EKOLOGICKÁ EXKURZIA

JASNÁ – DOLINA TRI VODY

Autor: Katarína Čierna

Trieda: Kvarta

Školský rok: 2003/2004

Čerpanie informácií: z internetu www.google.sk

www.liptov.sk

literatúra Liptov, Geológia Liptova

EKOLOGICKÁ EXKURZIA

JASNÁ – DOLINA TRI VODY

Miesto exkurzie: Jasná- dolina Tri vody

Dátum: 31.5.2004

Trvanie exkurzie: od 7.15 do 14.50 hod.

Dozor: p.p. Hujíková

Náročnosť: nenáročná

Zastávky a priebeh exkurzie:

1. Cesta autobusom

2. Vrbické pleso- výklad o Vrbickom plese a okolitých pohoriach

3. Úpravovňa vody

4. Prechod cez les

5. Zastávka pri odbočke na cestičku do Šúľkova- výklad o medveďovi hnedom

a kamzíkovi vrchovskom- tatranskom

6. Zastávka pri informačnej tabuli o cykle lesa

7. Dolina Zadnej vody

8. Vyvieranie prameňa Zadnej vody- SNEH

9. Zastávka- výklad o kamzíkovi vrchovskom- tatranskom a svišťovi vrchovskom-

tatranskom

10. Zastávka- výklad o okolitých pohoriach, podkladových horninách Liptova a krase

11. Zastávka- pozorovanie svišťov

12. Cesta späť

13. Prestávka v hoteli GRAND

14. Spiatočná cesta autobusom

Cieľ: Cieľom našej exkurzie bolo pozorovať okolitú prírodu a naučiť sa ju chrániť. Chceli sme sa dozvedieť čo najviac o krásach prírody Liptova a o krase a krasových útvaroch na Liptove. Spoznali sme aj mnoho nových druhov rastlín a živočíchov, naučili sme sa orientovať v lese a skúmali sme geologickú stavbu Liptovskej kotliny.

1. Náučný chodník Demänovská dolina

Tematické zameranie: prírodovedný, ochranársky

Typ: samoobslužný, textový, grafický, letný

Náročnosť: stredne náročný

Prevýšenie: 750 m

Počet zastávok: 12

Dĺžka trasy: 13,5 km

Chránené územie: NP Nízke Tatry, NPP Vrbické pleso, NPR Demänovská dolina

Geomorfologický celok: Nízke Tatry

Okres: Liptovský Mikuláš

Východisko - prístup: Demänovská dolina - Jasná pri Vrbickom plese alebo opačne z lokality Lúčky, náučný chodník je súčasť značeného turistického chodníka

Zaujímavosti náučného chodníka: kaňonovitá dolina riečky Demänovky vytvorená vo vápencoch a dolomitoch s okolitým bralným reliéfom a rozsiahlym labyrintom chodieb, výskyt viac ako 100 jaskýň, Vrbické pleso - najväčšie ľadovcové pleso v NP

Demänovská dolina je najznámejšia a najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 km a je hlavným centrom cestovného ruchu na sever od hlavného hrebeňa.

Geograficky a geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí: horná časť, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, dolná časť je zarezaná vo vápencoch a bohato zvisle členená.

Horná časť sa javí ako temer pravidelný štvoruholník, vo vrcholoch ktorého sa týčia štyri prvotriedne výhľadové končiare: na severozápade Siná (1560 m), severovýchode Krakova hoľa (1751 m), na juhovýchod Ďumbier(2043 m) a na juhozápade Poľana (1889 m). V strede južnej hrany doliny tvorenej hlavným hrebeňom Nízkych Tatier vyčnieva Chopok (2024 m),

z ktorého sa spúšťa na sever grúň zakončený masívom Ostredka (1211 m). Pretekajú ňou potoky Demänovka a Zadná voda. Štvrtohorné zaľadnenie tu vytvorilo obrovské ľadovcové kotly a zanechalo rozsiahle morény s Vrbickým plesom a Lukovým plieskom.

Dolná časť má tvar hlbokého vápencového kanóna a vznikla na sútoku potokov Demänovka a Zadnej vody. Obe vetvy krátko pred svojím spojením prechádzajú do oblasti vápencov, oba potoky sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa Slobody.

Dolina bola osídlená už v praveku o čom svedčia nálezy v jaskyni Okno. V historických časoch bola dolina dlho neosídlená, iba v 18. a 19. storočí na niekoľkých miestach dolovali rudu, stáli tu salaše, pastierske koliby a drevorubačské domce. Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne Slobody roku 1921 a čoskoro tu vybudovali asfaltovú hradskú. Mimoriadny rozmach návštevnosti doliny nastal po vybudovaní sedačkovej lanovky z Jasnej na Chopok (v súčasnosti premáva len po Lukovú).

2. Vrbické pleso

Je najväčšie pleso v Nízkych Tatrách. Má nadmorskú výšku 1113 metrov n. m. Jeho plocha je 0,74 ha a hĺbka 8 metrov. Vzniklo v ľadových dobách, keď ľadovce tlačili pred sebou rozličný materiál a obrusovali tak doliny a kotliny. Na konci ľadovej doby sa ľadovec rozpustil a zanechal po sebe nazbieraný materiál, ktorý vytvoril akési základy múrov pre pleso naplnené vodou. V súčasnosti však Vrbické pleso zarastá rozličnými machmi, trávami a pod. Je možnosť, že za niekoľko sto rokov úplne zanikne. Zo živočíchov tu žijú umelo dosadená kačica divá alebo pstruh jazerný.

3. Živočíchy a rastliny žijúce v lese

Z rastlín soldanelka karpatská, kyslička obyčajná, brusnica čučoriedková, deväťsil zelený, lopúch plstnatý, vstavačovité, záružlie močiarne, prvosienka jarná, alchimilka obyčajná, stokráska Mišeliho, vŕba osika, smrek obyčajný, prilbica pestrá, prilbica modrá, rozchodnica ružová, vo vyšších polohách kosodrevina.

Zo živočíchov zmija severská, skokan hnedý.

Kamzík vrchovský- tatranský

Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) - vysokohorský živočích, vzácny poddruh (rasa), v Červenej knihe je zaradený ako endemická forma s veľmi malým areálom rozšírenia (Vysoké a Nízke Tatry). Populácia má celkove asi 600 jedincov, treba ho pokladať za ohrozený druh, je chránený zákonom. Je významným predstaviteľom pôvodnej fauny SR. Má nezastupiteľné miesto vo vysokohorskej faune ako jediný veľký bylinožravec. Obýva alpínske a subalpínske lúky v členitom vysokohorskom teréne. Žije mimo súvislý vysoký les a porasty kosodreviny, vyhýba sa aj nečleneným strmým skalným stenám a ostrohranným skalným sutinám. Medzi prirodzených nepriateľov kamzíkov patrí rys a orol skalný, ktorý útočí na kamzíčatá. Na udržanie čistoty rasy treba zabrániť kríženie s nominálnou rasou introdukovanou v minulých desaťročiach do Veľkej Fatry a Slovenského raja. Pre tatranské kamzíky nebezpečenstvom je rozširujúci sa turizmus a horské lyžovanie. V terajšom období majú kamzíky ešte zimnú srsť. Významnou trofejou z kamzíka sú najmä rožky, bezoárová gulička a štetiny.

Svišť vrchovský- tatranský

(Marmota marmota latirostris) Hlodavec, glaciálny relikt a endemická subspécia. Jeho sídla, čí už nory alebo kolónie, sú na hornej hranici subalpínskeho a v dolnej časti alpínskeho pásma. Žije prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnych porastov. V tomto období je vo V. T. a B. T. evidovaných viac ako sto kolónií.

Svišť dosahuje dĺžku okolo 50 cm, naviac je tu dlhý huňatý chvost. Hmotnosť sa pohybuje podľa ročného obdobia od 3 do 8 kg. Táto stúpa na jeseň, kedy sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Povrch tela je sfarbený až do tmavohnedej farby. Charakteristické sú hlodáky a predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako „ruky".

Svišť je denným zvieraťom, vychádza na pašu skoro ráno. Je pri vychádzaní z nory veľmi opatrný. Má výborne vyvinuté zmysly, osobitne zrak, čuch a sluch. Charakteristickým zvukovým prejavom je hvízdanie, môže však byť aj iným znakom dorozumenia alebo prejavom radosti.

Živí sa bylinnou potravou. Žije v norách a rozdielne sú letné a zimné nory, ktoré bývajú až dva metre hlboko pod zemou. V nich prezimováva od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb. Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rys a líška. No od nepamäti aj človek opantaný predsudkami o zázračných účinkoch svištej masti. „Vďaka" tomu sa podarilo zničiť viaceré kolónie (napr. pod Hladkým sedlom). Svištia populácia sa iba s námahou udržiava a tento hlodavec je prísne chránený, no ohrozený. Svišť prespí za rok 6 mesiacov. Vtedy mu srdce udrie raz za 15 sekúnd a teplota jeho tela je +2 stupne.

Medveď hnedý

(Ursus arcton) Naša najväčšia mäsožravá šelma. Na území TANAPu žije asi 50 kusov. Dosahuje hmotnosť od 150 až do 360 kg. Žije samotársky a svoje teritórium si označuje pazúrmi. Nohy s piatimi prstami majú na každom prste nezahnuteľný veľký pazúr. Došľapuje na celú plochu chodidla. Začiatkom zimy sa ukladá na zimný spánok, z ktorého sa obyčajne preberá na konci marca. Samica počas spánku, obyčajne vo februári privádza na svet 2 až 3 mláďatá, ktoré zostávajú v brlohu do mája.

V súčasnosti sa medvede nebezpečne antropizujú, čo má za následok stratu plachosti pred človekom. To prináša aj kritické situácie pri stretnutí. Medveď je však chráneným živočíchom.

4. Vegetácia lesa

V tejto oblasti najviac zastúpený smrek obyčajný. Jeden cyklus lesa trvá asi 200 až 230 rokov a skladá sa z častí: zánik, obnova, dorastanie, zrelosť, rozpad, ...

5. Kras

Vývoj krasovej krajiny závisí od geografickej polohy, územia, reliéfu a chemického rozpúšťania - krasovatenia. Základnou podmienkou je prítomnosť karbonátových (vápenec, dolomit a i.) a iných rozpustných hornín. Jeho intenzita závisí od fyzikálnych a chemických vlastností vody, pôdy, klimatických pomerov. Geomorfologické javy sú zastúpené na zemskom povrchu i v podzemí. Povrchové toky sa často ponárajú do podzemia. Jaskyne vznikali v rôznych horninách. Syngenetické jaskyne vznikli súčasne s horninou a zachovali sa v pôvodnej podobe. Epigenetické jaskyne vznikli sekundárne, nezávisle od horninotvorných procesov. Najpozoruhodnejšiu výplň tvoria sintre, aragonit. Za osobitných morfologických a klimatických podmienok vzniká ľadová výplň. Flóra krasových oblastí sa vyznačuje značným výskytom endemitov a reliktov. V roklinách a tiesňavách dochádza k vegetačnej inverzii. Jaskynná fauna sa prispôsobila podmienkam v podzemí - redukcia zraku, depigmentácia a pod.

Krasové procesy sú naviazané na prítomnosť karbonátových hornín. V princípe sa jedná o toto: Dažďové a povrchové vody obsahujú určité množstvo oxidu uhličitého a sú svoji spôsobom voči vápencom agresívne. Prechodom pôdnymi a humusovými zložkami i ďalšími procesmi sa tieto vody ešte viac obohacujú o oxid uhličitý, Takáto voda prestupuje systémom pórov a trhlín cez vápencový masív a svojou agresivitou ho rozpúšťa. Dochádza ku jednoduchej chemickej reakcii a takýmto spôsobom tieto vody vytvárajú vo vápenci dutiny-jaskyne. Tieto procesy sa nazývajú korozívne. Dutiny môžu byť neskôr vodnými tokmi erozívne rozšírené na rozsiahlejšie jaskynné sústavy. Keď sa spomínanou koróziou obohatené vody dostanú do voľného priestoru jaskýň, stávajú sa presýtené a dochádza znovu k vyzrážaniu vápenca- tentoraz v podobe jaskynnej výzdoby (stalaktity, stalagmity, jaskynné perly...). Tieto informácie sú dôležité preto, lebo severné svahy Nízkych Tatier sú jednou z najdôležitejších krasových oblastí Slovenska. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie jaskyne, napr.: Demänovská jaskyňa Slobody, Medvedia jaskyňa, Sokolova jaskyňa, Partizánska jaskyňa, najhlbšia jaskyňa Starý hrad a mnohé ďalšie.

6. Pohoria a ťažba nerastných surovín

Po stránke prírodných krás je Liptov jednou z najkrajších oblastí Slovenska. Geograficky tento región zaberá niekoľko dominantných foriem. Centrom Liptova je zrejme Liptovská kotlina. Je pretiahnutá v smere V-Z v dĺžke asi 50 km a široká asi 15 km. Kotlina je takmer zo všetkých strán ohraničená pohoriami. Severozápadné ohraničenie tvorí chočské pohorie s morfologicky výrazným Veľkým Chočom (1611 m. n. m. ) a Prosešným (1372 m. n. m. ). Severne kotlinu ohraničujú Západné a Vysoké Tatry. Tatry majú dobre vyvinutý hôľny a ľadovcový reliéf. Južné ohraničenie tvoria Nízke Tatry. Najvyšším vrcholom je Ďumbier (2044 m. n. m. ). Na juhozápade sa vypína pohorie Veľká Fatra. Východnú hranicu tvorí hrebeň tiahnúci sa od Važca po Štrbské pleso.

Geologická stavba liptovského regiónu je v podstate celkom jednoduchá. Vysoké a Nízke Tatry sú tzv. jadrovými pohoriami. Ich jadrá sú tektonickými pochodmi vyzdvihnuté do geomorfologických výrazných foriem. Tieto jadrá sú tvorené prvohornými kryštalickými horninami. Na svahoch Vysokých a Nízkych Tatier sú uložené tektonické príkrovy druhohorných karbonátových hornín. Tieto dosahujú hrúbky niekoľko 100 metrov. Depresia Liptovskej kotliny je vyplnená treťohornými flyšovými vrstvami. Mocnosť týchto súvrství presahuje 1500 metrov. Pod nimi sa nachádzajú útržky spomínaných karbonátových príkrovov a hlbšie pod nimi prvohorné kryštalické horniny.

Liptovský región svojimi prírodnými podmienkami nepatrí medzi významné oblasti Slovenska z pohľadu ťažby nerastných surovín. Máme však aj výnimky. Z najznámejších ložísk možno spomenúť:

- antimonit, ťažil sa najmä v Dúbrave, Magurke, Vyšnej a Nižnej Boci, Malužinej

- zlato a striebro, v Magurke, Vyšnej a Nižnej Boci, Malužinej

- železo, vo Vyšnej a Nižnej Boci

- meď a baryt v Malužinej

Z ťažby nerudných surovín možno spomenúť:

- štrk, v Liptovskej Mare

- vápenec v Liskovej

- ílovitá surovina na pálenie tehál v Ondrašovej

Toto všetko sme sa dozvedeli na ekologickej exkurzii v Jasnej. Tieto informácie boli skôr praktického charakteru a dali nám veľa aj do života. Mnohí z nás si konečne uvedomili, že za krásnou prírodou netreba chodiť ďaleko, práve naopak. Je potrebné sa o našu okolitú prírodu viac starať, chrániť ju a dbať o jej ďalší rozvoj.