Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Hodžova 13, Liptovský
Mikuláš 031 01
Stredoškolská odborná činnosť
Omamné látky
v hubách a rastlinách
Školský rok:
2004/2005
Marián Vlček
septima
Stredoškolská odborná činnosť
Omamné látky
v hubách a rastlinách
Autor : Marián Vlček
Trieda : septima
Školský rok : 2004/2005
Škola : Gymnázium Michala Miloslava Hodžu
Miesto a rok vypracovania : Liptovský Mikuláš, 2004
Čestné prehlásenie
Čestne prehlasujem, že prácu na tému Omamné
látky v hubách a rastlinách som vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.
V Liptovskom Mikuláši dňa 19.12.2004
Obsah
Úvod
......................................................................................................................................1
1
Metodika................................................................................................................................2
2 Teoretické
východiská...........................................................................................................3
2.1 Základné
pojmy......................................................................................................3
2.2 Huby s obsahom omamných
látok.........................................................................5
2.2.1
Rod: holohlavec (Psilocybe).....................................................................5
2.2.2 Muchotrávka červená (Amanita muscaria)..............................................7
2.2.3 Kyjanička purpurová (Claviceps purpurea)..............................................8
2.3 Rastliny
s obsahom omamných látok....................................................................8
2.3.1 Konopa indická (Cannabis indica)……………..…………………………
8
2.3.2 Rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae)……………..……………...12
2.3.2.1
Úvod
…………………………………………….……………..12
2.3.2.2
Mandragora
lekárska (Mandragora officinarum)……….….13
2.3.2.3
Durman
obyčajný (Datura stramonium)…………….………13
2.3.2.4
Ľuľkovec
zlomocný (Atropa bella-donna)………….……….14
2.3.2.5
Blen
čierny (Hyoscyamus
niger)……………………….……14
2.3.3
Kata
jedlá (Catha edulis)……………………………………..…………...14
2.3.4
Kokaínovník pravý
(Erythroxylum coca)…………………..……………16
2.3.5
Mak
siaty (Papaver somniferum var. album)……………..…………….18
2.3.6
Iboga (Tabernathe
iboga)…………………………………..…………….20
2.3.7
Banisteriopsis
caapi…………………………………………...…………..20
2.3.8
Kaktusy
s obsahom meskalínu………………………………...…………21
2.3.8.1
Lophophora
williamsi…………………………….…..……….21
2.3.8.2
Ďalšie kaktusy
obsahujúce meskalín…………….…………22
3 Vlastná
práca......................................................................................................................23
4
Riešenie...............................................................................................................................27
5
Záver....................................................................................................................................28
6
Resumé................................................................................................................................29
7
Zoznam použitej
literatúry....................................................................................................30
8
Prílohy..................................................................................................................................31
8.1 Zoznam rastlín a húb obsahujúcich
omamné látky-legenda.............................32
8.1.1 Zoznam podľa latinských
názvov......................................................................33
8.1.2 Zoznam podľa českých názvov.........................................................................39
Úvod
Omamné látky v rastinách sprevádzajú ľudstvo celým jeho
vývojom. Ľudia poznali účinky prírodných drog od napamäti. Niektoré sa
používali v kultových, šamanských a čarodejníckych rituáloch, iné ako
liečivá alebo jedy. V posledných storočiach sa postupne od mnohých
rituálov upustilo a dnes sa do popredia dostávajú látky polosyntetické
a syntetické, najmä pre ich ľahkú dostupnosť a výhodnú cenu.
Drogy sa stali vážnym spoločenským problémom, ale aj
neoddeliteľnou súčasťou dneška. Rozšírilo sa aj experimentovanie
s prírodnými drogami voľne dostupnými v našej prírode. Veľa
z nich je veľmi nebezpečných a experimentátori sú často slabo
informovaní o účinkoch a rizikách. A tak stále zbytočne zomierajú
ďalší a ďalší ľudia po užití drog.
Najviac a najčastejšie ohrozenou skupinou je mládež, ktorá sa dá
ľahko ovplyvniť a naviesť k experimentovaniu, túži po zážitkoch,
skúsenostiach, po spoločenstve, je zvedavá, chce sa zabávať. Väčšina mladých
ľudí, ktorí siahnu po droge len pre zábavu, málokedy získa návyk. Drogová
závislosť vzniká u mladých ľudí, ktorí tieto látky užívajú ako prostriedok
úniku alebo riešenia osobných problémov. Len čo droga zaujme významné miesto
v živote dospievajúceho a stane sa náhradou za normálne spoločenské
aktivity, dospievajúci potrebuje pomoc. Nedostatočné vedomosti o účinkoch
drogy môžu viesť k podceneniu nebezpečenstva drogy. Pred drogou nie je
chránený ani imúnny nikto. Preto zvlášť v tejto oblasti má najväčší význam
prevencia, ktorej základom je dostatok kompletných a objektívnych
informácií.
V tejto práci sa budem venovať problematike omamných látok
v rastlinách a hubách. Pre túto tému som sa rozhodol preto, lebo ma
táto tematika v poslednej dobe zaujala.
A aj preto, že v záhrade pestujeme durman ako okrasnú
rastlinu. Cieľom tejto práce bolo zistiť rozšírenie užívania prírodných drog
a informovanosť študentov na Gymnáziu M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši.
1
Metodika
Práca
bola pripravená s použitím odbornej litaratúry a internetových
zdrojov uvedených v zozname použitej literatúry. Získané informácie boli
upravené do vhodnej formy. Podstatou vlastnej práce bola anketa v troch
triedach na Gymnáziu M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Jej výsledok bol
percentuálne vyhodnotený a
zistené údaje boli
spracované do grafov a tabuliek.
2 Teoretické východiská
2.1 Základné pojmy
Podľa definície Svetovej zdravotníckej
organizácie WHO je droga akákoľvek prírodná (alkohol, hašiš, tabak ...) či syntetická
(extáza, PCP, pervitín ...)substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu
(ústami, inhalovaním, šnupaním, vstrebaním cez sliznice, injekčne do svalu,
vnútrožilne) mení jeho jednu či viac psychických (rúcanie komunikačných zábran
- zhovorčivosť, intenzívnejšie vnímanie zvukov, farieb ...) či fyzických
(narušenie reči, narušenie motoriky ...) funkcií. Každá droga má
svoj
špecifický obraz prejavov.
Komisia expertov WHO navrhla rozčleniť tieto typy drogovej závislosti:
· alkohol-barbiturátový typ : alkoholické nápoje, sedatíva, anxiolytiká
· amfetamínový typ :
fermetrazín, dexfermetrazín, pervitín
· kanabisový typ : marihuana, hašiš
· halucinogénny : LSD, psilocybín, meskalín, extáza, PCP
· katový typ : listy katy jedlej
· kokaínový typ : kokaín, crack
· kofeínový typ : káva, čaj, čaj maté
· morfínový typ : ópium,
morfium, heroín
· solvenciový typ : inhalovanie prchavých látok
Základné riziká užívania drog:
· poškodenie psychického alebo fyzického zdravia
· narušenie sociálnych vzťahov
· majetkový úpadok
· nezákonné konanie, trestná činnosť na získavanie finančných prostriedkov,
konzumovanie ilegálnych drog
Psychická zá vislosť – duševný stav človeka následkom opakovaného
podávania drogy, ktorý ho núti k opakovanému alebo sústavnému užívaniu drogy. Užívateľ tak robí preto, aby si navodil zážitky, ktoré mu droga poskytuje, alebo aby zabránil nepríjemným pocitom z nedostatku drogy.
Somatická závislosť – znamená adaptáciu organizmu na požívanú látku. Dochádza
k tomu, že užívaná látka sa stane nutnou súčasťou metabolizmu a jej vynechanie vedie ku vzniku abstinenčných príznakov ako sú nevoľnosť, slzenie, potenie, zvýšenie či kolísanie telesnej teploty, psychomotorický nekľud, zmeny krvného tlaku, pulzu, pocity búšenia srdca, bolesti hlavy.
Omamné látky podľa pôvodu delíme na:
- prírodné - obsiahnuté v rôznych druhoch húb a rastlín
- polosyntetické - dietylamid kyseliny lysergovej – LSD
- syntetické - najnebezpečnejšie, fencyklidín (PCP), amfetamíny,
rozpúšťadlá
2.2 Huby s obsahom
omamných látok
Huby s obsahom halucinogénnych látok (indolových toxínov – psilocybín a psilocín) rastú prevažne v Strednej a Južnej Amerike, ale aj v Európe. Majú zväčša malé a nenápadné plodnice. Patria do rodov holohlavec (Psilocybe), zvoncovec (Panaeolus), šupinovec (Gimnopilus), kapucňovec (Conocybe), prilbička (Mycena), muchotrávka (Amanita), vláknica (Inocybe).
2.2.1 Rod: holohlavec (Psilocybe)
Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sa zistilo, že až
tretina z 300 druhov holohlavcov má halucinogénne vlastnosti. Tento fakt už
v minulosti výrazne ovplyvnil turistický ruch vo viacerých subtropických
či tropických krajinách, kde sa týmto hubám výnimočne darí. Mnohí návštevníci
Thajska vyhľadávali miestne 
osobité reštaurácie, aby si tu okúsili chuť zakázaného ovocia v
podobe omeliet, dusených mäsových pokrmov, pízz či nápojov s halucinogénnymi
hubami. Ale už indiánske kmene z Južnej Ameriky (Zapotékovia, Mazatékovia,
Mištékovia, Otomíovia, Totonakovia, Tarasakovia a Chatinovia) považovali holohlavce
za bohov. Dôkazom sú archeologické nálezy keramiky s motívmi húb, ale
najmä mayské kamenné sošky v podobe ľudí alebo zvierat, ktorých hlavy
korunuje klobúk v tvare huby. V istom zmysle sa toto posvätné
uctievanie udržalo až do súčasnosti. O pretrvávaní kultu sa odborná verejnosť
dozvedela až v 30-tych rokoch minulého storočia. V tom čase zverejnil
svoje pozorovania mexický lekár slovanského pôvodu B. Rek. Spolu s ďalšími
odborníkmi sa mu podarilo získať dôveru šamaniek z dediny Huautla de
Jiménez, ktoré sa posvätnými halucinogénnymi hubami posilňovali pred liečením a
veštením. Jednu z plodníc výskumníci okamžite odoslali do botanického
múzea Harvardskej univerzity, kde ju určili ako holohlavec Psilocybe
coerulescens var. mazatecorum. Konečný dôkaz podal začiatkom
päťdesiatych rokov americký bankár, etnograf a lingvista Robert G. Wasson,
ktorý poslal do Európy niekoľko exemplárov tajomných húb. Expertízy popredných
vedeckých pracovísk vo Francúzsku a Švajčiarsku potvrdzujú, že ide o holohlavec
mexický (Psilocybe mexicana). Výskumníci zároveň izolovali účinnú látku,
ktorá dostala názov psilocybín. Sušené huby si svoje halucinogénne vlastnosti
zachovávajú aj niekoľko rokov.
V stopách manželov Wassonovcov pokračuje A. Hofmann. Tento
chemik-zanietenec pokladal za svoju morálnu povinnosť vyskúšať účinky
psilocybínu na sebe. Jeho pôsobenie prirovnáva k LSD alebo meskalínu - po 15 až
30-tich minútach sa najskôr objaví triaška, závraty, úzkosť, ktoré vystriedajú
snové stavy alebo halucinácie. Hofmannove postrehy majú vysokú výpovednú
hodnotu. Na začiatku intoxikácie videl všade mexické motívy, tvary a farby,
čiže to, čo jeho podvedomie pravdepodobne očakávalo. Postupne sa prúd
abstraktných obrazov zrýchľoval. "Na vrchole intoxikácie zmeny dosiahli
taký alarmujúci stupeň, že som sa obával, aby som sa nerozpustil, aby ma
nestrhol tento vír farieb a tvarov," opisuje zážitky s hubami.
Wasson a jeho manželka po požití
húb videli „geometrické, hranaté, vzápätí
zase okrúhle formy. Všetky bohato sfarbené. Tieto tvary postupne nadobúdali
architektonickú podobu kolonád s promenádnymi dvormi kráľovskej nádhery.
Všetko bolo pojaté veľmi harmonicky, s veľkoleposťou, ktorá presahuje
ľudskú predstavivosť. Tieto imaginárne vízie sa najviac približovali
orientálnej architektúre. V jej estetike nemala miesto jednoduchosť,
všetko bolo oslňujúco bohaté. V jednom okamihu, za bledého svitu mesiaca,
dostala kytica na našom stole rozmery a podobu cisárskeho sprievodu,
triumfálneho voza ťahaného tvormi, známymi len z mytológie.“ Spolu
s pôsobivo sfarbenými halucináciami sa dostavil zvláštny pocit vnútorného
pokoja a mieru, teda to, k čomu ľudia smerujú rôznymi, oveľa bezpečnejšími
cestami: duchovnými cvičeniami, ako napr. jogíni alebo kresťanskí mystici.
Holohlavce sa nevyhli ani našim končinám. Na pasienkoch, lúkach,
v parkoch rastie holohlavec končistý (Psilocybe semilanceata),
v Čechách sa vyskytuje holohlavec český (Psilocybe bohemica),
v Stredomorí holohlavec srbský (Psilocybe serbica).
Navodenie psychotických porúch s halucináciami je všeobecne
rovnaké u LSD aj u psilocybínu. Ide o prejavy zlyhávania v oblasti
spoločenských vzťahov ako nesúdnosť, vzťahovačnosť, ktoré sú občas sprevádzané
značnou úzkosťou, depresiami, strachom. Situácia sa komplikuje a vyhrocuje, ak
postihnutá osoba uverí, že poruchy vnímania i myslenia sú nezmeniteľnou
skutočnosťou. Niekedy sa môže objaviť povznesenosť, nespavosť, roztržitosť,
zvýšená aktivita a uvravenosť. Myšlienky sú v takomto prípade reálne. Užívanie
halucinogénnych húb je obzvlášť nebezpečné pre osoby so skrytými poruchami
psychiky, ktoré sa môžu prejaviť práve pod vplyvom psilocybínu. Holohlavce si
veľmi úspešne a rýchlo vydobyli výsadné miesto v tanečných i rockových kluboch
a rôznych undergroundových subkultúrach. Je neuveriteľné, ako málo o tejto hube
vedia tí, ktorí sa ju rozhodli užiť prvýkrát a sú často zaskočení jej účinkami.
Psilocybín je vysoko nebezpečný v kombinácii s niektorými ďalšími drogami,
zvlášť s amfetamínom alebo marihuanou.
2.2.2 Muchotrávka červená (Amanita muscaria)
Obsahuje dve skupiny toxických látok. Do prvej patrí cholín,
acetylcholín, muskarín a muskaridín. Do druhej skupiny patria kyselina
ibotenová a muscimol, ktoré majú výrazné psychotropné a halucinogénne účinky.
Používanie tejto huby pre jej halucinogénne vlastnosti je rozšírené na Sibíri a
v severských štátoch Európy. Muchotrávky sa sušia, potom sa po častiach
prehĺtaju, alebo sa z nich pripraví odvar. Po konzumácii sa dostaví
výborná nálada, smiech, zrakové halucinácie, nasleduje spánok a po prebudení bolesti
hlavy, slabosť, skľúčenosť.
2.2.3 Kyjanička
purpurová (Claviceps purpurea)
Patrí medzi mikroskopické huby. Parazituje v kvetoch
trávovitých rastlín, najmä v raži, kde v klasoch vytvára
čiernofialové, rovné alebo ohnuté rožky dlhé 1-4 cm a hrubé 0,5 cm. Jej
plodnica - námeľ - obsahuje námeľové alkaloidy - deriváty kyseliny lysergovej
(ergometrín a ergotamín). Ako halucinogén je zneužívaný dietylamid kyseliny lysergovej pripravený
synteticky pod názvom LSD.
2.3 Rastliny s obsahom omamných látok
2.3.1 Konopa indická (Cannabis indica)
Na výrobu suroviny všeobecne známej pod názvom marihuana slúži
konopa indická (Cannabis indica), príbuzná našej konopy siatej (Cannabis
sativa). Rastlina dorastá do výšky 1,5-2 metre, naša konopa siata
býva bežne aj 4 metre vysoká. Konopa je dvojdomá rastlina, samičie jedince majú
vyšší obsah účinných látok. Droga je u nás známa pod slangovými názvami: tráva,
maryša, maryška, gandža, zelená, konope. marijánka.
Každý produkt
z rastliny má svoj názov:
Bhang je usušená zmes,
ktorú tvoria odrezky vrcholčekov, prípadne listov divo rastúcich rastlín.
Obsahuje pomerne málo účinných látok. Bhang sa fajčí v Indii, Prednej Ázii
a na severe Afriky. Okrem bežných spôsobov spotreby sa bhang tiež melie a
spracováva na placky.
Gandžu tvoria
najjemnejšie vrcholčeky kultúrne pestovaných samičích rastlín. Pri samotnom
spracovávaní sa nezriedka roztierajú do homogénnej hmoty, ktorá sa premiešava
s tabakom. Gandžou sa tiež dochucujú rôzne pokrmy.
Buds (heads, cones,
colas) sú kompaktné kvetenstvá konopy, ktoré tvoria tzv. hlavy.
Ako marihuana by sa mala
označovať len netriedená zmes listov a kvetov konopy.
Hašiš (čaras, charas,
čira, v angličtine red oil) je čistá, neriedená, lisovaná
živica získaná z rastlín pestovaných pre gandžu. Lisuje sa do rôznych
tvarov. Pred použitím sa musí nahriať, kúsok sa odlomí a zmieša s tabakom.
Hašišový (kanabisový)
olej je hustá viskózna kvapalina, ktorá sa získava vylúhovaním
vrcholčekov najjemnejších samičích rastlín konopy. Ako extrakčné činidlo sa
používajú organické rozpúšťadlá petroléter, dietyléter a i.
Joint (reefer)
je marihuanová cigareta. Droga sa vkladá do cigaretového papierika, ktorý
sa skrúti do tvaru úzkeho kužeľa. Široká časť sa uzatvorí zakrútením konca
papierika, aby marihuana pri prenášaní z jointu nevypadávala. Niekedy sa
impregnuje hašišovým olejom a vzniknú tzv. oilers.
Sinsemilla je marihuana
vypestovaná z neopelených samičích kvetov, teda prakticky bez semien.
Ani jedna z vyspelých kultúr nezapierala svoj kladný vzťah ku
konope. Ospevovali ju indické védy, perzskí súfisti, vážili si ju Egypťania aj
starovekí Číňania, v Indii sa považuje za účinné afrodiziakum. O prvých
priaznivcoch marihuany v Európe, o Skýtoch, sa vo svojich dielach zmieňuje
antický dejepisec Hérodotos. Konzumovala sa najmä pri rôznych slávnostných
príležitostiach, obohacovali sa ňou pokrmy pri hostinách, čím sa pozdvihla
nálada stolovníkov, prípadne stav opojenia prepukal v extatické
jasnovidecké delírium. V stredovekej Európe sa konopa ako omamný
prostriedok nevyužívala, ale zato bola vysoko cenená ako liek pri mnohých
ochoreniach (tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, čierny kašeľ). Väčšej popularity
sa neobvyklej rastline dostalo od umelcov, bohémov a svetákov na konci 19.
storočia. V tom čase sa európsky kultúrny svet začína pozvoľna prikláňať a
navracať k antickým vzorom.
Hlavnou účinnou zložkou marihuany je tetrahydrokanabinol - THC,
ktorý spôsobuje väčšinu účinkov. THC patrí medzi kanabinoidy, ktoré sa
nachádzajú v živičnej látke produkovanej rastlinou.
Ďalšou dôležitou látkou je kanabidiol - CBD. Nemá psychoaktívne,
ale ukľudňujúce, analgetické a antibiotické účinky. Spôsobuje útlm
("knock-out"), melancholickú náladu a celkovo potláča povzbudzujúci
efekt THC. CBD taktiež zodpovedá za to, že počiatočné pôsobenie marihuany sa
odďaľuje, čím sa dvojnásobne predlžuje doba omámenia. Táto látka sa
v droge považuje za nežiadúcu, takže pestovatelia sa ju snažia odstrániť.
Správna taktika spočíva v primeranom načasovaní žatvy, alebo v tzv.
izomerizácii. Ide o umelo vyvolanú
chemickú reakciu, pri ktorej sa CBD mení na THC.
Znehodnocovanie drogy
(oxidáciu THC) spôsobuje nevhodné skladovanie marihuany. Vtedy vzniká
degradačný produkt kanabinol (CBN), ktorý namiesto eufórie a opojenia vyvoláva
predovšetkým závraty, pocity nepríjemného "zdrogovania", vnútornej
rozpoltenosti a únavy.
Koncentrácia kanabinoidov stúpa smerom k vrcholu rastliny,
najvyšší obsah majú samičie okvetné lístky (tzv. hlavy). Semená a korene
neobsahujú takmer žiadne účinné látky.
Najčastejším spôsobom použitia konopy je fajčenie jointu.
Používajú sa väčšie cigaretové papieriky. Silnejšia marihuana sa pred balením
zmieša s tabakom. Väčší komfort pri fajčení poskytuje droga - marihuana i
hašiš - natlačená do malej fajočky (čilum). Existuje aj inhalovanie pomocou
vodnej fajky. Ochladzuje sa tým dym a zachytávajú sa všetky väčšie častice,
ktoré pri klasickom fajčení občas "prebehnú" z jointu až do
pľúc. Chladný dym má vraj aj silnejší účinok. Pomocou prídavného zariadenia -
teploplovzdušnej pištole - sa dá docieliť, že droga sa zbavuje prímesi dechtu a
iných karcinogénov. Marihuana nezhorí, len sa vysuší a do banky vodnej fajky sa
dostanú iba čisté účinné látky.
Pridávaním drogy do jedla sa jej účinky spomaľujú, ale o to dlhšie
pretrvávajú. Uvoľňovanie účinných látok do jedla spôsobuje tuk
v kombinácii s pražením. Silným zahriatím dochádza
k dekarboxylácii, čím vznikne neutrálna forma príslušného kanabinoidu,
ktorá prispieva k zmenám psychiky užívateľa. Z marihuany sa vyrába množstvo
väčšinou ľahko stráviteľných pokrmov a nápojov od posvätného indického masla
ghí, cez rôzne kokteilové pečivo, drobné koláčiky s arašidmi a medom, až
po konopný kokteil, zmrzlinu, pivo, kávu či haruľu. Konopné kvety sa taktiež
namáčajú do medu a sušením sa kandizujú.
Sila a rozpätie účinkov THC závisí na množstve užitej dávky. Pri
jednorazovom fajčení alebo jedení pokrmov obsahujúcich drogu sa manifestujú
stavy, ktoré sú výrazne ovplyvnené povahovými črtami, osobnosťou, prípadne
momentálnou náladou konzumenta. Až opakované a vyššie dávky privodia pocity
blaženosti, opojenia, stav označovany ako „high“. Priebeh reakcií je veľmi
subjektívnou záležitosťou. Rozhodujúci je pomer jednotlivých látok
v samotnej rastline. Všeobecnejšie platí, že hašiš viac aktivizuje, ale
bhang navodzuje snivé uvoľnenie.
Prechodne môže konopa vyvolať stavy úzkosti, strachu, bezmocnosti,
po ktorých obyčajne nasleduje eufória a uvoľnenie, mimoriadna ostrosť vnímania
a citlivosti. Niektoré fázy opojenia sú sprevádzané až chorobnou chuťou do
jedla a neutíšiteľným pocitom smädu.
2.3.2 Rastliny z čeľade
ľuľkovitých (Solanaceae)
2.3.2.1 Mandragora lekárska,
durman obyčajný, ľuľkovec zlomocný, blen čierny
Prvé záznamy o mandragore, durmane, ľuľkovci a
blene nachádzame v knihách antických autorov Teofrasta a Dioskorida. Tieto
rastliny poznalo takmer celé Stredomorie a nezaostával ani Nový svet. V rukách
zločincov predstavovali nebezpečný jed, proti ktorému nebolo lieku. A neexistoval
spôsob, akým by sa použitie jedu dalo dokázať.
Všetky uvedené rastliny obsahujú najmä tropánové alkaloidy atropín
a skopolamín. Pôsobenie atropínu a skopolamínu sa spočiatku prejavuje celkovým
nepokojom, čulosťou, dynamickým myslením, rýchlou rečou a gestikuláciou. V
rámci tohto stavu konzumentovi možno vnútiť ľubovoľné predstavy, všetkému
uverí. Dostavujú sa sluchové, ale najmä zrakové halucinácie - mikrozoopsie
(postihnutý vidí mravce, muchy, chrobáky, ktoré po ňom pobehujú). Stav opojenia
netrvá dlho, v pomerne krátkej dobe relatívnu eufóriu vystriedajú
depresie, sprevádzané nepríjemnými svalovými kŕčmi. Úplne na záver sa dostaví
vyslobodzujúci spánok, podobný bezvedomiu. Atropín okrem toho spôsobuje
sčervenanie tváre, suchosť slizníc, rozšírenie očných zreníc, zrýchlený a
nepravidelný pulz, zvýšenie krvného tlaku, bezvedomie, útlm dýchania. Niektoré
prípady otráv sa končia smrťou zapríčinenou zlyhaním krvného obehu. Rozmedzie
medzi omamnou a smrteľnou dávkou atropínu je malé, a teda nebezpečné.
Až päťnásobne toxickejší ako atropín je skopolamín. Následky
otravy sú podobné: dochádza k zlyhaniu, zástave dýchacieho centra.
Napriek týmto skutočnostiam sa na svete nájdu dobrovoľní
užívatelia ľuľkovitých rastlín. Napr. v rámci niektorých amerických
jazzových festivalov patrí takáto forma zmeny psychiky takmer k tradícii.
Pritom užívanie ľuľkovca vyvoláva neporovnateľne ťažšie poruchy vedomia ako
povedzme hašiš alebo LSD.
2.3.2.2 Mandragora lekárska (Mandragora officinarum)
Vďaka svojím omamným účinkom sa mandragora zaradila medzi
najznámejšej rastliny v Stredomorí, kde dodnes bežne rastie (najmä v
Grécku). Koreň mandragory tvoril hlavnú zložku nápojov lásky. Gréci a
Rimania šťavu rastliny využívali ako anestetikum. Na predoperačné znecitlivenie
sa mandragora vyvárala priamo do vína. Na základe podobnosti koreňa
s postavou človeka sa jej pripisovali takmer zázračné uzdravujúce
vlastnosti. Mandragora je opradená mnohými povesťami a legendami. Tvrdilo sa,
že rastlina sa počas dňa skrýva nevedno kde, zato každú noc zažiari jasnejšie
ako slnko. Podľa ďalšieho svedectva vraj mandragora pri vytrhnutí vydáva taký
neznesiteľný krik, že usmrtí každého, kto sa ocitne nablízku. Preto sa na jej
zber používali psy, ktorým priviazali o chvost listy rastliny. Ľudia verili,
že ju treba hľadať pod šibenicou.
2.3.2.3 Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman v minulosti poznali najmä národy Strednej Ázie a indiáni Južnej a Severnej
Ameriky. Inkovia ho pridávali do narkotizačných zmesí pri trepanáciách lebky.
Korene, semená a listy sa pridávali do kukuričných kvasených nápojov.
Otravy sa vyskytujú u
detí, ktoré zjedia durmanové semená (už 20 semien môže spôsobiť smrť). Dnes sa
požívanie-žuvanie semien rozmáha medzi mládežou. Je zaujímavé, že
v minulosti sa u nás vyrábali durmanové cigarety. Ich úlohou bolo potláčať
príznaky astmy a nikomu neprekážalo, že ide o drogu.
2.3.2.4 Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna)
V minulosti sa ľuľkovec tešil veľkej úcte najmä
v čarodejníckych, lekárskych a travičských kruhoch. Táto vysoká, nápadná
rastlina rastie najmä na okrajoch lesov a na rúbaniskách. Napriek tomu, že je v
našich končinách pomerne vzácny, jeho lákavé modročierne bobule predstavujú
reálne nebezpečenstvo najmä pre deti.
2.3.2.5 Blen čierny (Hyoscyamus
niger)
Blen spôsobuje
vizuálne halucinácie, vymazáva všetky spomienky a tiež tlmí bolesť. Práve pre
poslednú vlastnosť sa už v dávnych dobách používal na zmierňovanie
bolestí, ale napríklad aj k otupeniu väzňov odsúdených na mučenie a
popravu.
2.3.3 Kata jedlá (Catha edulis)
Kata jedlá (Catha edulis) je stálozelený ker, či skôr menší
strom, ktorý dorastá do výšky asi piatich metrov. Pôvodným domovom katy sú
chladnejšie a vlhšie údolia hôr na juhu Etiópie. Odtiaľ sa rozšírila do
východnej Afriky a juhozápadnej časti Arabského polostrova, kde rastie dodnes.
Keďže moslimovia sa podľa učenia Koránu nesmú opíjať alkoholom, veľmi rýchlo si
našli náhradu v podobe liečivých, či telu inak prospešných bylín, ktoré
ich náboženstvo schvaľuje.
V polovici
70-tych rokov dvadsiateho storočia vedci izolovali z listov katy niekoľko
alkaloidov (tzv. katedulínov). Najvýznamnejšie z nich sú katín a jeho
prekurzor katinón. Tieto látky majú podobné stimulačné účinky ako amfetamín.
Jeden kilogram katových listov obsahuje asi 2,7 g katínu. Okrem toho sa v nich
nachádza niekoľko ďalších alkaloidov a mnoho sprievodných látok ako dulcit,
triesloviny, latex, vosky a určité množstvo silice, ktorá prepožičiava kate príjemnú
vôňu a chuť. Bez týchto substancií by účinok samotného katínu nedosahoval
potrebnú intenzitu.
Alkaloidy izolované
z katových listov sa v klasickej medicíne využívajú pomerne málo.
Katín sa pridával do niektorých prípravkov na potlačenie chuti do jedla.
Katu užívajú
v moslimskom svete iba muži. Najväčšiu spotrebu drogy zaznamenali
v Jemene (rituálu žutia podlieha až 80% dospelých), ďalej v Etiópii,
Somálsku a Keni.
Mladé, čerstvé
karmínovohnedé listy a výhonky sa žujú (neprehĺtajú), hmota sa v ústach rozrieďuje
vodou, aby sa účinné látky čo najviac vylúhovali. V extrémnych prípadoch požujú toxikomani
za deň až 2,5 kg listov.
Nie všade sa kata
konzumuje opísaným spôsobom. V Somálsku sa z drogy pripravuje čaj,
v Etiópii sa listy spracovávajú s medom na "medové cesto"
alebo "medové víno", v Tanzánii sa k listom pridáva cukor,
v niektorých častiach Arábie sa listy zmiešavajú s tabakom a fajčia
sa. Ďalej od hraníc moslimského sveta sa dokonca z katy vyrábajú alkoholické
nápoje.
Kata podobne ako amfetamín stimuluje centrálnu nervovú sústavu.
V menších dávkach vyvoláva vzrušenie, pocit šťastia a dobrej nálady. Asi
po štyroch hodinách dochádza k miernemu útlmu a psychickému rozladeniu.
Nadmerné množstvo katy môže vyvolať agresivitu a rôzne psychózy. Pri predávkovaní
sa objavujú halucinácie a deliriózne stavy. Chronickí katisti podliehajú
apatii, ťažko sa koncentrujú. Dlhodobé užívanie vedie často k vážnym
fyziologickým defektom, ktoré sa prejavujú najmä poruchami srdcovej činnosti,
nervového systému a látkovej výmeny. Prehlbuje sa nechutenstvo a celkové
oslabenie organizmu. Napriek tomu, že podľa odborných prameňov zabezpečuje
denná dávka (okolo jedného kilogramu listov) katy pomerne slušný príjem
vitamínu C, železa a karoténu, dochádza k vzniku podvýživy. Rastlinné
farbivo chlorofyl poškodzuje sliznicu úst a vznikajú žalúdočné ťažkosti
pôsobením zvýšeného obsahu trieslovín. Výnimkou nie sú ani deformácie a defekty
chrupu.
2.3.4 Kokaínovník pravý (Erythroxylum coca)
Kokaínovník
je ker až nízky strom s tmavočervenou kôrou, ktorý rastie najmä
v tropickej Amerike, pôvodne pravdepodobne vo vlhkých pralesoch na
východných svahoch bolívijských a peruánskych Ánd. Najväčším producentom
kokových listov je Južná Amerika, pestuje sa však obmedzene aj na Jáve, Srí Lanke
a v Austrálii.
Dnešnú
formu kokaínovníka zrejme v minulosti vyšľachtili a pestovali kolumbijskí
Čibčovia, ktorí tvorili jednu z najvyspelejších predkolumbovských kultúr.
Inkovia sa s rastlinou zoznámili až počas svojich výbojov a uctievali koku ako posvätnú rastlinu. Koka bola pre
nich darom bohov, ktorý im dodával silu, utišoval hlad a prinášal rozptýlenie.
Žuvanie koky bolo však vyhradené len bohatšej vrstve Inkov. Tí ju používali pri
kultovných obradoch, ktoré boli súčasťou obetí bohu Slnka a iniciačných
rituálov spojených so vstupom do dospelosti. Stav vyvolaný kokou slúžil podľa
nich k spojeniu s duchmi. Hlavnou chemickou látkou získavanou
z listov kokaínovníka pravého (Erythroxylum coca) je dobre známy kokaín.
Pokusy
s kokaínom na sebe robil napríklad aj Sigmund Freud a všimol si, že po ňom
znecitlivie koža a sliznice. Freudov priateľ Car Koller v kokaíne odhalil
lokálne anestetikum. Koncom 80-tych rokov 19. storočia sa pomocou kokaínu
liečil morfinizmus. Z morfinistov sa však pomerne rýchlo stávali kokaínisti.
Kokaín
tvorí spravidla 90 % obsahu všetkých alkaloidov v listoch kokaínovníka.
Príprava kokaínu vychádza takmer výhradne z prírodného materiálu.
Výsledkom úpravy sú biele, šupinkovité a lesklé kryštáliky, ktoré majú horkastú
chuť, asi po 30 sekundách znecitlivujú jazyk a vyvolávajú na ňom lokálny pocit
chladu.
Treba
rozlišovať tradičné žuvanie listov koky a vlastný kokaínizmus ako zhubnú formu
toxikománie. Mierne užívanie kokaínu vo forme žuvania povzbudzuje telesnú silu
a odstraňuje pocit hladu a smädu, agresivita sa objavuje naozaj iba výnimočne.
V západných krajinách sa kokaín vdychuje
nosom. Najskôr sa na veľmi hladký povrch (sklo, zrkadlo) nasype práškový
kokaín, ktorý sa poseká žiletkou, čím sa odstránia drobné kryštáliky.
Z prášku sa žiletkou vytvorí jedna či viac 3-5 cm dlhých a úzkych čiarok.
Potom si kokaínista upchá jednu nosnú dierku, do druhej si dá rúrkovitý predmet
a razantne povysáva jednu z čiar. Ten istý proces zopakuje aj
s druhou nosnou dierkou. Používajú sa slamky, sklenené či zlaté rúrky,
lyžičky zo slonoviny, drahých kovov, ale aj bankovky. Niekedy sa kokaín vo
vodnom roztoku aplikuje aj podkožne alebo vnútrožilne, čím sa účinky
urýchľujú a znásobujú.
Množstvo drogy, ktoré treba pre vyvolanie
dostatočného účinku, je značne individuálne, od desatín gramu po 20-30 gramov
denne. Prvé užitia sú väčšinou sprevádzané nepríjemnými zážitkami. Prichádzajú
pocity srdcovej slabosti, tras rúk, zrenice sú rozšírené. Experimentátor je
bledý a má husaciu kožu od nepríjemného pocitu mrazenia. Až opakované užívanie
kokaínu vedie k eufórii, ktorá sa prejavuje pocitmi blaha a spokojnosti.
Ostrieľaný kokaínista je veselý, družný, objavuje sa túžba po pohybe a zvýšenom
výkone. Kokaín poškodzuje citlivú nosnú sliznicu, vzniká chronická nádcha. Pri
opakovanom dlhodobom užívaní môže dôjsť k perforácii nosnej prepážky,
ktorá sa musí nahradiť kovovou alebo plastovou protézou. Chronickí kokaínisti
trpia paranojou, nervozitou, únavou, depresiami a pod.
Časy,
keď s 95 %-ným kokaínom experimentoval Freud, sú už dávno preč. Dnes sa
droga riedi, takže sa predáva maximálne 60 %-ný kokaín v zmesi
s rôznymi inými látkami. Aby malo spotrebiteľské balenie kokaínu väčšiu
hmotnosť, pridávajú sa do neho niektoré cukry (manitol, laktóza, glukóza), či
dokonca jedlá sóda a sádra. Na dosiahnutie účinku znecitlivenia slizníc sa
primiešavajú anestetiká lidokain, tetrakain či prokain.
V niektorých
oblastiach pestovania kokaínovníka (napr. v Bolívii) sa koka legálne
predáva porcovaná vo varných vrecúškach. Tento čaj je iba miernym stimulantom,
bez vedľajších alebo intoxikačných účinkov kokaínu, zmenšuje bolesti žalúdka aj
hlavy a zvyšuje fyzické aj duševné sily človeka.
2.3.5 Mak siaty (Papaver somniferum var. album)
Ópium
sa získava z maku siatehu. Na tobolkách nezrelých makovíc sa urobia
špeciálne upravenými nožmi neveľmi hlboké zárezy, z ktorých vyteká lepkavý
sivobiely latex. Šťava na vzduchu rýchlo tuhne a premieňa sa na tvrdú
tmavohnedú hmotu – ópium. V tomto štádiu sa v ňom nachádza 10-15%
alkaloidu morfínu. Ópium sa z toboliek zoškrabuje a tvaruje do 0,5-1,5 kg
brikiet alebo bochníkov. Droga putuje do ilegálnych laboratórií, kde sa ďalej
spracováva, ale časť úrody sa dostáva aj priamo ku konzumentom. Pravdepodobne
najväčším súčasným ilegálnym producentom ópia je Barmský zväz (odhad expertov
je 800 ton ročne). Pre porovnanie: v Thajsku sa ročná produkcia tejto
drogy pohybuje „iba“ okolo 40-60 ton.
Nie
všetky druhy makovíc sú vhodné na získavanie ópia. Najkvalitnejšia surovina
dorastá v oblasti tzv. Zlatého trojuholníka, ktorý tvorí Thajsko, Barma a
Laos. Ópiovému maku siateho (Papaver somniferum var. album)
sa rovnako darí aj v Číne, Iráne, Pakistane, Turecku, Indii a dokonca i
v Austrálii.
Surové ópium sa najčastejšie používa ako základná surovina pre výrobu ďalších drogových derivátov. Jedným z nich je galí, drobná guľôčka menej čistého ópia. Svojich konzumentov našla najmä v Indii, kde si ju vkladajú pod jazyk a zapíjajú silným čajom.
Opakovaným preváraním, filtráciou a zahusťovaním vodného roztoku ópia sa droga zbavuje väčšiny prímesí. Vzniká čandu, ktoré ponúkajú najmä na orientálnom trhu. Zužitkováva sa aj popol z čistého ópia fajčeného vo fajke, tzv. dross. Pre nízky obsah účinných látok je veľmi lacný a vyhľadávajú ho najnižšie sociálne vrstvy konzumentov.
Najdôležitejším
prírodným alkaloidom ópia je morfín. Distribuuje sa v prášku alebo
roztoku. Spracovaním morfínu vzniká polosyntetický preparát diacetylmorfín,
známy skôr pod názvom heroín. Medzi syntetické opiáty patria aj niektoré
lieky dodnes používané pri tlmení bolestí, napr. u onkologických pacientov.
V minulosti
sa ópium najčastejšie fajčilo. Pri fajčení sa vdychuje dym priamo zo surového
ópia, prípadne zo zmesi ópia a hašiša alebo tabaku. Dnes sa v Malej Ázii
predáva ópium často vo forme tabliet.
Novú
formu užívania ópia nepriamo ponúkol konzumentom nemecký lekár, prírodovedec a
filozof Paracelsus (1493 – 1541). Pri svojich experimentoch sa mu podarilo
rozpustiť základnú surovinu v alkohole, vďaka čomu vznikol prvý
polosyntetický preparát pod názvom „laudanum“. Niektorí ľudia dokázali vypiť
neuveriteľné dávky takto pripravenej drogy.
V roku
1853 lyonský ortopéd Charles Pravaz predstavil verejnosti svoj nový zlepšovák –
injekčnú ihlu a striekačku. Morfínuchtiví narkomani sa ich okamžite zmocnili,
pretože pri podkožnom
aplikovaní konzument necíti horkú chuť a žalúdočnú nevoľnosť.
Pri
zmenách vedomia vyvolaných ópiom sa narkoman dostáva do stavu eufórie, stráca
pocit telesnej či duševnej bolesti. Oproti ostatným drogám nedochádza k
fantastickým víziám. Celé opojenie plynie v medziach miernej a pokojnej
extázy. Po niekoľkých hodinách takéhoto stavu toxikoman zaspáva. Po prebudení
však už na neho čakajú nepríjemné abstinenčné pocity. Pri morfinizme sú
euforizujúce účinky výraznejšie. Opojený je pokojný, šťastný a vyrovnaný.
Zvyšuje sa jeho sebavedomie a duševná aktivita. Aj v tomto prípade však po
vytriezvení nastane obdobie veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov ako
napríklad depresie, hnačky, vracanie, poruchy krvného obehu. Typickým znakom
užívateľa morfínu sú nápadne zúžené zrenice.
2.3.6 Iboga (Tabernathe
iboga)
Iboga
je nízky ker, ktorý rastie na území Gabunu a Konga. Psychotropné alkaloidy
ibogaíny sa nachádzajú v nažltlých koreňoch. Zoškrabaná kôra
z koreňov sa priamo zje, alebo sa rozdrví na prášok, prípadne sa pije jej
nálev. Okolo ibogy sa vytvoril silný kult Bwiti – novici sa po užití drogy
dostanú do stavu silného omámenia,
sedia a uprene hľadia do priestoru. Nakoniec sa fyzicky zrútia.
V priebehu tohto až komatózneho stavu sa duša odpúta od tela, odchádza za
svojimi mŕtvymi predkami a získava od nich rôzne informácie.
Droga sa v určitých dávkach
používa aj ako stimulačný prostriedok pri vykonávaní namáhavých fyzických
činností. Domorodci veria, že sa im pomocou ibogy podarí zachovať vastnú identitu
pri zosilňujúcom sa tlaku západnej spoločnosti a odolať vplyvu kresťanského a
islamského naboženstva.
2.3.7 Banisteriopsis caapi
Táto obrovská liana rastie
v Amazonskej nížine a na svahoch ekvádoských a kolumbijských Ánd.
Z jej kôry sa pripravuje halucinogénny nápoj nápoj, ktorý indiáni volajú
rovnako jako rastlinu: Ayahuasca. Tento nápoj sa používa pri rôznych šamanských obradoch. Kôru možno
aj žuvať alebo šnupať prášok z nej vyrobený. Účinky tohoto horko-slaného
nápoja sa prejavia už niekoľko minút po vypití príjemným stavom opojenia často
sprevádzaným farebnými halucináciami trvajúcimi 3-4 hodiny. Nasleduje hlboký
spánok plný snov. Niekedy sa prejavuje nevoľnosť a dávenie. Vytriezvenie
obyčajne býva bez nepriaznivých účinkov. Priebeh je však veľmi individuány,
takže sa občas vyskytnú aj veľmi nepriaznivé reakcie a nepríjemné vytriezvenie.
Halucinogénnu aktivitu vyvolávajú indolové alkaloidy harmín a harmalín. Účinky
ayahuascy závisia od jej prípravy, okolitého prostredia, veľkosti dávky, použitých
prísadách a aj od toho, ako šaman obrad riadi.
2.3.8
Kaktusy s obsahom meskalínu
2.3.8.1 Lophophora williamsi
Kaktus Lophophora williamsi je známejší pod názvom peyotl.
Poznali ho Indiáni Strednej a Južnej Ameriky, odkiaľ sa po objavení Nového
sveta dostal do Európy. Účinky kaktusu sa využívali pri rôznych kultových a
čarodejníckych obradoch. "Mescal buttons", čiže meskalínové gombíky,
obsahujú halucinogén meskalín. Jednotlivé kolieska gombíkov
s priemerom 2,5 až 5 cm a hrúbkou 0,3 až 1 cm sa získavajú odrezávaním
vrškov kaktusov.. Rezy peyotlov, meskalínové gombíky, sa konzumujú najmä
sušené. V ústach pôsobením slín nabobtnajú, takže sa bez problémov dajú požuť a
prehltnúť. Niekedy sa fajčia spolu s marihuanou. Chuť peyotlu je
nepríjemná, veľmi horká. V hltane vyvoláva silné pálenie. Suchý prášok získaný
z rastliny je nevýrazný, zato po zvlhčení nadobudne odporný zápach.
Halucinogén začína pôsobiť o jednu až dve hodiny po požití a
účinok trvá 5 až 8, niekedy aj viac hodín. Intoxikácia prebieha v dvoch
fázach. Po zjedení peyotlu sa najskôr dostaví pocit nevoľnosti, sprevádzaný
úpornými bolesťami hlavy, závratmi a vracaním, prípadne ďalšími príznakmi, ako
potenie, slinenie, zvýšenie krvného tlaku, zrýchlené dýchanie, dušnosť a pod.
Ťažkosti vystrieda eufória (alebo depresia, všetko záleží na duševnom
rozpoložení jedinca) a snový stav, podobný účinkom LSD. Pri plnom vedomí
dochádza k nápadne farebným, žiarivým pseudohalucináciám a halucináciám, s
mnohými dotykovými, čuchovými a chuťovými vnemami a pocitom beztiaže. Dotyčný
vidí girlandovité a arabeskovité ornamenty. Vytráca sa chuť na jedlo,
v rámci psychomotorického útlmu i chuť na akúkoľvek činnosť. Veci
nadobúdajú ľudský výzor, menia sa, ich mimika vyjadruje škodoradosť, zlosť atď.
Experimentátori často uvádzajú pocit dynamickosti celého diania a jeho výraznú
zdanlivú reálnosť (niektorí uvádzajú možnosť jeho pretrvania i nejaký čas po
odznení intoxikácie - v niektorých prípadoch údajne až vyše mesiaca). Po
ukončení excesu však nastáva dravý hlad. Veľké dávky meskalínu a ostatných
alkaloidov môžu ochromiť dýchacie centrum a poškodiť pečeň a obličky.
2.3.8.2
Ďalšie kaktusy obsahujúce meskalín
Na meskalín možno natrafiť pri rozbore viacerých druhov
kaktusov z rôznych rodov. Jednou z najstarších magických rastlín Južnej Ameriky
je "San Pedro" (Trichocereus pachanoi). Tento stĺpovitý
rozvetvený kaktus bez tŕňov dorastá do výšky 3 - 6 metrov a jeho požívanie sa
zachovalo až do dnešných čias. Z narezaného kaktusu, ktorý sa varí spolu
s ďalšími prísadami, sa pripravuje nápoj achuma. Jeho halucinogénne
účinky sa prejavujú znecitlivením a pocitom vystúpenia z tela, takže
človek podlieha dojmu, že môže cestovať na veľké vzdialenosti. San Pedro sa
okrem vešteckých a magických rituálov dodnes používa v ľudovom liečiteľstve
na liečenie viacerých chorôb vrátane alkoholizmu a šialenstva. Takisto sa
ním, ako i ďalšími kaktusmi, pri dlhších pochodoch tlmia pocity fyzického
vypätia, hladu a smädu.
Rod Ariocarpus pozostáva asi z piatich druhov
kaktusov, ktoré vyzerajú ako kamene. Rastú v Mexiku a na juhu USA
v Texase. Telá "živých kameňov" obsahujú účinné alkaloidy,
ktoré sa používajú čerstvé, alebo po rozdrvení a miešajú sa s vodou. Hoci ich
občas nazývajú "nepravý peyotl", ich účinky sú oveľa silnejšie.
Mexickí Indiáni obľubujú aj malé bezostnaté druhy rodu Mamillaria
a Echinocactus, ktoré nazývajú chikuli. Druh Epithelantha
micromeris sa užíva ako stimulujúci prostriedok pri nadmernej fyzickej
námahe, údajne predlžuje život a chráni pred zlom. Šamanom zostruje zrak a
pomáha pri komunikácii s nadprirodzenými silami.
3
Vlastná práca
Podstatou vlastnej práce bola anketa na Gymnáziu M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši v troch triedach tretieho a štvrtého ročníka v školskom roku 2004/2005. Na anketové atázky odpovedalo 60 študentov vo veku 16 až 19 rokov. Anketové otázky boli nasledujúce:
1. Poznáš rastliny alebo huby, ktoré obsahujú omamné látky ?
2. Máš skúsenosti s užívaním prírodných drog ?
3. Majú s nimi skúsenosti tvoji kamaráti/kamarátky ?
4. Stretol/stretla si sa s ich užívaním v Liptovskom Mikuláši alebo okolí ?
Prvá, tretia a štrvtá otázka boli vyhodnotené celkovo, druhá podľa veku a pohlavia. Výsledky sú uvádzané v percentách a vzťahujú sa na celkový počet respondentov, nie na počet odpovedí áno. Výsledky ankety sú nasledujúce:
Prvá otázka: Poznáš rastliny alebo huby, ktoré obsahujú omamné látky ?
(ak áno, aké)
Graf č.1:
Odpovede na prvú anketovú otázku
Druhá otázka : Máš skúsenosti s užívaním prírodných drog ? (ak áno, s čím)
|
Vek a pohlavie: |
Počet respondentov: |
|
16 rokov, muži |
7 |
|
16 rokov, ženy |
10 |
|
17 rokov, muži |
8 |
|
17 rokov, ženy |
14 |
|
18 rokov, muži |
6 |
|
18 rokov, ženy |
11 |
|
19 rokov, muži |
2 |
|
19 rokov, ženy |
2 |
Tabuľka č.1: Počet respondentov podľa veku a pohlavia
Graf č.2: Odpovede 16-ročných na
druhú anketovú otázku
Graf č.3: Odpovede 17-ročných na
druhú anketovú otázku
Graf č.4: Odpovede 18-ročných na
druhú anketovú otázku 
Graf č.5: Odpovede 19-ročných na druhú anketovú otázku
Tretia otázka: Majú s nimi skúsenosti tvoji kamaráti/kamarátky ? (ak áno, s čím)
Graf č.6: Odpovede na tretiu
anketovú otázku
Štvrtá otázka: Stretol/stretla si sa s ich užívaním v Liptovskom Mikuláši
alebo okolí ? (ak áno, kde)
Graf č.7: Odpovede na štvrtú anketovú otázku
4
Riešenie
Z výsledkov ankety
vyplynulo, že štrvtina až polovica študentov má skúsenosti s prírodnými
drogami, všetci s marihuanou. Po marihuane nasledujú v menšej miere
hašiš, halucinogény ako durman, holohlavce a mak. Celkovo sa dá pozorovať
nárast skúseností s vekom. V nižšom veku (16-17 rokov) majú viac
skúseností ženy ako muži, neskôr (18-19 rokov) je to naopak. Zaujímavé je, že
všetci ktorí poznajú holohlavce, ich uviedli pod českým názvom lysohlávky.
Sedem z desiatich študentov pozná niekoho, kto má s prírodnými
drogami skúsenosti. Takmer tri štvrtiny sa stretli s ich úžívaním
v Liptovskom Mikuláši alebo jeho okolí. Z toho vyplýva, že dostupnosť
prírodných drog je vysoká, stačí len poznať správnych ľudí. Teda ten kto stratí
voči drogám zábrany a rozhodne sa ich vyskúšať, má cestu otvorenú. Preto
sa treba venovať hlavne prevencii. Je potrebné mladých ľudí presvedčiť, že
existujú aj iné formy zábavy ako užívanie drog. Tiež treba poukázať na následky
ich užívania ako rozpad vzťahov v rodine alebo vážne zdravotné problémy.
Toto je jediná cesta ako zabrániť rozširovaniu užívania prírodných drog.
5 Záver
Myslím, že touto prácou som svoj cieľ zistiť rozšírenie užívania drog na Gymnáziu M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši splnil. Z ankety vyplynulo, že prírodné drogy sa stali súčasťou života mnohých mladých ľudí. Niektorí ich skúsia len pre zábavu, niektorí pre to, že fajčenie marihuany je v móde, ďalší hľadajú únik zo skutočnosti. Pre ich ľahkú dostupnosť je ich užívanie dosť rozšírené. Preto je jediným možným spôsobom ako zabrániť ich zneužívaniu je prevencia. Teda presvedčiť, že konzumácia drog je nesprávna, škodlivá a nebezpečná. Jej výsledkom je rozpad vzťahov v rodine, ako aj spoločenských vzťahov, protizákonné konanie a riziko poškodenia psychického aj fyzického zdravia.
Treba teda, aby mladí ľudia dospeli k vnútornému presvedčeniu, že drogy sú škodlivé spoločensky aj zdravotne. Pri prevencii je ale potrebná zvýšená pozornosť, pretože môže mať práve opačný efekt. Prejaví sa rebelizmus a naschvál drogu užijú, len aby dokázali, že starší nemajú pravdu. Tiež sa môže vyskytnúť efekt davovej psychózy, keď jedinec stráca pod vplvom skupiny schopnosť uvažovať.
Najrozšírenejšou drogou
medzi študentmi je marihuana. Fajčí sa hlavne kvôli dobrej nálade a príjemnému
psychickému stavu. Medzi jej pravidelnými užívateľmi vládne presvedčenie, že je
neškodná. Ale pritom si neuvedomujú, že voči drogám už stratili zábrany
a môžu prejsť na „tvrdé“ drogy. Práve preto je marihuana považovaná za
bránu do sveta drog. V menšej miere je rozšírené aj užívanie halucinogénov
spomedzi ľuľkovitých rastlín a húb. Sú to hlavne durman a holohlavce.
Ak respondenti spomenuli „huby“, či „magické huby“, ide podľa môjho názoru
väčšinou o holohlavce. Zarážajúce je, že niektorí experimentátori ani
nevedia, čo presne užili a už vôbec nie, aké to má účinky. Pritom práve pri prírodných halucinogénoch je
rozdiel medzi účinnou a smrteľnou dávkou veľmi malý. Jedným z nevypočítateľných účinkov
prírodných halucinogénov je flashback (znovuvzplanutie). Po dlhšom časovom
odstupe od užitia drogy (až dva roky) môže nastať náhle, bez akéhokoľvek
podnetu, zopakovanie jej účinkov. Skúste si predstaviť, čo by spôsobil taký
flashback pri šoférovaní auta. Situácia sa však bude v budúcnosti podľa
môjho názoru ešte zhoršovať...
6 Resumé
In the survey on Grammar
school M.M.Hodžu in Liptovský Mikuláš I found out the thing which
I have known before, but I wasn’t sure about it: lot of students have experiences with
natural drugs, especially marihuana. Natural drugs became part of our everyday
life and world. Natural drugs are everywhere if you know right people. We have to do something against them. If we
don’t do it, it will get
worse, a lot worse.
7
Zoznam použitej literatúry
Gavorník, P.: Otravy hubami. Univerzita Komenského,
Bratislava, 2000, 1. vydanie, 99 strán
ISBN 80-223-1491-9
Hagara,
L.: Atlas húb. Neografia, Martin, 1993, 2. vydanie, 460 strán ISBN 80-85186-21-7
Hazuchová,
A.: Drogová epidémia. Plus 7 dní, 14, 2004, č.50, s.84-87
Kresánek,
J., Dugas, D.: Príručný atlas liečivých rastlín. Osveta, Martin, 1985, 1.
vydanie, 320 strán
Kresánek,
J., Krejča, J.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin,
1988, 3. vydanie,
400 strán
Murányiová,
M.: Nástraha z rastlín. Quark, 8, 2002, č.6, s.22-23
Pelclová,
D. a kol.:Nejčastejší otravy a jejich terapie. Galén, Praha,
2000, 1. vydanie
ISBN 80-7262-074-6
Vojáčková,
R.: Drogy v přírodě. 21. století, 2004, č.6, s-špeciálna príloha
8 Prílohy
8.1 Zoznam rastlín a húb obsahujúcich omamné látky
Legenda:
Typ rastliny |
|||||||||||
|
BY |
Bylina |
||||||||||
|
HO |
Huba |
||||||||||
|
KA |
Kaktus |
||||||||||
|
KE |
Ker |
||||||||||
|
LI |
Liana |
||||||||||
|
OR |
Orchidea |
||||||||||
|
PO |
Popínavá alebo ovíjavá rastlina |
||||||||||
|
ST |
Strom |
||||||||||
|
TR |
Tráva alebo ostrica |
||||||||||
|
VO |
Vodná rastlina |
||||||||||
|
Prevažujúce účinky |
|||||||||||
|
Čím tmavšia farba
tým potvrdenejší účinok.
|
|||||||||||
8.1.1 Zoznam rastlín a húb obsahujúcich omamné látky podľa latinských názvov:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
8.1.2 Zoznam rastlín
a húb obsahujúcich omamné látky podľa českých názvov:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||