Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Hodžova 13, Liptovský Mikuláš, 031 36

Týranie zvierat

( Stredoškolská odborná činnosť)

2004

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu, Hodžova 13, Liptovský Mikuláš 031 36

Týranie zvierat

( Stredoškolská odborná činnosť)

Meno: Edita Vyšná

Trieda: 3.B

Školský rok: 2004/2005

2004

Obsah

Úvod......................................................................................................................1

1 Metodika práce..............................................................................................2

1.1 Metódy získavania údajov...............................................................................2

1.2 Metódy spracovania údajov............................................................................2

2 Prečo zvieratám neubližovať....................................................................3

2.1 Pretože cítia podobne ako my........................................................................3

2.2 Žiadna otvorená nenávisť k ľuďom.................................................................5

2.3 Spoločníci a pomocníci...................................................................................5

2.4 Inteligencia......................................................................................................6

2.5 Pokuta až väzba..............................................................................................9

3 Naša zábava na úkor zvieracej slobody a šťastia...............................10

3.1 Nepriama propagácia týrania zvierat.............................................................10

3.1.1 Cirkusy........................................................................................................10

3.1.2 Delfináriá a iné zábavné parky...................................................................13

3.1.3 Zvýšenie populácie ako ospravedlnenie chovu v zajatí..............................13

3.2 Priama propagácia týrania zvierat.................................................................16

3.2.1 Korida.........................................................................................................16

3.2.2 Fiesta..........................................................................................................16

3.2.3 Nelegálne zápasy.......................................................................................17

4 Keď krása bolí..............................................................................................18

4.1 Kožušiny a koža............................................................................................18

4.1.1 Situácia vo svete........................................................................................18

4.1.2 Spôsoby získania kože...............................................................................19

4.1.2.1 Kožušinové farmy....................................................................................19

4.1.2.2 Lov do pascí a ôk....................................................................................20

4.1.2.3 Športový lov.............................................................................................20

4.1.3 Jeden jediný kožuch...................................................................................21

4.1.4 Ako je to na Slovensku...............................................................................21

4.2 Zvláštnosti na predaj.....................................................................................22

4.2.1 Po čom je dopyt..........................................................................................22

4.2.2 Príčiny a dôsledky......................................................................................22

5 Bez dôvodu a bez svedkov.......................................................................24

5.1 Doslúžil si, tak umri.......................................................................................24

5.2 Lebo chcem vidieť bolesť v tvojich očiach.....................................................24

5.2.1 Obete domáceho násilia.............................................................................24

5.2.2 Obete neznáme svojim vrahom..................................................................25

6 Mäso každodenné.......................................................................................27

6.1 Prasa mimo žita.............................................................................................27

6.2 Brojlerove kurčatá..........................................................................................27

6.3 Nosnice..........................................................................................................29

6.4 Čerstvé až k vašim dverám...........................................................................29

7 Testovanie na zvieratách...........................................................................31

7.1 Živočíchy nie sú ľudia....................................................................................32

7.2 Kozmetika a výrobky do domácnosti nie- medicína áno?.............................32

7.3 Čo sa deje vo svete.......................................................................................33

7.3.1 Naj... vo svete.............................................................................................34

7.4 Situácia na Slovensku....................................................................................35

8 Cieľ práce.....................................................................................................37

8.1 Úlohy práce...................................................................................................37

8.2 Hypotézy práce.............................................................................................37

8.3 Výsledky.......................................................................................................38

Záver..................................................................................................................40

Zoznam použitej literatúry

Resumé

Príloha č.1- Anketa

Príloha č.2- Zoznam kozmetických výrobkov testovaných a netestovaných

na zvieratách

Príloha č.3- obrázky

Úvod

Dôvodom, prečo som si vybrala danú tému pre moju prácu stredoškolskej odbornej činnosti, je môj záujem o danú problematiku a vôľa niečo zmeniť, či sa o to aspoň pokúsiť. Spočiatku som mala iný nápad, ktorý by sa dal, myslím, tiež celkom pekne spracovať, no nič by neriešil. A ja chcem niečo riešiť. Chcem pomocou mojej ankety dôjsť k záveru, že ľudia nie sú takí krutí, ako sa to zdá v materiáloch, ktoré mám pre svoju prácu k dispozícii. Že sú to len neinformované bytosti zúfalo túžiace po zábave, kráse, zmene života k lepšiemu, a neuvedomujúce si, že týraním a ubližovaním zvieratám k žiadnemu zlepšeniu nedôjde. Živočíchy nám nie sú podradené a nežijú preto, aby nám slúžili, a aby sme sa ne nich vyvršovali a ubližovali im. Uvedomme si, že výrok¹: "Naša vlastná budúcnosť je v ochrane iných bytostí." (a teda aj živočíchov) je pravdivý a začnime sa podľa toho správať. Pretože ako je to aj krásne vykreslené v animovanom filme Medvedie srdce, zvieratá sú našimi "bratmi" a my ich máme ľúbiť. Sú toho hodné a aj to chcem v mojej práci vyjadriť.

1: Few R.: Chráňme si svet! Živočíchy. 1. vydanie. Bratislava: Fortuna Print, 2003. 60strán. ISBN 80- 88980-96-8

1 Metodika práce

1.1Metódy získavania údajov

Keďže sa o problematiku zaujímame, mali sme doma zhromaždené viaceré materiály- knihy, časopisy, výstrižky z novín a brožúry s veľkým množstvom faktov.

Chýbala nám ale situácia z rôznych oblastí týrania na Slovensku, a tak sme napísali Slobode zvierat, organizácii za ochranu práv zvierat pôsobiacej na Slovensku, ktorá nám veľmi ochotne poslala veľké množstvo brožúr a časopisov. Našli sme v nich množstvo informácií, našej práci veľmi nápomocných. Takisto sme poprosili matku našej kamarátky Barbory Klepáčovej, či by nám nemohla zistiť, čo hovorí Zákon NR SR na ochranu zvierat. Už v tejto dobe neexistuje ale žiadny zákon na ochranu zvierat na Slovensku, ochrana zvierat je len §21 Zákona NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov. Pani Klepáčová nám ale poskytla aj tento zákon, aj ním zrušený Zákon NR SR 115/1995 o ochrane zvierat.

Vytvorili sme anketu, ktorá mala zistiť vzťah mladých ľudí ku zvieratám. 50 respondentov z tried 3.B, 3.A, 3.C a septima z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši odpovedalo na šesť otázok.

1.2 Metódy spracovania údajov

Odpovede sme si značili na osobitný papier a percentuálne vyhodnocovali podiel tej ktorej odpovede jednotlivých otázok. V programe Microsoft Excel sme vytvorili tabuľku, kde sme všetko zaznamenali, okrem niektorých údajov, ktoré sme ale takisto zaznamenali do podkapitoly Výsledky pod tabuľku.

2 Prečo zvieratám neubližovať

2.1 Pretože cítia podobne ako my ( a často dokonca

intenzívnejšie ako my)

Jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú iba stroje, že vedia vyjadriť emócie, bol Charles Darwin (autor evolučnej teórie platiacej dodnes; takisto vyslovil názor, že človek nikdy nešiel tou istou vývojovou líniou ako opice, že sú len príbuzní). Sigmund Freud vyjadril myšlienku, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť, a to celým srdcom...

Darwin žil v 19. storočí.. Čiže okolo tých 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my( niektoré zmysly majú dokonca vyvinuté viac ako my). Emócie delfínov sú rovnako silné ako u človeka, ich spoločenské správanie( aj iných druhov, napr. slonov) je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.

A k čomu sme za tých 150 rokov dospeli? V niektorých vyspelých krajinách sa už dosiahli výrazné pokroky, v krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť.“ Stále to nie je ono, ešte stále s nimi nezachádzame ako s vyspelými živými bytosťami, ale ako s odpadom, našimi otrokmi, ktorí kvôli našim aktivitám a „potrebám“ často nežijú, len živoria.

Pár príkladov, že zvieratá cítia a neriadia sa len inštinktom.

a)Napr. cítia lásku k ľuďom. Zaujímavý je príbeh vydry opísaný v knihe G. Maxwella Havrane hledej svého bratra. Žila na ostrove neďaleko Škótska s mužom chodiacim s barlami. Keď zomrel, odišla a našla ďalšieho človeka s barlami. Po pokuse postaviť si vedľa jeho domu hniezdo a následnom odohnatí natrafila na tretieho človeka s barlami, sledovala ho a pokúšala sa dostať do jeho domu. To nie je náhoda. Vydra sa pokúsila nájsť človeka na pohľad podobného tomu, ktorého mala rada. Jedna pani vlastnila hovoriaceho papagája. Vždy, keď ju nahneval, keď urobil niečo zlé, odišla preč. Papagáje sú veľmi spoločenské tvory a bolo mu samému smutno. Tak sa vždy ospravedlnil. Papagáj Alex po istom čase vážne ochorel a museli ho zobrať k veterinárovi na operáciu pľúc. Pani chovajúca Alexa bola požiadaná, aby zatiaľ odišla. Papagáj sa zľakol a cítil sa vinný, že jeho živiteľka odchádza a poveda1^l: „ ´Pojď sem, mám te rád. Omlouvám se, chci domu.´ Určite si myslel, že udelal neco špatného a ona ho tím, že odchází, chce potrestat. Neuveritelné ale je, že si omluvu spojil s vyjádrením lásky a touhy zůstat s milovanou bytostí pohromadě.

b) Zvieratá sa dokážu naozaj kamarátiť, či už v rámci jedného druhu alebo medzidruhovo. Istý medveď, ktorému sa v mladosti poškodil mozog žil v jednej rezervácii . Úplne sám.

Raz k nemu prišlo „odhodené“ mačiatko. Spočiatku sa s ním

iba delil o potravu, ale potom²: „Brzy z nich byli nejlepší prátelé, den co den si hráli. Kočka na šedáka číhala v úkrytu, pak vyskočila a sekla ho tlapkou po nose. Šedák ji dokonce nosíval za kožich v zubech. Nekdo možná rekne, že se to stalo jen proto, že medved mel v mladosti poškozený mozek. No... možná. Ale taky medved možná poznal, že našel prítele.“

c)Zvieratá dokážu vnímať krásu. Geza Teleki, postgraduálny študent zameraný na výskum primátov, sa raz vybral s priateľkou na vrch, aby sa pokochali v západe

___________________________________________________________________

^1,2:MASSON, J. M.: Když se zvírata kamarádí. 1.vydanie. Praha: Rybka Publishers, 1999. 119 strán. ISBN 80-86182-31-2

slnka. Za sebou uvideli dve postavy, ktoré sa držali za ruky. Boli to šimpanzy. Posadili sa neďaleko od ľudského páru a pozorovali západ slnka pri jazere Tanganika. Keď slnko zapadlo, zišli zase dolu. Nemôžme sa odvolávať na to, že sú to jedny z najvyvinutejších živočíchov. Bolo to pozorované aj pri medveďoch.

2.2 Žiadna otvorená nenávisť k ľuďom

Hlavné postavy hororových filmov ako žralok zabijak sú nezmysly. Slovo „zverské“, ktoré sa často používa hlavne v súvislosti s vojnami, ktoré nemá na svedomí nik iný ako človek, by sa mali nahradiť slovom „ľudské“, aby neboli zavádzajúce. Samozrejme si nebudeme zvieratá idealizovať. Dokážu byť kruté, no ich krutosť je oproti tomu, akí suroví dokážeme byť my, ľudia, ničím. Prejavuje sa to kanibalizmom, znásilneniami, no zatiaľ to ostáva v rozmedzí živočíšnej ríše, nám z iných dôvodov ako je strach o svoju či existenciu niekoho blízkeho neubližujú(zriedkavo im poslúžime ako potrava). Naopak, dokážu nás mať radi. Skúsme s tým niečo urobiť, skúsme im dobrotu vrátiť.

2.3 Spoločníci a pomocníci

Zvieratá sú našimi pomocníkmi v ohrození života, pomáhajú zlepšovať kvalitu života inak postihnutých ľudí ako mentálne, nehovoriac o zlepšení stavu mentálne postihnutých ľudí už len svojou prítomnosťou počas pomocnej liečby s názvom animoterapia. Ide o pomocnú liečbu pri viacerých klinických, psychopatologických, psychiatrických a geriatrických ochoreniach. Pomáha aj pri liečení toxikománie( napr. v Resocializačnom centre v Košiciach) či po mozgovej príhode. Populárna je najmä canisterapia( psy) a hipoterapia(kone). Možno pomôcť pacientom aj rybičkami, mačkami a morčatami a v našich podmienkach nemožným, no v iných krajinách neuveriteľne úspešným- liečením delfínmi.

Pekný prejav pomoci bol pozorovaný pri gorile žijúcej v ZOO, keď k nej do ohrady spadol malý chlapec³: „Chlapec dopadl na beton. Binti k nemu dobehla se svou dcerou na zádech a jemne ho vzala do náručí. Pritiskla si ho k sobe a vydala se k východu k výbehu, který byl 15 m daleko. Dobre vedela, že práve tam se objeví ošetrovatelé. A když k východu dorazila, pracovníci ZOO už tam na ni čekali. Binti chlapečka opatrne položila a odstoupila. Ošetrovatelé vešli a vynesli díte ven.“

Takisto u delfínov je dobre pozorovateľný kladný vzťah k ľuďom. Je až neuveriteľné, akú zodpovednosť za nás cítia, ako sa nám snažia v núdzi pomôcť. Istý delfín 20 rokov sprevádzal a navigoval lode počas častých búrok na pobreží Nového Zélandu pri prechode úžinou Franch Pass. Ešte zaujímavejšia je príhoda egyptského inžiniera z roku 1966, ktorý po tom, ako ho zmyla vlna z paluby, ostal iba na nafukovačke. Nebol na dohľad od pevniny. Od istej smrti ho zachránilo stádo delfínov, ktoré sa striedali v postrkovaní inžinierovej nafukovačky až k brehu.

Navyše sú nám takisto vernými a priateľskými spoločníkmi, hoci to nebola ich voľba.

2. 4 Inteligencia

Mnohí pokladajú všetky prejavy zvierat za inštinktívne, nie rozumové, pretože si myslia, že len človek je schopný myslieť. Je to mylný názor. Viaceré zvieratá sú totiž schopné prejavu inteligencie. Prasatá sú inteligentné, podľa niektorých odborníkov inteligentnejšie ako psy. My ich preto strkáme do boxov, v ktorých sa ledva môžu pohnúť v domnení, že hlúpejšie a nehygienickejšie živočíchy neexistujú.

Takisto psy dokážu myslieť. Nehovorím teraz o Rexovi, ktorý je naučený isté kúsky, hoci aj on určite dokáže rozmýšľať. Nie na takej úrovni ako dospelý človek, ___________________________________________________________________

³: MASSON, J. M.: Když se zvírata kamarádí. 1. vydanie. Praha: Rybka Publishers, 1999. 119strán. ISBN 80-86182-31-2

no o to vôbec nejde. Ako príklad inteligentného psa uvedieme  kóliu krátkosrstú, ešte stále žijúcu, asi sedemročnú. Jej chovatelia uviedli, že pozná význam 300 slov. Odborníci sa teda na ňu prišli pozrieť. Overili si, či majitelia neklamú. Neklamali. „Vedomosti“ kólie sa testovali nasledovne: Osemkrát položili na stôl v miestnosti desať predmetov. Deväť z nich kólia vždy poznala a jeden bol pre ňu neznámy. Úlohou psa bolo zobrať zo stola predmet, ktorého názov človek povedal. Po každý raz sa povedali názvy troch predmetov, ktoré kólia poznala a takmer po každý raz bola úspešná. Možno si poviete, že to nič nie je. Dobre, pomyslite si, že nie. Ale toto sa nedá prehliadnuť: Takisto po každý raz povedali aj meno neznámeho predmetu. Kólia si zrejme postupne prezerala predmety a priraďovala k nim názvy, uvedomovala si, ktoré predmety pozná až došla k tomu jednému, o ktorom si bola istá, že ho nepozná a zobrala ho. Ak to aj nebolo takto, postup musel byť vedecký, pretože pes pri tejto úlohe dosiahol úspešnosť 70 %! To nie je náhoda, je to naozaj nepopierateľný prejav rozmýšľania. Podľa odborníkov na mentálnej úrovni 3-ročného dieťaťa, no určite to mnohých osloví.

Spoznanie samého seba, uvedomovanie si vlastnej existencie, hoci len za pomoci farby - schopnosť niektorých druhov primátov- stojí tiež za zmienku. Takisto pozoruhodná je schopnosť vedome sa zabiť, pozorovaná len u delfínov a veľrýb. Uvedomenie si, že niet prečo žiť, že niet východiska a následne spáchať samovraždu, u človeka určite nie je považovaná za prejav inteligencie, no určite sa v tomto prípade dá tak brať. Delfíny majú na myslenie aj potenciál: ich mozog má hmotnosť 1700 gramov, čiže o 300 gramov viac ako ľudský. Sú takisto schopné „telefonovania“. Počas jedného výskumu spolu komunikovali špeciálne upravenými prístrojmi na tisíce kilometrov od seba vzdialené, pričom jeden z delfínov rozprával a ten na druhej strane kábla mlčal. Najlepším prejavom inteligencie, o ktorom nemôže pochybovať ani najväčší odporca myšlienky zvieracieho myslenia je prípad floridského drezéra Jima Mullena. Delfíny mu unikli z bazéna do neďalekého oceána a ľuďom na pláži predvádzali kúsky, ktoré ich ich drezér naučil. „Šou“ predvádzali v rovnakom čase ako predtým v bazéne, len trvala kratšie a odmena v podobe rýb značne prevyšovala tú od Mullena.

Samozrejme, existuje mýtus, že delfíny sú ľudia ostrovného národa, žijúceho pred niekoľkými miliónmi rokov, ktorý sa po kataklizme musel presťahovať z pevniny do mora. Je to dokonca aj vedecky podložené, no keďže to ako teória uznané nie je, musíme zatiaľ delfíny považovať za neuveriteľne inteligentné živočíchy.

To, že mozog plní okrem riadiaceho centra u vtákov aj inú funkciu- že prostredníct-vom neho dokáže aj vták rozmýšľať, môžeme demonštrovať na príklade papagájov ⁴: „Je jeden papoušek, který si pamatuje slova označující padesát různých věcí a vlastností. Když mu ukážete svazek klíčů, poví vám, že to jsou klíče. A když se vytasíte s míčkem, odtuší, že je to míč. A co víc, když se dotážete, jaký má míč tvar, poví vám, že je kulatý. Zato když chcete vědět, jestli i klíče jsou kulaté, řekne vám, že nejsou. Zeptáte-li se ho, jakou barvu míč má, správně určí, jestli je červený, nebo modrý. Barev pozná celkem sedm. Také dokáže říct, kolik míčků je na stole- pokud jich ovšem není víc než šest. Kromě toho mu můžete ukázat dva různě velké míče a zeptat se, který je menší. Odpoví vám správně.... Je to obyčejný papoušek a je pravděpodobné, že každý druhý představitel jeho druhu by byl s to se naučit tomu, co on.“

___________________________________________________________________

⁴: MASSON, J. M.: Když se zvírata kamarádí. 1. vydanie. Praha: Rybka Publishers, 1999. 119strán. ISBN 80-86182-31-2

2.5 Pokuta až väzba

Paragraf 21 Ochrana zvierat zákona platného od roku 2002 hovorí: „ Za priestupok uvedený v odseku 1 sa uloží pokuta do 10000 Sk.“( Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 3 rovnakého paragrafu tohto zákona znie : „ Za priestupok uvedený v odseku 1, ak sa týka núdzových opatrení, sa uloží pokuta do 20000 Sk.“( Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 4 pokračuje : „ Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, uloží sa jej pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3. Za opakovaný sa považuje priestupok, ku ktorému došlo od jedného roka od preukázania predchádzajúceho priestupku.“ (Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon)

Trestný zákon hovorí, že ak týrame ( alebo až utýrame) zviera, budeme potrestaní zákazom činnosti, peňažným trestom alebo odňatím slobody až na jeden rok. Ak týrame ( alebo až utýrame) zviera na mieste verejne prístupnom alebo verejne, potresceme sa odňatím slobody až na 2 roky.

3 Naša zábava na úkor zvieracej slobody a šťastia

Nám ľuďom, bohužiaľ, ešte stále nedošlo, čo je a čo nie je zábavné. Slepo podporujeme cirkusy, delfináriá, koridy... Veď tie delfíny sa v bazéne na nás tak krásne usmievajú, uškatce si tak krásne pohadzujú nafukovaciu loptu a kôň v cirkusovej aréne tak krásne behá dokola...

3.1 Nepriama propagácia týrania zvierat

3.1.1 Cirkusy

To je priam rodinná idylka- celá rodina sa vybrala do cirkusu, pretože škoda nevyužiť lístok pre dieťa zdarma. Prečo si nespríjemniť jeden deň a ísť sa pozrieť na zvieratká, zabudnúť aspoň na chvíľu na prácu, každodenný stres a neužiť si trocha „divočiny“? Veď naše deti sa tak potešia- zbožňujú zvieratá...

Zamyslime sa nad tým, či chceme, aby naše deti videli zvieratá v klietkach či prívesoch, sediace vo vlastných výkaloch. Klietka je vždy len klietka a predstavuje miesto, kde zviera nedostáva šancu vykonávať svoje najzákladnejšie potreby a inštinkty. Mnohé zo zvierat v cirkusoch sú živočíchy, ktoré ako prirodzene žijúce potrebujú obrovské teritóriá, s rozlohou aj tisíce km² . Ich jediný druh pohybu predstavuje stereotypná drezúra, často krutá. Mladý muž, ktorý pracoval pre istý cirkus a chcel ostať v anonymite, sa vyjadril ¹: „Robil som v cirkusoch dosť dlhú dobu na to, aby som vedel, čo je skutočnosť. Pri tréningoch sa praktizujú metódy, s ktorými by súhlasil málokto. Ako príklad uvediem údery či bodnutia na citlivé a tým pádom bolestivé časti tela, aby zviera bolo poslušné- nech sa bráni a vzpiera akokoľvek, podrobiť sa musí vždy, záleží na ňom, po koľkých ranách. Nevidel som, že by našim zvieratám pichali nejaké preparáty v prípade odmietnutia výcviku, ale pri jednej návšteve zahraničného cirkusu som sledoval vystúpenie šeliem, ktoré boli zjavne nadrogované. Drezér si k nim dovoľoval veci, ktoré by som ja neskúšal ani len s kocúrom. “(Dušan; Podľa PRECIT časopis ochrancov zvierat, jeseň 2003)

Zdá sa, že by sme sa všetci mali zamestnať aspoň na jeden rok v cirkuse, aby sme zistili, ako to tam funguje. Potom by sa nám cirkus nezdal byť romantikou dávnych čias, ktorú treba zachovať. Reagovali by sme asi ako istá mladá žena, bývalá sezónna robotníčka v zahraničnom cirkuse, ktorá vyjadrila svoje pocity ²: „Pri pozorovaní dvoch medveďov predvádzajúcich „veselú“ jazdu na motocykloch sa mi vždy tlačili slzy do očí. Najmä, keď som si spomenula na ich tesný páchnuci príves a krotiteľkine pomôcky. Najsmutnejší prípad však bola Suzy- orangutanie mláďa. Za celé dva mesiace som ani raz nevidela, že by sa dostala von zo svojho prívesu, ktorý mal jednu stenu presklenú. Zatiaľ bola len atrakciou pre detičky, skvelá kariéra v manéži ju ešte len čakala. Jej jedinou hračkou a priateľom bolo plastikové vedro, a tak si občas spestrovala chvíľku rozotieraním svojich výkalov po sklenej stene. Cirkus so zvieratami je jeden veľký gýčovitý podvod.“(Monika; Podľa PRECIT časopis ochrancov zvierat, jeseň 2003)

Krotitelia a cvičitelia v cirkusoch nie sú milovníci zvierat. Zvieratá sú pre nich len výnosným prostriedkom. Mnohí nemajú ani poňatia o etológii toho ktorého druhu zvieraťa. Nie sú to ľudia, ktorí „to so zvieratami vedia“, ktorí získavajú u zvieraťa rešpekt a poslušnosť svojou láskou, opaterou a zaobchádzaním, aké si zaslúžia. Sami sa ich boja a bez svojho náčinia, či bez toho, aby sa zvieratám odstránili zuby, by sa k nim v živote nepriblížili. Živočíchy musia znášať kopnutia do brucha, poťahovanie za uši( najcitlivejšie miesto slona), údery bičom, náhubky, elektrické tyče, háky, žeravé platničky na chodidlá . Ako príklad môžeme použiť malú nenápad-nú paličku oblepenú farebnými strapcami, využívanú pri číslach so slonmi. Je to oceľový hák. Na jemnú a citlivú kožu slonov má úžasné účinky. Slon pracuje a vystupuje, ako by mu to bolo od prírody dané....

Naozaj sme takí hlúpi, že sa nám jazda na bicykli v podaní medveďa, sloní stoj na zadných, chodenie kôz po kolenách či šelmy preskakujúce ohnivé obruče nezdajú čudné a neprirodzené? Aký zvierací „kúsok“ v cirkuse by sme museli vidieť, aby nám konečne došlo, že je to týranie zvierat? Zvieratá trpia, nielen fyzicky ale aj psychicky, mávajú depresie.

Sú krajiny, kde je vstup zahraničných cirkusov so zvieratami zakázaný a kde neexistujú domáce cirkusy týrajúce zvieratá. Sú nimi napr. Fínsko, Švédsko, Malta, Kostarika. Belgicko zakázalo svojim cirkusom kupovať nové zvieratá- tým pádom po uhynutí zvierat, ktoré má k dispozícii v tejto dobe, svoju činnosť cirkus končí. Malta a Kostarika nie sú také vyspelé ako Slovensko. No sú na takej úrovni, že u nich platí tento zákaz. Je to hanba, že naša krajina ešte k niečomu takému nedospela, hoci sa o to nezisková organizácia Sloboda zvierat už niekoľko rokov usiluje. No a aj keď zahraničné cirkusy so zvieratami = zahraničné( najmä české) cirkusy týrajúce zvieratá prichádzajú prezentovať svoje kúsky k nám, mali by byť sankciované, či už finančne alebo cestou uväznenia majiteľa cirkusu, pretože zo zákona SR: „Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa

a) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia

c) spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania

d) prekračujú biologické schopnosti zvieraťa alebo sa spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie.“(Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsekom 3 toho istého paragrafu pokračujú niektoré body ktoré sú ako stvorené pre cirkus( vybrali sme iba tie):

„ Ďalej sa zakazuje

a) dopovať zvieratá alebo im podávať omamné látky a chemické látky poškodzujúce ich zdravie alebo navodzujúce ich nefyziologický stav...

b) používať podnety, predmety alebo pomôcky vyvolávajúce bolesť tak, že spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa.“ (Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon).Tieto zákazy sa vzťahujú len na stavovce.

3.1.2 Delfináriá a iné zábavné parky

V zahraničí často chodievame do podobných zariadení zabaviť sa a vôbec nám pri pohľade na veselo vyskakujúce delfíny či kosatky dravé a ich zahnuté chrbtové plutvy(dôsledok zajatia) nepríde na um, že oni sa v bazéne, nech je akokoľvek veľký, necítia dobre. Naozaj delfíny vyzerajú že sa smejú, no pokusy o samovraždu, často úspešné, pozorované pri delfínoch držaných v týchto zariadeniach zabávajúcich nás- ľudí- nie sú dôkazom radosti.

3.1.3 Zvýšenie populácie ako ospravedlnenie chovu v zajatí

Mnoho ľudí by s pomenovaním „zriadenie priamo nepropagujúce týranie zvierat“ pre zoologické záhrady a chovné stanice nesúhlasilo. No v mnohých prípadoch to tak je. Bohužiaľ, musíme povedať, že zoologické záhrady na Slovensku sú toho dobrým príkladom. Také zlé podmienky, aké majú zvieratá v ZOO u nás, veru tak ľahko nenájdeme. Zvieratá obývajúce vo voľnej prírode teritóriá s obrovskou rozlohou majú možnosť prechádzať sa na betóne v klietke s rozlohou niekoľko m² ( údaj z roku 1999: klietka leva má 16 hoci by mala mať 800 a klietka paviána ma 12 namiesto 300m² – naozaj zanedbateľné rozdiely). Zvieratá v ZOO naozaj trpia. Ako príklad môžeme uviesť uškatca Gastona, ktorý sa ako dvanásťročný po katastrofálnych záplavách v Prahe v auguste 2002 dostal z malého bazéna z miestej ZOO na slobodu. Párkrát sa ho pokúšali chytiť. No on nebojácne plával v ústrety novému, krajšiemu životu v Severnom mori. Po preplávaní 400 kilometrov ho chytili a dopravili do Prahy. O pár hodín Gaston zomrel. Úplne zdravý: „ Gaston proste po tom, čo prvýkrát spoznal rieku, v ktorej sa mohol voľne preháňať, nechcel ísť naspäť.A tak ho zabil smútok... Zvieratá nepotrebujú ľudí. Potrebujú slobodu a divočinu.“ (J. Lukáč, 2002)

Samozrejme, sú  chovné stanice, ktoré sa naozaj snažia urobiť náhradný domov príjemným a zdá sa, že aj udržať akú- takú populáciu určitého druhu. Tie slovenské k nim ale naozaj zaradiť nemôžeme.

Zoologické záhrady boli vytvorené za účelom udržania určitého ohrozeného živočíšneho druhu nažive. Príkladov, keď chov v zajatí pomohol zvýšiť populáciu určitého druhu a niektoré jedince z chovu už boli navrátené späť do prírody je viac⁴: „Tchory čiernonohé sa v súčasnosti vďaka nákladnému chovnému programu vracajú späť do prírody... Za 10 rokov sa podarilo odchovať vyše 500 kosmáčov hrivnatých, pričom niektoré jedince už boli vypustené do prírody...Hatérie sa v súčasnosti vypúšťajú na ostrovy pri pobreží Nového Zélandu...Najmenej 20 druhov zvierat vďačí za prežitie ochrane v ZOO.“ No pravdou je, že najviac ohrozeným živočíchom, extrémne ohrozeným, sa v zoologických záhradách darí rozmnožovať veľmi zriedka, ak vôbec, často iba umelým oplodnením ⁵: „Počet nosorožcov sumatrianskych klesol

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

^4,5 : FEW, R.: Chráňme si svet! Živočíchy. 1.vyd. Bratislava: Fortuna Print, 2003. 60strán. ISBN 80- 88980-96-8

v prírode natoľko, že 38 z asi 120 posledných jedincov odborníci previezli do chovných zariadení. Takmer žiadny z chovaných jedincov však nemal mláďatá. Keďže chov je veľmi nákladný a nie vždy je úspešný, mal by sa uplatňovať až ako posledná možnosť.“ Dovolíme si tvrdiť, že do voľnej prírody sa často tieto jedince, ani ich potomkovia, ani potomkovia ďalších generácií nikdy nedostanú. Nikto samozrejme nechce, aby napríklad niečo také krásne ako je panda veľká, vyhynulo. No držať jedince tohto druhu neúspešne v zajatí, aby sme mali dobrý pocit z toho, že niečo pre to, aby ostal nažive, nielen ako spomienka na symbol WWF⁶, robíme, je dosť kruté. Sme úžasní záchrancovia. Zvieratám to ale za to nestojí.. Oveľa lepšou alternatívou by bolo nechať ich prirodzené prostredie na pokoji a chrániť ho najvyšším stupňom ochrany. Príkladov môžeme uviesť hneď niekoľko ⁷: „Národné parky v juhoamerických Andách pomohli zachrániť lamu vikuňu...Národné parky zohrali významnú úlohu aj pri ochrane afrických slonov... Singapurská rezervácia Pulau Ubin pomohla zachrániť miestny druh kaloňa pred vyhynutím...“ Samozrejme, nebolo by to finančne výhodné...

Niečo k tým financiám. Potrava, veterinárna starostlivosť a opatera sú finančne veľmi nákladné. Veľké, známe ZOO majú ale svoje meno a teda dosť sponzorov a zarobia dosť na návštevníkoch, ktorí chcú vidieť exotické zvieratá, často až príliš exotické- z úplne iného podnebného pásma. Medveďovi bielemu určite v 30°C horúčavách pár krýh ľadu nestačia a trpí. Menšie ZOO, často s veľmi zlými

podmienkami vytvorenými pre zvieratá majú naopak veľké finančné problémy a sú

⁶ : World Wild Foundation- organizácia za záchranu divej prírody

⁷: FEW, R.: Chráňme si svet! Živočíchy. 1.vyd. Bratislava: Fortuna Print, 2003. 60strán. ISBN 80- 88980-96-8

nútené zviera predať. Tak ako to bolo v prípade nemenovanej slovenskej zoologickej záhrady, ktorá pred pár rokmi predala cirkusu mladého medveďa, či skôr medvieďa. Takéto zariadenia naozaj nemajú opodstatnenie.

3.2 Priama propagácia týrania zvierat

3.2.1 Korida

Obraz dobre sa zabávajúcich ľudí na utrpení zvierat, pričom utrpenie je vlastne účelom a naň sa ľudia chodia pozerať, nepatrí do tohto ani do pár minulých storočí. Ani jeden jediný býk pri tomto divadle neprežije. Ľudia sa chodia v Latinskej Amerike a Španielsku v zástupoch pozerať na smrť krásnych a silných zvierat s takým vzrušením a radosťou, akoby to bol futbalový zápas. To je choré. Je to vôbec možné, že sa to praktizuje v takej veľkej časti sveta, pričom neexistuje jedno centrum, ale býčie arény sa nachádzajú vo viacerých mestách týchto štátov? Mladí ľudia z týchto krajín na to ale nie sú hrdí a snažia sa to zastaviť. Nielen oni, ale aj občania iných krajín posielajú španielskej vláde petície za zrušenie tohto barbarstva a dostavil sa výsledok- v Barcelone sú býčie zápasy zrušené. No je to len jedno mesto...

3.2.2 Fiesta

Fiesty sú akési oslavy konajúce sa najmä na počesť svätých v Španielsku a v niektorých latinsko-amerických krajinách. Pri týchto príležitostiach sa konajú rôzne typy predstavení, pri ktorých je prezentované týranie zvierat. Býkom sa omotajú okolo rohov zapálené handry, pre deti je táto „šou“ robená s teliatkom. Ďalej máme možnosť vidieť priviazanú kravu a poprípade hodiť si do nej šípku ako ostatní. Ak nám to nestačí, môžeme sa podieľať na verejnom ukameňovaní osla či králika. Niekde sú z veží kostola vyhadzované kozy, zo zábavy sú podrezávané prasce a sliepky. To so sliepkami sa robí naslepo, takže sa nemusíme trafiť správne. Je to legálne, Španielsko nemá celoštátny zákon na ochranu zvierat, zákony jednotlivých provincií dovoľujú ubližovať zvieratám rôznymi spôsobmi.

3.2.3 Nelegálne zápasy

Vedia o nich len „vyvolení“, no s určitosťou možeme povedať, že je málo štátov, kde sa s nimi nemožno stretnúť. Často bojujú medzi sebou psy a kohúty. Kohútie zápasy sú známe hlavne z ázijských krajín. Zvieratá sú na to cvičené, sú to špeciálne bojové plemená.

Podobne ako je to pri koride, ani jeden zápas sa neskončí prežitím všetkých zúčastnených, jeden musí zomrieť. Bojuje sa na malom priestranstve, z ktorého sa „bojovníci“ nemôžu dostať pred koncom zápasu, ktorý sa končí smrťou jedného z nich. Víťazstvo znamená pre majiteľa zvieraťa, ktoré prežilo, veľkú sumu peňazí.

4 Keď krása bolí...

Či je to snaha byť „in“, túžba po „kontakte s prírodou“ a starých dobrých časoch v jaskyni, či potreba ukázať, že „ja na to mám“, faktom zostáva, že výrobky zo zvierat, získané legálnou či nelegálnou cestou idú dobre na odbyt .

4.1 Kožušiny a koža

4.1.1 Situácia vo svete

Počet týraných zvierat kvôli získaniu ich pokryvu tela síce klesol zo 48 miliónov v r. 1988 na 31 miliónov v r. 1997, no zase sa zvýšil a aj v rokoch 21. storočia predstavuje každoročne až 40 miliónov zabitých zvierat. Trpí ich však oveľa viac, keďže do tohto čísla sú zarátané iba zvieratá, ktorých koža bola použitá . Chov tzv. kožušinových zvierat praktizujú vo veľkej miere vyspelé a uvedomelé krajiny. Na prvom mieste v chove (=týranie) kožušinových zvierat bolo v r. 1997 Dánsko s 10,9 mil. , na druhom Fínsko so 4.8 mil. a na treťom Holandsko s 2,8mil zabitých zvierat. Na ďalších miestach sa umiestnili USA, Rusko a Švédsko. Holandsko je ale na veľmi dobrej ceste k úplnému zrušeniu kožušinových fariem alebo aspoň k drastickému zníženiu ich počtu. K týmto krokom už dospeli Anglicko, Škótsko, Wales, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a niektoré spolkové republiky Nemecka a Rakúska. Protipólom k týmto krajinám je Kanada, ktorej škandál a protesty proti krutému zabíjaniu tuleňov kvôli kožuchom pred asi desiatimi rokmi nestačili, a snaží sa zvýšiť kvótu na zabitie tuleňov na 300 000(údaj z roku 2003).V roku 2002 bolo povolené takto usmrtiť 285 000 tuleňov a po prekročení tohto limitu o 22 000 zvierat kanadská vláda nepohla ani prstom. Od roku 2004 po dobu troch rokov plánovala kanadská vláda zavraždiť 975 000 tuleňov grónskych a 30 000 tuleňov mechúrnatých. Spôsoby ich zabitia sú surové- buď sa ubíjajú na smrť tupou palicou alebo sú zvlečené z kože zaživa.

Otrasná je situácia v Číne a krajinách juhovýchodnej Ázie, kde sú chované tzv. kórejské psy a mačky, dovážané aj k nám a predávané značkou KCERO. Spôsoby zabíjania sú extrémne drastické, zvieratá sú zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením. V najhoršom prípade im je koža sťahovaná zaživa. Na usmrtenie mačiek sa tiež používa krutá metóda, pri ktorej sa zvieraťu nalieva do krku voda, až kým mu nepraskne žalúdok.

Výrobky z pravej kože môžu byť rôzne. Okrem kožuchov sú to často klobúky, golfové rukavice, ozdobné doplnky, automobilové čalúnenie, ortopedické pomôcky, topánky- myslíme napr. krokodíliu, keďže tieto výrobky drasticky znižujú populáciu týchto vzácnych plazov len kvôli extravagancii alebo klokaniu kožu, ktorá sa využíva na výrobu kopačiek Adidas Predator a Umbro XA1 predávaných po celom svete. Sú označené ako “K lether“ alebo “RTK“- pogumovaná klokania technológia.

4.1.2 Spôsoby získania kože

4.1.2.1 Kožušinové farmy

O tom, ako to funguje na kožušinových farmách hovorí článok Slobody zvierat¹: „Chov divožijúcich zvierat na farmách sa začal rozvíjať asi pred sto rokmi. Zvieratá žijúce pôvodne vo voľnej prírode na rozsiahlych teritoriách s rozlohou niekoľko km² sú dnes natlačené v klietkach absurdne malých rozmerov (0,45m² a 1m² pre líšky a pod). Klietky sú zhotovované z tenkého drôtu, ktorý sa im zareráza do tlapiek a núti ich stále sa pohybovať. Zvieratá natlačené v malých klietkach žijú v nepretržitom strese. Zúfalo sa snažia naplniť svoje prirodzené potreby- beh, lov, naväzovanie sociálnych kontaktov, budovanie nôr, ochranu teritória, starostlivosť o mláďatá- čo však v podmienkach klietkových fariem nie je možné.. Dôsledkom je frustrácia, stereotypné správanie, agresivita, kanibalizmus. Za účelom dosiahnutia čo

-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

¹: kolektív Slobody zvierat: Kto nosil váš kožuch pred vami? . In: Precit. Roč. 11, zima 2003

najatraktívnejšej farby srsti sú geneticky selektované a krížené neprirodzenou

príbuzenskou plemenitbou. Následkom toho sa u nich prejavujú rôzne genetické defekty, rodia sa hluché, slepé, zmrzačené, neplodné alebo s poruchami imunity. Po niekoľkomesačnom chove (naša pozn. : neplatí to na plemenné samce a chovné samice, ktoré takto trpia aj niekoľko rokov) sú zvieratá určené na skožkovanie usmrcované brutálnym spôsobom podľa jediného kritéria- nepoškodiť kožuch- elektrickým prúdom, udusením výfukovými plynmi, zlomenín väzov, otrávením chloroformom...“

4.1.2.2 Lov do pascí a ôk

Veľmi populárny je aj lov do pascí a ôk. Zviera chytením neuveriteľne trpí, pretože neumiera hneď, často dokoná až po týždňoch. Tento spôsob okrem toho, že je extrémne krutý je takisto dosť neefektívny- do pascí sa vo viac ako 50% prípadov chytia zvieratá, o ktoré nie je záujem: rôzne hlodavce, srny, psy, mačky, vtáky. Kvôli chytaniu do pascí vyhynul norok morský a šesť druhov klokanov, postihlo to takmer aj bobra a leoparda snežného.

4.1.2.3 Športový lov

Pod športovým lovom rozumieme lov zo zábavy len kvôli trofeji, ktorá neslúži na

vôbec nič okrem visenia na stene. Známy je neférový lov (a cvičenie na lov, pri kto-rom sa napr. pozoruje reakcia psa na líšku v klietke vedľa neho)voči obeti, ktorú naháňa početná svorka psov poľovníckych plemien vo Veľkej Británii, na ktorom sa zúčastňujú vo veľkej miere prominenti. Lepšie povedané zúčastňovali, keďže britský parlament viac neschválil formy takéhoto lovu. Veľmi obľúbený spôsob je aj platba za možnosť odstrelu. „Lovci“ zaplatia za povolenie napr. na odstrel slona v prepočte vyše 400 000 Sk. Dosť nízka suma. Pre tých ľudí, ktorí si takto krátia čas, neznamená veľa. Na takýchto akciách sa naozaj zúčastňujú len tí solventnejší.

4.1.3 Jeden jediný kožuch...

Jeden jediný kožuch znamená smrť pre:

a) 6-8 teliat, púm alebo žriebät ch)30-40 medvedíkov čistotných

b)6-10 tuleňov i)65 norkov

c)8-20 rysov(závisí od druhu) j)130 činčíl

d)10-12 jazvecov k)100 veveričiek

e)10-16 vydier l)12 bobrov

f)10-20 líšok m)4 leopardy

g)10- 15 kórejských psov n)20-30 mačiek domácich

h)25-45 jahniat o)26-34 nutrií

4.1.4 Ako je to na Slovensku

Na Slovensku sa chová asi 3000 norkov a 2000 líšok aj nepôvodných druhov ako sú líška strieborná, platinová a zlatá. Podľa slovenskej legislatívy by mala mať každá líška v klietke pevnú plošinu, aby nemusela ležať len na drôtoch. Celkovo sa podmienky na našich kožušinových farmách dajú považovať za katastrofálne. Švajčiar Mark Rissi, expert na chov líšok o farme neďaleko Martina vyhlásil, že ide o jednu z najhorších, akú kedy v Európe videl. Hovorca Slobody zvierat MVDr. Rastislav Kolesár tiež podmienky pre chov líšok na tejto farme nepovažuje za ideálne. Majiteľ tejto farmy Pavel Čierny vyhlasuje ²: „Aj keby som im (naša pozn.: líškam) postavil fitnescentrum, Sloboda zvierat si vždy nájde zámienku, ako sa postaviť voči chovným farmám.“

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

²: DZÚR, J.: Kto ohrozuje Slobodu zvierat?: Slovenka. Ročník 57, 2004, č. 44

4.2 Zvláštnosti na predaj

Napriek snahe CITES-u (Konvencia o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi) ilegálny obchod so zvieracími orgánmi či výrobkami z nich prekvitá a to najmä v Ázii, ktorá sa vďaka bohatej biodiverzite( druhová rozmanitosť) stáva zdrojom obchodu tohto druhu. India sa snaží bojovať proti zneužívaniu svojej krásnej prírody. Japonsko, naopak, nemá čo ponúknuť, no veľmi sa snaží ničiť biodiverzitu iných krajín a bojuje za zrušenie celosvetového zákazu obchodovania so slonovinou slona afrického a pancierom karety obrovskej. Takisto sa spolu s Nórskom a Islandom snaží o zrušenie zákazu lovenia veľrýb.

4.2.1 Po čom je dopyt

Vo veľkej miere sa obchoduje s kožou zvierat, no problémom drastického zabíjania kvôli koži sme sa zaoberali v predchádzajúcej časti, a tak sa zameriame na iné produkty, ktorých pôvodní vlastníci ale tiež veľmi trpia kvôli tomu, že ich majú.

Najčastejšie sa obchoduje so sloními klami, nosorožími rohmi, žraločími chrupavkami, medveďou žlčou, korytnačími panciermi, tigrími kosťami, veľrybím tukom a samozrejme schránkami rôznych morských živočíchov. Ťažko uveriť, že by sa niekto snažil zohnať krokodíliu lebku, no sú aj také prípady.

4.2.2 Príčiny a dôsledky

Príčinou utrpenia a následnej smrti živočícha je vo veľkej miere jedinečnosť tej ktorej časti jeho organizmu alebo aspoň dojem jedinečnosti. Práve tento dojem jedinečnosti doviedol nosorožce takmer do záhuby: „Nosoroží roh neobsahuje nič iné ako rohy iných zvierat- rohovinu- čiže látku, z ktorej sú aj naše nechty či vlasy...Napriek tomu zabíjanie nosorožcov ďalej pokračuje.“( Doc. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., 2004). Kvôli obchodovaniu trpí tiež populácie tigra: „Obchodovanie s tigrími kosťami ženie tento druh do záhuby.“ ( Kristin Nowell, ochranárska organizácia Traffic, 1999) Takisto kvôli tomu, aby vznikali šarlatánske liečivá sú zabíjané zvieratá, napr. medvede kolohrivé žijúce v Ázii či už spomínané nosorožce. Prášok z ich rohov údajne pomáha liečiť takmer všetky choroby.

5 Bez dôvodu a bez svedkov

5.1 Doslúžil si, tak umri

V Španielsku sa často usporadúvajú psie preteky, v ktorých súťažia greyhoundy, španielski príbuzní chrtov. Táto psia rasa sa takisto využíva na lov zajacov na vidieku. Nie sú to však domáci miláčikovia, sú to kruto týrané tvory svojimi majiteľmi, ktorí ich zjavne nepovažujú za živé cítiace bytosti, ale za veci, s ktorými možno nakladať podľa ľubovôle. Greyhoundy, ktoré už nemajú ako poslúžiť, alebo ich pán nebol spokojný s ich výsledkami, bývajú najčastejšie obesené, alebo zabité ukameňovaním, utopením v studni či rybníku, upálením alebo umierajú vyhladované priviazané k stromom. Pes, ktorý „slúžil“ dobre, býva obesený vysoko, aby umrel rýchlo a psy, s ktorých výkonmi pán nebol spokojný, sa vešajú nízko. Zem je na dosah ich labiek a umierajú preto pomaly a bolestivo. „Ľudia“, ktorý toto praktizujú, nebývajú stíhaní. V Andalúzii a Extremadure je to dokonca legálne.

5.2 Lebo chcem vidieť bolesť v tvojich očiach...

O činoch, ktoré ľudia robia zvieratám, často tým, ktoré s nimi vyrástli, ktoré často chceli mať a získali ich ako darček, sa nepíše. Nie je to atraktívne čítanie, to naozaj nie. No v týždenníku Plus 7 dní vychádzajúcom na Slovensku bol pred pár rokmi uverejnený článok. Veľmi dobrý článok o činoch takéhoto druhu. O krutostiach, ktoré páchajú ľudia, ktorí musia byť chorí. Nevidieť to na nich, sú to takmer normálni jedinci, o ktorých ale možno povedať, že majú psychickú poruchu. Zabávať sa na pomalej a krutej smrti zvieraťa, ktorú sami spôsobujeme a nebodaj pociťovať ešte vzrušenie nemožno nazvať inak ako nenormálne a úchylné.

5.2.1 Obete domáceho násilia

Tieto riadky nepíšeme preto, aby sme niekoho dojali k slzám. Píšeme ich preto, lebo sú to fakty, je to realita, ktorá by nám nemala byť a nesmie byť ľahostajná.

Väčšinu populácie to zatiaľ nezaujíma. No malo by začať, pretože keď človek dobije svojich psov tehlami po hlave a potom ich hodí do studne, je iba otázkou času, kedy siahne aj po inej obeti, hocijakej obeti fyzicky slabšej ako je on sám.

To bol prípad z Maďarska z tohto roku. Človek, ktorý spáchal tento čin, išiel na štyri mesiace do väzenia. Smiešne krátke obdobie, no predsa len aspoň pokus potrestať väzením takýto čin... Vo Veľkej Británii bol v roku 1998 zatknutý a na dva mesiace uväznený mladík, ktorý okoloidúcemu mačiatku najprv polámal rebrá a stehennú kosť a nakoniec sa ho pokúsil spáliť. Má doživotný zákaz chovu akéhokoľvek zvieraťa. My si ale môžeme napísať pár príkladov aj z našej krajiny. U nás ešte nebol uväznený za týranie zvieraťa nikto. Majiteľ, ktorý svojho psa pral v práčke, dobodal ho nožom alebo mu prerazil chrbticu si to ale nepochybne zaslúži. Známy nám je aj prípad, keď bol pes postrelený a následne zhodený z mosta. Taktiež je to prípad zo Slovenska.

Najkrutejší nám známy prípad je smrť psa, ktorý mal nohy priviazané o kolíky a v tejto polohe ticho trpel s ohňom zapáleným pod bruchom

Časté sú prípady pokusov vyhladovať zviera. V jednom z týchto incidentov bol zachránený bulteriér, ktorý sa po dvoch týždňoch na balkóne bez vody a jedla nemohol ani pohnúť, obhrýzol dvere aj obloženie. Trest? Asi žiadny nebol. Veď je to len zviera...

5.2.2 Obete neznáme svojim vrahom

Stáva sa to tiež často, my sami sme raz videli nohu srnčaťa obesenú na strome. V prípade uverejnenom v časopise človek obkrútil drôt okolo hlavy a nohy srnčaťa a potom okolo dvoch rôznych stromov. Srnča si v snahe vyslobodiť sa zvlieklo mäso na nohe až po kosť. Zaživa ho pojedali červy. Už mu nebolo pomoci...

Obľúbené je aj týranie túlavých mačiek, ktoré nie sú také silné ako psy. Nachádzané sú mačky s odrezanými nohami, chvostami, ušami. Beštiálni ľudia im takisto vypichujú oči a vešajú ich za nohy na strom.

6 Mäso každodenné

Ak nehovoríme o vegetariánskej rodine, tak mäso sa každý alebo takmer každý deň nájde na stole v každej domácnosti. Už to nie je sviatočná pochúťka, ako to bývalo kedysi. Dnes je to ľahko dostupný produkt a je po tom obrovský dopyt. Prečo je ale mäso také lacné, keď jeho spracovanie je oveľa náročnejšie a nákladnejšie ako spracovanie potravín, nad tým sa už nikto nezamýšľa...

6.1 Prasa mimo žita

Svine domáce sú, ako to potvrdzujú aj vedecké výskumy, inteligentné a spoločensky založené živočíchy. Vytvárajú si stabilné sociálne skupiny, spoločné miesto na odpočinok, v blízkosti ktorého ani nevylučujú, sú veľmi aktívne- až 75% času trávia spoznávaním prostredia, rytím a zháňaním potravy. Prasnice majú veľmi silne vyvinuté materské pudy a pred pôrodom si budujú hniezda. Predstavme si teda klietky asi o 30 cm širšie a 70 cm dlhšie ako je ich telo. Dokážu praktizovať niektorú z týchto aktivít, pre ne vlastnú? Nie, samozrejme, že nie. A je to kvôli nám a našej túžbe ušetriť. Ceny mäsa sú preto také nízke, pretože „život“ takto chovaných prasiat v intenzívnych veľkochovoch nestojí veľa. Pretože to nie je život. Stáť na kovových roštoch či prinajlepšom na betóne bez prísunu slnečného svetla, bez zeme, v ktorej sa možno rýpať... Ležať priviazaná ( prasnica) reťazou, aby sa prasiatka mohli nacicať kedykoľvek chcú a každoročne prejsť len niekoľko krokov do vedľajšieho boxu ku kancovi... V zariadeniach takéhoto typu ročne trpí na Slovensku okolo 1,3 milióna prasiat.

6.2 Brojlerove kurčatá

Brojler- jedinec vyšľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte- až dvadsať kurčiat na m². 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. A ako hovorí aj výrok Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Pretože to je realita. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie- svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku ( 6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat- na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Nevadí, ešte stále sme ziskoví...

Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém- chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti ( 18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom ( nesmie byť zhoršená pôrod-nosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50- 75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok- chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá.

Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách. Ak uvidíte na pulte v obchode kuracie drobky, pomyslite si na brojlery. Tieto drobky budú z nich- často z tých jedincov, ktorých rôzne časti tela boli tak poškodené, že predaj v celku bol neprípustný.

6.3 Nosnice

Sliepky chované iba na znášanie vajec sú „uskladňované“ v obrovských halách v klietkach tzv. batériových chovov. Sú uložené( klietky) v dlhých radoch minimálne v troch poschodiach nad sebou. Slnečné svetlo je spolu s trávou a dážďovkami v pôde vecou, ktorú sliepky nikdy neuvidia. Nahrádzané je to umelým osvetlením svietiacim až 17 hodín denne ( svetlo podporuje znášanie). V malých klietkach bez podstieľky sa tlačí niekoľko sliepok, pričom jednej sliepke pripadá životný priestor veľkosti papiera A4. Napriek stresu, bolesti končatín a nemožnosti uspokojiť čo i len jednu z ich prirodzených potrieb znášajú veľké množstvo vajec ( až 300 kusov ročne). Samozrejme, až kým neklesne ich produktivita. Vtedy sa ich „život“ končí. Slovensko sa môže „pochváliť“ až 5 miliónmi takto trpiacich zvierat ročne. Od roku 2012 to bude minulosťou, pretože zákaz takto chovať nosnice v EÚ príde do platnosti.

6.4 Čerstvé až k vašim dverám

Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti sú dobrým obchodom. Kravy, teliatka, ovce, jahniatka, prasce, somáre a kone tým ale neuveriteľne trpia. Priamoúmerne s dĺžkou transportu stúpa stres a bolesť, zvieratá trpia dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. V kamiónoch je vysoká teplota, nedostatočné vetranie a zvieratá sú natlačené jedno na druhom. Nie všetky prežívajú. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Nie je to až také nepochopiteľné, keď vez-meme do úvahy, že v prívese kamióna býva aj niečo pod 700 jahniat. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia.

Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Čísla vyjadrujúce počet zvierat a hodín, ktoré musia prežiť, aby boli následne usmrtené, je hrozivý. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska- 50- 90 hodín- a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska- 30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu. Najväčším vývozným artiklom sú prasatá z Holandska prepravované na porážku i výkrm do Španielska a Talianska- 1 350 000 ročne a jahňatá z Maďarska prevážané do Grécka a Talianska- 800 000. Slovensko ročne vyvezie až 100 000 jahniat a niekoľko desaťtisíc teliat do Talianska.

7 Testovanie na zvieratách

7.1 Živočíchy nie sú ľudia

Málokto z ľudí uzná, že máme so zvieratami niečo spoločné... Ale keď už ide o testovanie liekov, prostriedkov do domácnosti či kozmetických výrobkov, radi použijeme práve zvieratá, vysokoorganizované živé sústavy, s ktorými síce máme mnoho spoločné, no nie je to akurát reakcia na niektoré podnety, na chemikálie, látky, ktoré sa testujú. Nemôžeme teda výsledok zistený pri testovaní látky na nejakom cicavcovi aplikovať priamo na človeka a čakať, že reakcia bude rovnaká, že ak to neublíži živočíchovi, potom je to neškodné aj pre človeka. ¹"Medzi živočíšnymi druhmi navzájom existujú neprekonateľné biologické rozdiely. Výsledky z výskumov preto nemožno identicky preniesť na živočícha iného druhu. Navyše laboratórne jedince sú chované v prostredí bez choroboplodných zárodkov a podáva sa im štandardná sterilizovaná potrava, čím sa podmienky, v ktorých žijú, úplne vzďaľujú prirodzeným."

Ak by ste to náhodou považovali za názor fanatika za ochranu zvierat, uvedieme pár príkladov: Králikom chutí muchotrávka zelená a cítia sa po nej dobre, dikobrazy znesú veľké množstvo kyanovodíka a ópia, mačkám sa nič nestane po požití plechovkového jedu botulínu, opiciam neuškodí strychnín, ovciam arzén, tekvica je nebezpečná pre kone, atropín pre mačky a myši, chloroform usmrcuje psy, penicilín morčatá, mandle sú otravou pre líšky...

Neuveriteľný je tiež príklad prípravkov testovaných na zvieratách, ktoré po následnom požití človekom spôsobili viaceré úmrtia a postihnutia ²:„Prípravok

Contergan, po mnohých rokoch testovania na zvieratách odporúčaný pre tehotné

___________________________________________________________________

^1,2: kolektív Slobody zvierat: Pokusy na zvieratách. In: Ekokompas. Roč. 1, 2000, č.9

ženy spôsobil viac ako 10 000 potratov a vrodených telesných chýb. Oxychinolín, neúčinný liek proti neškodnej tropickej hnačke, znamenal tisíce úmrtí a 30 000 ľudí zostalo oslepených alebo na vozíčkoch. Hormón dietylstilbestrol bol dlhé roky podá- vaný tehotným ženám ako upokojujúci prostriedok. Až o desaťročia neskôr sa zistilo, že spôsobuje novú dedičnú formu rakoviny pošvy u 95% potomkov ženského pohlavia. Tento aspekt však na laboratórnych zvieratách pozorovaný nebol."

7.2 Kozmetika a prostriedky do domácnosti nie- medicína áno?

Niektorí ľudia, ktorí to v podstate myslia dobre, považujú testovanie kozmetiky na zvieratách za kruté a nezmyselné. Ale "výskum liekov na modeli"( výskum na modeli je zjemnené pomenovanie pojmu tzv. vivisekcia z lat. pitvanie zaživa), testovanie účinkov alkoholu či tabaku považujú za pokrokovú, neoddeliteľnú súčasť vyvíjania nových liekov. A to len preto, lebo si myslia, že to už niekedy niekomu pomohlo, že sa vďaka tomu získali medikamenty, ktorými sa dospelo k pokroku napr. v oblasti výskumu rakoviny a jej tvorby. Ale podľa Roberta Bella, M.D., Viceprezidenta medzinárodnej spoločnosti pre výskum rakoviny ³:„Je nemožné dôjsť k akémukoľvek uspokojivému záveru v kauze ľudskej rakoviny cestou experimentovania na zvieratách."(In.: Ekokompas environmentálny mesačník pre mládež, september 2000) Je naozaj škoda, že utajené štátne a súkromné laboratóriá občas neinformujú verejnosť o výsledkoch, ktoré sa objavujú po použití látok, ktoré boli testované na zvieratách, človekom. Pretože realitou je, že sa úspešne ujímajú len niektoré testované prípravky, ktoré sú vlastne nepotrebné a neponúkajú nič nové, a ktorých spôsob testovania by sa ľahko uskutočnil aj inou cestou. Tohto názoru je aj odborník Dr. Charles Mayo, spoluzakladateľ Mayo Clinic ⁴: „Neviem o žiadnom pokroku, žiadnych vedeckých poznatkoch získaných vivisekciou, ktoré by nemohli byť zistené bez týchto barbarstiev a krutosti."(In.: Ekokompas, environmentálny mesačník pre mládež, september 2000) Naozajstný význam vivisekcie neexistuje, výsledky prenášané zo zvieraťa na človeka v domnení rovnakej reakcie sú chybné a nebezpečné. Prečo sa teda testuje na zvieratách, keď odborníci vedia, že je to nezmysel? Prečo sa to ešte stále praktizuje? Nevieme...Na riešenie rôznych otázok vo všetkých oblastiach života sú už využívané počítače. Tu to nejde? Testy in vitro

( v skúmavke) na ľudských tkanivách majú pre človeka priamu výpovednú hodnotu a neustále sa zdokonaľujú. Omnoho viac neskresľujúcich informácií prinášajú epidemiologické či patologické vyšetrenia. Prečo teda ten krutý spôsob? Predstavuje to taký enormný zisk? Samozrejme, že áno. Na tom, že „uskladnenie“ zvierat nespĺňa ani základné požiadavky zarobíme veľké peniaze. Navyše test na živočíchovi predstavuje pri testovaní kozmetiky právnu ochranu pred žalobou v prípade poškodenia zákazníka.

7.3 Čo sa deje vo svete

Ešte raz pre zdôraznenie napíšeme, že neexistuje žiadny pokrok v oblasti humánnej medicíny získaný na základe vivisekcie. Preto sú milióny zvierat pálené, leptané kyselinami, sú im očkované zhubné choroby. Preto sa v 1990-2000 zavádzajúco testovalo na psoch v snahe postúpiť vo vývoji chirurgie otvoreného srdca,. Preto sa ešte aj dnes pri testoch kožnej dráždivosti nanesie koncentrovaná chemikália na vyholený chrbát zvieraťa a pár dní sa pozorujú účinky. Preto v krajinách EÚ umiera kvôli pokusom asi 10 000 000, v USA 32 000 000 a v Japonsku 20 000 000 zvierat za rok. Takisto určite práve z tohto dôvodu sa primátom dajú elektrošoky a následne nastáva utíšenie analgetikami, preto sa potkany násilne napájajú alkoholom a králikom sa krutým Draize testom "vypaľujú" oči. Viete, ako sa to robí? Na králičie oko sa nanesie látka. Ich oči majú oveľa tenšiu rohovku ako oko človeka a je teda citlivejšie. Odstránia sa im viečka. Králičie oko nevylučuje slzy, a tak je vyplavenie látky cudzieho pôvodu nemožné. Sú v klietke umiestnené tak, aby si do oka nedosiahli labkou. Tento experiment sa považuje za jeden z najkrutejších vôbec. Ďalšie extrémne drastické boli zdokumentované v Číne. Psy sa zámerne obaria či spaľujú zaživa, až sa dosiahnu popáleniny tretieho stupňa až na 50% povrchu tela. Účelom je výskum účinkov resuscitačných roztokov na orgány po smrti, výskum opuchu mozgu spôsobeného hromadením vody (čo je možné pozorovať bezbolestne na pacientovi so „skutočnými“ popáleninami) či len všeobecný výskum účinkov na 40% spáleného povrchu tela popáleninami tretieho, najvyššieho, stupňa.

O tom, že sa na zvieratách testuje aj zubná pasta asi tiež vie len málokto. Zvieratá sú ňou násilne vykrmované počas niekoľkých dní až rokov.

7.3.1 Naj... vo svete

Najväčším strediskom pre pokusy na zvieratách na svete je Huntingdonské výskumné stredisko pre vedy o živote ( Huntingdon Life Sciences). Aj dnes je tam uväznených približne 70 000 psov, mačiek, opíc, králikov, koní, mulíc, rýb, jeleňov, myší, potkanov, morčiat a niektorých druhov vtákov, na ktorých sa testujú ingrediencie pre insekticídy, priemyselné chemikálie, liečivá, parfumy či dokonca plasty. Špecialitou tohto strediska je medzidruhová tansplantácia orgánov. Od roku 1995 sa vykonávala transplantácia prasačieho srdca na paviány ako blízky druh človeka. Srdcia boli prišívané na krčné cievy paviánov, z ktorých boli niektoré nútené si ich držať v rukách až šesť týždňov, čo bol rekord prežitia paviánov po transplantácii. Zvieratá zomierali schúlené tracúc sa v kŕčoch, zvracali...Utrpenie je slabé slovo. 31% z približne 400 paviánov použitých na tento pokus umrelo po 24 hodinách od dodania nového srdca, často príliš veľkého pre ich telo.

7.4 Situácia na Slovensku

Podľa údajov Slobody zvierat je situácia nasledovná ⁵: „ Na Slovensku je podľa údajov z roku 2000 ročne zabitých na pokusy asi 40000 zvierat, z toho 20000 sú myši a potkany, ostatnú časť tvoria psy, mačky, kone, dobytok a čiastočne exotické zvieratá. Zvieratá sú používané na testovanie overovania bezpečnosti látok, v základnom biomedicínskom výskume a vo výuke na školách s biomedicínskym zameraním.“(napr. Výskumný ústav liečiv Modra, Neuroimunologický ústav SAV, Ústavy lekárskych fakúlt v Bratislave a Martine, Ústav pre výskum chorôb srdca SAV)

Tento rok bolo v pivničných priestoroch Katedry histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach nelegálne držaných šesť beaglov pripravených na znehybnenie chirurgickým zákrokom, čakalo ich osem týždňov života bez pohybu vo fáze pozorovania a potom nič iné, len smrť.

Na druhej strane, Slovensko sa vďaka činnosti Slobody zvierat stalo 24. 4. 1999 prvou postkomunistickou krajinou, kde sú zakazané testy na zvieratách v oblasti kozmetiky. Pretestovávanie už testovaných kozmetických výrobkov v zahraničí je zakázaný od roku 1998. Taktiež máme od roku 1995 zakázané pokusy na zvieratách na základných a stredných školách. A vďaka tomu, že už sme občanmi krajiny patriacej do EÚ, od roku 2009 budeme na území Slovenska na pultoch nachádzať iba kozmetické výrobky netestované na zvieratách.

No mali sme možnosť postrehnúť aj obrovské mínus. Zákon NR SR 488/2002

^{–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––}

⁵:kolektív Slobody zvierat: Svetový deň laboratórnych zvierat. In: Precit, 12. ročník, leto 2004

o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov §49 hovorí o tom, že sa

zrušujú :

1. zákon NR SR č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat

2. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky č. 231/1998....o ochrane pokusnch zvierat.

Zákon NR SR č. 115/1995 hovoril o zákaze testovania na zvieratách pre tabakový priemysel a vývoj pracích prostriedkov, pričom mohli byť usmrtené len bez zbytočnej bolesti po predchádzajúcom zbavení vedomia. Takisto sa musela pre uskutočnením pokusu napísať správa, že na získanie požadovaných poznatkov sa nedá použiť iná metóda. To všetko tento zákon hovoril. Už je to minulosťou. Je to s určitosťou krok späť.

8 Cieľ práce

Cieľom našej práce bolo zistiť vzťah mladých ľudí k zvieratám a ich názory na problematiku týrania zvierat.

8.1 Úlohy práce

Úloha č.1: Zistiť, či mladí ľudia finančne podporujú ochranárske organizácie a ich činnosť.

Úloha č.2: Zistiť, či mladí ľudia podpisujú petície v prospech cieľov ochranárskych organizácií a tým pomáhajú k zmene správania sa človeka k zvieratám.

Úloha č.3: Zistiť, či mládež podporuje cirkusy svojou účasťou na predstaveniach a tiež zistiť vzťah mladých k cirkusom.

Úloha č.4: Zistiť postoj mladých ľudí k oblečeniu vyrobenému z pravej kože (kožu- šiny ).

Úloha č.5: Zistiť, či mladých ľudí zaujíma spôsob testovania kozmetických výrobkov ( alebo liečiv ).

Úloha č.6: Zistiť postoj mladých ľudí k zvieracím zápasom.

8.2 Hypotézy práce

Hypotéza k úlohe č.1: Mládež prispieva ochranárskym organizáciám hl. z dôvodu získania nejakej maličkosti, napr. pohľadnice či nálepky.

Hypotéza k úlohe č.2: Väčšina mladých ľudí už podpísala petíciu v prospech och- ranárskej organizácie.

Hypotéza k úlohe č.3: Väčšina mladých ľudí považuje cirkusové vystúpenia za dobrú zábavu pre deti.

Hypotéza k úlohe č.4: Mládež nemá záujem vlastniť oblečenie z pravej kože (kožušiny ), pričom tento nezáujem nesúvisí s ich vzťahom k zvieratám.

Hypotéza k úlohe č.5: Mladých ľudí zaujíma spôsob testovania kozmetických výrobkov (liečiv) a mali by väčší záujem o výrobky netestované na zvieratách, no často nevedia presne určiť, ako boli dané výrobky testované.

Hypotéza k úlohe č.6: Drvivá väčšina mládeže považuje zápasy medzi zvieratami za kruté.

8.3 Výsledky

Mladí ľudia majú k týraniu zvierat zväčša negatívny postoj, no stretli sme sa s viacerými názormi, ktoré nás len utvrdili v mienke o ľuďoch- mnohí z nich sú krutí. A je smutné, že sa takýto ľudia nachádzajú v nastupujúcej generácii, pretože práve tí majú možnosť niečo zmeniť ohľadne správania sa človeka k zvieratám.

Výsledok nami vypracovanej ankety dopadol nasledovne:

Tabuľka č.1

		Odpoveď ( výsledky sú v percentách)
Otázka č.	a	b	c	d	e	f	spolu
1	68	16	16	/	/	/	100
2	70	30	/	/	/	/	100
3	6	40	22	2	2	28	100
4	64	10	18	8	/	/	100
5	12	24	48	28	/	/	100
6	6	10	76	8	/	/	100

Možnosti odpovedí otázok č. 1, 2 a 4 sa nedali kompletne do tabuľky spracovať- konkrétne 1. c), 2. b) a 4. a), pretože respondenti museli udať dôvod svojho konania a zmýšľania. Najčastejšie udaný dôvod, prečo respondenti nepodporili nikdy nijakú ochranársku organizáciu (možnosť 1.c) ) bol nedostatok financií ( 4 ľudia z celkové-ho počtu 50 opýtaných). Podpora inej organizácie bez špecifického dôvodu, nedôvera v takýto typ organizácie a takisto neoslovenie iným človekom o príspevok boli ako dôvod udané jedenkrát. Jeden respondent uviedol, že zvieratá sú mu úplne ukradnuté. Dôvodom, prečo respondent nikdy nepodpísal petíciu v prospech cieľov akejkoľvek ochranárskej organizácie ( možnosť 2.b) )bolo tiež viacero: 11 respon-dentov (22% z celkového počtu 50) uviedlo, že neboli nikým oslovení, dvaja uviedli strach z možného zneužitia mena a adresy a jeden respondent neverí, že petície niekedy k niečomu dopomohli. Aj pri tejto otázke sa vyjadril respondent, ktorému sú zvieratá úplne ukradnuté. Pri možnosti a) otázky č. 4 nebolo možné úplné vyhodnotenie, pretože mnohí respondenti zabudli podčiarknuť dôvod.

Záver

K téme týrania zvierat sme mali aj pred písaním tejto práce čo povedať, no aj nás zaskočili niektoré fakty a informácie, ktoré sme mali k dispozícii. Tieto kruté fakty by sa mali dozvedieť aj iní mladí ľudia, aby sa už nikdy nestalo, že opýtaný na otázku, či chodí do cirkusu, uvedie, že áno, rád, bicyklujúci sa medveď je zábavný. Dalo by sa to dosiahnuť vymedzením niektorých hodín biológie na otázku ochrany zvierat a ich týrania. Vyučujúci síce už teraz považujú počet hodín za nedostačujúci na množstvo učiva, ktoré majú mať žiaci a študenti zvládnuté podľa učebných osnov, no mali by sme sa zamyslieť, čo je dôležitejšie- či vedieť, aké percento krvnej plazmy tvorí voda, alebo problematika týrania zvierat. Ak by to neprešlo, východisko vidíme aj vo vymedzení niektorých hodín etickej výchovy a náboženstva, pričom látka, ktorá by sa preberala, by mohla niesť názov (Ne)Etické zaobchádzanie so zvieratami.

Takisto by sme chceli dosiahnuť zrušenie „sponzorstva“ firmy Procter&Gamble na našej škole, ktorá dodáva vzorky deodorantov Old Spice a hygienických vložiek Always, pretože táto firma testuje výrobky na zvieratách a odmieta s tým prestať.

Prílohu č.1 našej práce- anketu, ktorú sme vytvorili- tvorí šesť otázok. Za najlepšiu považujeme otázku číslo päť, ktorá sa týka testovania výrobkov. V tejto časti by sme preto radi upozornili na prílohu č. 2, ktorá nesie zoznam firiem (a názvy ich výrobkov), ktoré testujú a netestujú na zvieratách, ktorý bude určite zaujímavý pre ľudí preferujúcich výrobky netestované na zvieratách. Nie sú tam uvedené slovenské kozmetické firmy, no keďže od r. 1999 je testovanie kozmetických výrobkov na Slovensku zakázané, výrobky týchto firiem by nemali byť testované na zvieratách.

Resumé

I love animals and it cuts me to the quick, when I see, how people treat them. So I have made a work in which I want to inform people of cruelty of humans. We are not the only species which is able to think, but our level of thinking is no doubt the highest of all. So let´s start to behave according to this fact. I hope I have persuaded you that even the rat testing is the shame for so advanced species as we are.