Ekologická exkurzia – Demänovská dolina

Meno: Martin Klečka

Trieda: Kvarta

Cieľ: príroda a krasové útvary Demänovskej doliny

Trasa: Trasa nášho pochodu viedla cez turistické body Vrbické pleso, Zadná voda a 

Tri vody. Pozdĺž trasy sme mali viacero krátkych prestávok, pri rôznych zaujímavých

rastlinách živočíchoch či prírodných úkazoch ( tvorba smrekového lesa, minerálnych

prameňov a pod.

Terén: nenáročný

Doba prechodu: Vyrazili sme 31.5.2004 z autobusovej stanice v Liptovskom Mikuláši

autobusom o 7 : 30. Vrátili sme sa autobusom o 14 : 15. Exkurzia teda

trvala 6,75 hodín. Približne hodinu sme čakali v Hoteli Grand, tiež asi

hodinu trvali prevozy autobusom, takže samotný pochod trval približne

4 hodiny.

Mapa oblasti:

Príroda Demänovskej doliny

Prvou zastávkou bolo Vrbické pleso. Vzniklo v štvrtohorách – v ľadovej dobe asi pred

10 000 rokmi. V tej dobe tiež dolina získala ľadovcovitý tvar U. Plesá delíme na morénové a karové. Vrbické pleso je najväčším plesom Nízkych Tatier. Má plochu 0,74 hektára a hĺbku 8 metrov. Jeho plocha sa však stále zmenšuje zarastaním. V 60.-tych rokoch sa na ňom prevádzkovalo člnkovanie. Vo Vrbickom plese žije pstruh jazerný a kačica divá. V okolí plesa žije aj medveď hnedý, ktorý sa v poslednom čase začal živiť odpadom z kontajnerov.

V Demänovskej doline sa nachádza aj úpravovňa vody, ktorá zásobuje Liptovský Mikuláš.

Asi 2/3 pitnej vody pre Liptovský Mikuláš pochádzajú odtiaľto.

Cestou na Zadnú vodu sme prvýkrát mohli vidieť zákonom chránenú soldanelku karpatskú, ktorá sa na tomto území vyskytuje v hojnom množstve. V nadmorskej výške

1150 metrov nad morom sme videli brusnicu čučoriedkovú (ľudovo nazývanú čučoriedka). Čučoriedky tu ale neplodia ani nekvitnú. Je to zapríčinené hustým porastom ihličnatých stromov (najmä smrek obyčajný) a z toho vyplývajúcim nedostatkom svetla. Preto neprevádzajú dostatočnú fotosyntézu na to, aby mohli kvitnúť alebo plodiť. Ďalej sme tu videli kysličku obyčajnú a kus srsti z vysokej zvery.

Nachádzajú sa tu pralesové formy porastov smreku obyčajného. Sú v horských polohách v 7. vegetačnom stupni. Ojedinele sa tu vyskytuje vŕba rakyta a jarabina vtáčia. Dôležité je starať sa o zachovanie lesných porastov pôvodného pralesovitého charakteru. Fázy života smrekového porastu sú: 1.obnova 2.dorastanie 3.zrelosť 4.rozpad 5.obnova.

Okrem biologických hodnôt sú lesy nenahraditeľné aj z hľadiska regulácie vodného režimu v krajine. Účinne zachytávajú vodné zrážky, sneh a hmlu. Tak zabraňujú povodniam a zosuvom pôdy.

Z rastlín sme ďalej videli napríklad:

Byliny: záružlie močiarne, valeriána celistvá, ostružina malinová, prilbica tuhá, ruža skalná,

šafrán Heuffelov, soldanelka karpatská, brusnica čučoriedková, kyslička obyčajná, paprštek modrý, šťavel obyčajný, prvosienka jarná, marínkovec černastý, lipenec žltý, vtáčnik ružový, alchemilka obyčajná, prilbica pestrá, deväťsil biely, podpňovka obyčajná, črievičník papučka

Dreviny: borovica kosodrevinová, smrek obyčajný, jedľa biela, smrekovec opadavý, vŕba

rakytová,

Zo živočíchov sme videli napríklad:

bystruška kožovitá, kačica divá, strakoš sivý

V Demänovskej doline žijú aj iné živočíchy, ktoré sme nanešťastie nevideli. Sú to napríklad orol skalný, kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, kukučka jarabá, jeleň lesný, srnec lesný a medveď hnedý.

Kedysi tu žil aj medveď jaskynný, ktorý vyhynul na konci poslednej doby ľadovej. Ako skrýša mu slúžili jaskyne, ktoré sa tu nachádzajú. Bol o jednu tretinu väčší ako dnešný medveď hnedý.

Svišť vrchovský prespí ročne až 6 mesiacov. Keď je niektorý svišť chorý, starý alebo slabý na to, aby dokázal prežiť zimný spánok, ostatné svište ho nepusti do nory. Robia to preto, lebo keby zomrel v nore, narušil by v nej hygienu a mohli by zomrieť aj ostatné svište. Preto ho svište vyženú na vyvýšenú skalu, (odkiaľ zvyčajne sledujú, či sa neblíži orol, ak spozorujú orla, začnú vydávať charakteristické pískanie a v momente sa ukryjú v brlohoch) . Tam ho nechajú až kým si poňho nepríde orol. Svište sa lovili hlavne pre masť. Niektorí ľudia verili, že táto masť pomáha proti reume. Počas zimného spánku mu srdce udrie len 4-krát za minútu, pri telesnej teplote 2-4°C. Vtedy žije z tukových zásob. Mláďa sa narodí v júni a má 7 kg. Svišť sa dokáže vyhrabať aj z 5 metrov hlbokého snehu.

Poľovníci považujú za trofej 3 časti kamzíka: rožky, bezoárová guľôčka a štetinky.

Pod vrchnou časťou kamzíčej srsti (pesíky) sa nachádza podsada, ktorá je rúrkovitého charakteru. Je to glaciálny relikt – pozostatok z doby ľadovej.

Geológia Demänovskej doliny

V tejto oblasti sa nachádzajú hlavne jadrové pohoria. Skladajú sa z jadra – tvoria ho magmatické horniny (granity, granodiority ďumbierskeho typu) a obalu – vápenec.

Krasovou činnosťou tu z vápenca vznikol Demänovský jaskynný systém.

Oblasť je bohatá na rôzne rudy. Napríklad antimonit (Dúbrava), železná ruda (Bory, Nízke Tatry), rudy drahých kovov – zlato, striebro, meď (Magurka, Kriváň). Vrchol baníctva tu bol v 16. storočí.

Reliéf doliny výrazne ovplyvnili ľadové doby. Dolina vtedy získala ľadovcový tvar U a vzniklo Vrbické pleso.

Z vrchov Nízkych Tatier a Tatier sme mali možnosť vidieť: Veľký Déreš, Malý Déreš, Veľký Chopok, Zadné Šúlkovo, Predné Šúlkovo, Brusnička, Demänovská hora (Demänovská poludnica), Poludnica, Krakova hoľa, Pusté, Tanečnica, Luková, Bory a Tri kopy.

Vzniklo tu veľa minerálnych prameňov. Dažďová alebo povrchová voda prechádzala popod krasové horniny, keď narazí na zlom, vznikne prameň. Obsahujú vápnik, horčík, sodík, draslík – závisí od okolitých hornín. Vyskytujú sa tu aj sadrovce. Termálne pramene sa využívajú v Bešeňovej, Koritnici a v Lúčkach. Vrty sú až do hĺbok 1600m – 1800m, aby bola voda teplá. Pretože každých 30 – 33m smerom k jadru Zeme sa otepľuje o 1°C.

Demänovská dolina je najznámejšia a najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 km a je hlavným centrom cestovného ruchu na sever od hlavného hrebeňa.
    Geograficky a geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí: horná časť, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, dolná časť je zarezaná vo vápencoch a bohato zvisle členená.
Horná časť sa javí ako temer pravidelný štvoruholník, vo vrcholoch ktorého sa týčia štyri prvotriedne výhľadové končiare: na severozápade Siná (1560 m), severovýchode Krakova hoľa (1751 m), na juhovýchod Ďumbier (2043 m) a na juhozápade Poľana (1889 m). V strede južnej hrany doliny tvorenej hlavným hrebeňom Nízkych Tatier vyčnieva Chopok (2024 m), z ktorého sa spúšťa na sever grúň zakončený masívom Ostredka (1211 m). Pretekajú ňou potoky Demänovka a Zadná voda. Štvrtohorné zaľadnenie tu vytvorilo obrovské ľadovcové kotly a zanechalo rozsiahle morény s Vrbickým plesom a Lukovým plieskom.
Dolná časť má tvar hlbokého vápencového kaňona a vznikla na sútoku potokov Demänovka a Zadnej vody. Obe vetvy krátko pred svojím spojením prechádzajú do oblasti vápencov, oba potoky sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa Slobody.
    Dolina bola osídlená už v praveku o čom svedčia nálezy v jaskyni Okno. V historických časoch bola dolina dlho neosídlená, iba v 18. a 19. storočí na niekoľkých miestach dolovali rudu, stáli tu salaše, pastierske koliby a drevorubačské domce. Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne Slobody roku 1921.

Obrazová príloha:

Vrbické pleso

kolónia svišťov na Derešoch

soldanelka karpatská

sedlo Poľany

pohľad na Zadnú vodu

vyvieranie Zadnej vody