inváznych rastlinách, o ich vlastnostiach, spôsoboch rozširovania a o pôvode a rozšírení jednotlivých druhov. Pomocou ankety som zistila, že informovanosť verejnosti o problematike inváznych rastlín je takmer nulová. Preto som vypracovala program informačnej kampane s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti, ktorý pozostával z viacerých častí. Oboznámenie detí a mládeže sa uskutoční formou súťaže „Invázne rastliny Slovenska“, ktorá je určená žiakom 5.-9. ročníka základných škôl a primy až kvinty osemročných gymnázií okresu Liptovský Mikuláš, a tiež prostredníctvom prednášok pre základné školy a gymnáziá. Pre študentov našej školy som pripravila nástenku venovanú tejto tematike, ktorá bude využívaná pri výučbe biológie a ekológie, a podrobnejšie informácie som spracovala vo forme náučného CD, ktoré môže byť v prípade záujmu poskytnuté aj iným školám a ďalším záujemcom. Pri zvyšovaní informovanosti dospelých som sa zamerala na obyvateľov mapovaného územia, t.j. obcí Svätý Kríž, Lazisko, Galovany a Dúbrava. V týchto obciach budú na informačných plochách zverejnené informačné plagáty, obyvateľom budú poskytnuté letáky a v obecnom rozhlase bude relácia o inváznych rastlinách. Vo Svätom Kríži sa uskutoční školiaca akcia pre členov urbárskeho spolku. 

      Súčasťou mojej práce je aj organizácia študentskej brigády s cieľom odstrániť invázne rastliny vo vybraných lokalitách vo voľnej prírode, ktorej sa zúčastnia študenti našej školy, prípadne žiaci Základnej školy vo Svätom Kríži, pod odborným dozorom pracovníkov Správy Národného parku Nízke Tatry.

      O výsledky mapovania prejavili záujem Správa Tatranského národného parku a Správa Národného parku Nízke Tatry, odkiaľ budú zaslané Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorá má v pláne úloh mapovanie a likvidáciu inváznych druhov rastlín. Jeden exemplár mojej práce bol vyžiadaný Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva.

      Hoci invázne rastliny vďaka svojmu vysokému konkurenčnému potenciálu predstavujú veľké nebezpečenstvo pre pôvodné ekosystémy, verejnosti sú takmer úplne neznáme. Preto som rada, že som svojou prácou prispela k spoznaniu výskytu inváznych rastlín na území nášho regiónu s množstvom chránených oblastí, pre ktoré sú invázne rastliny najväčšou hrozbou, k odstraňovaniu inváznych druhov a k propagácii tejto problematiky medzi verejnosťou. V týchto činnostiach by bolo treba pokračovať aj v budúcnosti. Súťaž Invázne rastliny Slovenska by sa mohla uskutočniť aj v nasledujúcom školskom roku, pričom by mohla byť rozšírená o mapovanie inváznych druhov rastlín v okolí bydliska súťažiacich a taktiež by mohla byť určená žiakom z iných okresov. Mohli by pokračovať prednášky s tematikou inváznych rastlín a študentské brigády s cieľom zabrániť rastu a šíreniu inváznych rastlín.  Informačná kampaň v obciach by mohla byť rozšírená aj na ďalšie obce. Mapovanie by sa okrem klasických metód dalo uskutočniť formou letného tábora, počas ktorého by študenti s pomocou odborníkov mapovali výskyt inváznych rastlín a na niektorých lokalitách by tieto rastliny likvidovali. Ďalšou z možností by bolo uskutočniť takéto mapovanie v rámci ekologických exkurzií našej školy.

      Na inváznych rastlinách si často všímame len krásu a neuvedomujeme si, aké sú nebezpečné. Ich rozšírenie zapríčinili ľudia, je to negatívny dôsledok rozvoja civilizácie. Boj proti šíreniu inváznych druhov rastlín sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ochrany nášho prírodného bohatstva. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BIBLIOGRAFIA

 

Cvachová A. a kol.: Evidencia, kontrola a ničenie boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum). ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 1998.

 

Cvachová A. a kol.: Príručka na určovanie inváznych druhov rastlín. ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 2002. 

 

Cvachová A., Gojdičová E.: Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín. ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 2003, 68 strán. ISBN 80–89035–25– 6.

 

Cvachová A., Gojdičová E.: Invázne druhy rastlín na Slovensku 1. ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 2001.

 

Cvachová A. a kol.: Invázne druhy rastlín na Slovensku 2 (dreviny). ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 2002c.

 

Cvachová A. a kol.: Invázne druhy rastlín na Slovensku 4. ŠOP SR, Centrum ochrany a prírody a krajiny, Banská Bystrica 2002b.

 

ed. Eliáš, P.: Invázie a invázne organizmy. SEKOS, Bratislava 1997. ISBN 80-967883-0-2

 

Gross, P.: Vysvetlivky ku geologickej mape Liptovskej kotliny, Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava 1982.

 

ed. Kufčák, E.: Liptovský Mikuláš. Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica 1968. ISBN 82-013-1968

 

Lukniš, M. a kol.: Slovensko – Príroda. Obzor, Bratislava 1972. ISBN 65-043-72.

 

 http://www.nizketatry.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PRÍLOHY

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                  Zoznam príloh

 

 

Príloha č. 1 – Mapované územie

 

Príloha č. 2 – Výskyt pohánkovca japonského

 

Príloha č. 3 – Výskyt pohánkovca českého

 

Príloha č. 4 – Výskyt zlatobyle obrovskej

 

Príloha č. 5 – Výskyt zlatobyle kanadskej

 

Príloha č. 6 – Výskyt netýkavky žliazkatej

 

Príloha č. 7 – Výskyt astry kopijovitolistej

 

Príloha č. 8 – Výskyt astry novobelgickej

 

Príloha č. 9 – Výskyt astry hladkej

 

Príloha č. 10 – Výskyt slnečnice hľuznatej

 

Príloha č. 11 – Výskyt paviniča päťlistého

 

Príloha č. 12 –Výskyt lupíny mnoholistej

 

Príloha č. 13 – Výskyt beztvarca krovitého

 

Príloha č. 14 – Výskyt sumachu kráľovského

 

Príloha č. 15 – Výskyt inváznych rastlín v extraviláne obce Lazisko  - na obhajobe

 

Príloha č. 16 – Výskyt inváznych rastlín v intraviláne obce Lazisko – na obhajobe

 

Príloha č. 17 - Výskyt inváznych rastlín v katastri obce Svätý Kríž – na obhajobe

 

Príloha č. 18 - Výskyt inváznych rastlín v katastri obce Galovany – na obhajobe

 

Príloha č. 19 - Výskyt inváznych rastlín v katastri obce Dúbrava – na obhajobe