Vzdelávací štandard

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava

Vzdelávací štandard z chémie pre gymnázium (štvorročné štúdium)

Vypracoval: Ing. Emil Adamkovič, CSc.
marec 1996

Úvod

Vzdelávací štandard z chémie je spracovaný ako pedagogický dokument, ktorý má vymedziť základné učivo a prispieť k zjednoteniu požiadaviek na vedomosti a zručnosti absolventov všetkých gymnázií so štvorročným štúdiom v SR.

Vzdelávací štandard po overení v školskej praxi by mal predstavovať záväzné východisko pre koncipovanie alternatívnych didaktických systémov gymnaziálnej chémie. Zároveň však, podľa konkrétnych školských podmienok (nadštandardných) bude možné funkčne zvýšiť náročnosť prakticky v ktorejkoľvek oblasti vymedzenej vzdelávacím štandardom.

Vo väzbe na vzdelávací štandard budú vypracované vzorové úlohy s rôznou úrovňou obťažnosti, ktoré po overení bude možné použiť na meranie a hodnotenie zvládnutia základného učiva.

Vzdelávací štandard gymnaziálnej chémie pozostáva z desiatich tematických okruhov. Každý tematický okruh má prvú časť "Obsah" a druhú časť "Požiadavky na vedomosti a zručnosti". V časti "Obsah" je stanovené základné učivo, ktoré má byť sprístupnené všetkým žiakom. V časti "Požiadavky na vedomosti a zručnosti" sa vymedzujú vedomosti a zručnosti, ktoré má vedieť prezentovať každý žiak (aj keď na rôznej úrovni zvládnutia).

1. Zmesi a roztoky

Obsah
Zmesi, ich zloženie, vlastnosti a oddeľovanie ich zložiek.
Roztoky, ich zloženie, vlastnosti a príprava.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Charakterizovať zmesi a ich druhy.
1.2 Vysvetliť vlastnosti zmesí a spôsoby oddeľovania zložiek zmesí (anorganických aj organických látok).
1.3 Realizovať rôzne spôsoby oddeľovania zložiek zo zmesí.
1.4 Charakterizovať roztoky (rozpúšťadlo, rozpustená látka, klasifikácia roztokov podľa skupenstva a podľa rozpúšťadla, rozpustnosť látky, nenasýtený roztok, nasýtený roztok).
1.5 Riešiť výpočty zloženia roztokov (hmotnostný a objemový zlomok, hmotnostné a objemové percentá, koncentrácia látkového množstva, rovnica látkovej bilancie).
1.6 Pripraviť roztoky podľa vypočítaného alebo predpísaného zloženia.
1.7 Dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
1.8 Vysvetliť praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov ako výrobkov na rozličné účely (v domácnosti, v záhradke a pod.).

2. Zloženie a štruktúra chemických látok

Obsah
Zloženie a štruktúra atómov.
Periodický zákon a periodická sústava chemických prvkov.
Chemické väzby. Zloženie a štruktúra chemických látok.
Základné charakteristiky chemických látok. Základné chemické výpočty.
Názvy a vzorce anorganických zlúčenín.
Charakteristika organických zlúčenín.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.01 Charakterizovať atómy (definícia, zloženie, štruktúra, príklady).
2.02 Analyzovať vzťahy: atóm - nuklid - izotop - prvok.
2.03 Charakterizovať rádioaktivitu.
2.04 Interpretovať predstavu elektrónu a elektrónového obalu atómov (Bohrov model, kvantovo-mechanický model).
2.05 Charakterizovať orbitaly a uplatňovať pravidlá o ich obsadzovaní elektrónmi (príklady z 1., 2. a 3 . periódy PS).
2.06 Používať názvy a značky prvkov s, p, d.
2.07 Charakterizovať periodický zákon (definícia, vplyv na rozvoj chémie).
2.08 Charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov (krátka a dlhá forma).
2.09 Vysvetliť vzťah medzi štruktúrou obalu atómov a umiestnením prvkov v PS.
2.10 Charakterizovať chemické väzby (definícia, elektronegativita atómov, klasifikácia väzieb).
2.11 Charakterizovať molekuly (definícia, zloženie, štruktúra, príklady, klasifikácia).
2.12 Vysvetliť kovalentnú väzbu na príkladoch jednoduchých molekúl.
2.13 Vysvetliť vznik - a - väzieb.
2.14 Vysvetliť vzťah: molekula - zlúčenina.
2.15 Analyzovať vzťahy: látka - prvok - zlúčenina.
2.16 Vysvetliť pojmy: ión, katión, anión.
2.17 Vysvetliť štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín.
2.18 Vysvetliť štruktúru a vlastnosti látok zložených z atómov a molekúl.
2.19 Vysvetliť konštitúciu organických zlúčenín a konštitučnú izomériu.
2.20 Vysvetliť optickú izomériu, jej praktické dôsledky a význam.
2.21 Klasifikovať látky a chemicky čisté látky (chemické látky).
2.22 Vyjadriť a porovnať základné charakteristiky chemických látok (Z, A, M, n, mu, Ar, Mr, NA).
2.23 Počítať počet častíc v určitom látkovom množstve pomocou Avogadrovej konštanty, počítať molový objem.
2.24 Uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M.
2.25 Určiť oxidačné číslo v chemických vzorcoch anorganických zlúčenín.
2.26 Rozlíšiť oxidačné číslo, nábojové číslo, väzbovosť a ich používanie (príklady).
2.27 Uplatňovať tvorbu vzorcov a názvov oxidov, dvojprvkových zlúčenín vodíka s nekovmi, halogenidov, sulfidov, hydroxidov, kyslíkatých kyselín (oxokyselín) iónov solí kyslíkatých kyselín, hydrogensolí, hydrátov solí, základných komplexov.
2.28 Rozlišovať chemické vzorce podľa zloženia a štruktúry chemických zlúčenín.
2.29 Vysvetliť kvantitatívny význam vzorcov chemických zlúčenín.
2.30 Charakterizovať organické zlúčeniny (zloženie, štruktúra).
2.31 Charakterizovať vzťah štruktúry a reaktivity organických zlúčenín.
2.32 Klasifikovať organické zlúčeniny.

3. Chemické reakcie

Obsah
Chemické reakcie a ich zápis.
Stechiometria.
Termochémia.
Kinetika.
Chemická rovnováha.
Chemické reakcie anorganických látok - protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné reakcie.
Chemické reakcie organických látok - adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk, oxidácia a redukcia v organickej chémii.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3.01 Vysvetliť vzťah chemickej reakcie a chemickej rovnice.
3.02 Na príkladoch uviesť rozličné zápisy chemických reakcií (stechiometrický, stavový, úplný iónový, stručný; reakčné schémy).
3.03 Určovať koeficienty v chemických rovniciach a vysvetliť ich význam.
3.04 Počítať hmotnosť, objem a látkové množstvo reaktantov a produktov na základe chemických rovníc (ľubovoľným postupom).
3.05 Vysvetliť vzťah: chemická reakcia - tepelná energia.
3.06 Charakterizovať exotermické a endotermické reakcie pomocou reakčného tepla.
3.07 Aplikovať 1. a 2. termochemický zákon pri riešení jednoduchých úloh.
3.08 Na príkladoch vysvetliť energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode.
3.09 Charakterizovať podmienky priebehu chemických reakcií (aktivačná energia, vhodná orientácia častíc reaktantov, vznik aktivovaného komplexu).
3.10 Aplikovať vzťah pre výpočet rýchlosti chemickej reakcie pri riešení jednoduchých úloh.
3.11 Vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcií (aktivačná energia, koncentrácia reaktantov, teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých reaktantov).
3.12 Charakterizovať chemickú rovnováhu a rovnovážnu konštantu.
3.13 Vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich chemickú rovnováhu (teplota, tlak, koncentrácia látok).
3.14 Prakticky overiť niektoré faktory ovplyvňujúce priebeh chemických reakcií.
3.15 Charakterizovať chemické reakcie anorganických látok z hľadiska ich mechanizmu (protolytické, redoxné, zrážacie, komplexotvorné).
3.16 Charakterizovať kyseliny a zásady (ionizácia látok, Arrheniova a Brönstedova teória, autoprotolýza vody; neutrálne, kyslé a zásadité vodné roztoky, pH).
3.17 Vysvetliť chemickú rovnováhu v protolytických reakciách.
3.18 Charakterizovať protolytické reakcie (neutralizácia, hydrolýza solí).
3.19 Stanoviť a vypočítať pH roztokov silných kyselín a silných hydroxidov.
3.20 Realizovať titračné stanovenie.
3.21 Definovať oxidáciu, redukciu, oxidovadlo, redukovadlo, redoxné reakcie.
3.22 Počítať koeficienty v rovniciach redoxných reakcií.
3.23 Vysvetliť praktické využitie redoxných reakcií (rad kovov, korózia, galvanické články, elektrolýza).
3.24 Charakterizovať chemickú rovnováhu v zrážacích reakciách.
3.25 Aplikovať súčin rozpustnosti pri riešení jednoduchých príkladov.
3.26 Charakterizovať chemické reakcie organických látok z hľadiska ich mechanizmu (adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk; oxidácia a redukcia).

4. Chemické prvky a ich anorganické zlúčeniny

Obsah
Charakteristika prvkov s. Prvky s1 - vodík, alkalické kovy. Prvky s2 - kovy alkalických zemín.
Charakteristika prvkov p. Prvky p1 - prvky III.A skupiny. Prvky p2 - prvky IV.A skupiny. Prvky p3 - prvky V.A skupiny. Prvky p4 - chalkogény. Prvky p5 - halogény. Prvky p6 - vzácne plyny.
Charakteristika prvkov d. Koordinačné zlúčeniny. Prvky skupiny železa, medi a zinku.
Charakteristika prvkov f.
Výber z anorganickej analýzy.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.01 Charakterizovať prvky s na základe zákonitostí v PS.
4.02 Charakterizovať vodík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba, použitie, zlúčeniny: H2O, H2O2, hydridy).
4.03 Charakterizovať znečisťovanie a spôsoby ochrany vôd.
4.04 Charakterizovať minerálne vody (zloženie, účinky).
4.05 Charakterizovať prvky I.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, hydroxidy, uhličitany, dusičnany, sírany).
4.06 Charakterizovať prvky II.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, uhličitany, sírany).
4.07 Poznať zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov a s vápnom (žieraviny).
4.08 Charakterizovať prvky p na základe zákonitostí v PS.
4.09 Charakterizovať prvky III.A skupiny - bór, hliník (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: H3BO3, bórax, AlF3, Al2O3, Al(OH)3, kaolín).
4.10 Charakterizovať prvky IV.A skupiny - uhlík, kremík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: CaC2, SiC, CCl4, CS2, HCN, KCN, CO, CO2, H2CO3, uhličitany, SiF4, SiO2, kremičitany).
4.11 Charakterizovať sírouhlík ako jedovatú zložku exhalátov.
4.12 Porovnať nebezpečné účinky CO a CO2.
4.13 Charakterizovať prvky V.A skupiny - dusík, fosfor (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: NH3, NH4Cl, NOx, HNO2, dusitany, HNO3, dusičnany, P4O6, P4O10, H3PO4).
4.14 Charakterizovať oxidy dusíka ako zložky exhalátov (kyslé dažde).
4.15 Navrhnúť postup na zistenie, či pôda zo záhrady je kyslá, neutrálna alebo zásaditá.
4.16 Charakterizovať chalkogény - kyslík, síra (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: O3, oxidy, H2S, sulfidy, SO2, SO3, H2SO3, H2SO4, siričitany, sírany).
4.17 Vysvetliť význam a najdôležitejší zdroj kyslíka pre život na Zemi.
4.18 Vysvetliť význam a ochranu ozónovej vrstvy v atmosfére.
4.19 Charakterizovať sulfán ako jedovatú zložku exhalátov.
4.20 Charakterizovať oxidy síry ako zložky exhalátov (kyslé dažde).
4.21 Dodržiavať zásady bezpečnej práce s kyselinou sírovou (žieravina).
4.22 Charakterizovať halogény (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenovodíky, halogenidy, oxidy, kyslíkaté kyseliny halogénov a ich soli).
4.23 Porovnať jedovaté účinky fluóru a chlóru.
4.24 Charakterizovať chlorid sodný - kuchynskú soľ (užitočná, ale aj škodlivá zložka potravy ľudí).
4.25 Charakterizovať vzácne plyny (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie).
4.26 Charakterizovať vzduch (zloženie, význam, ochrana pred znečisťovaním).
4.27 Charakterizovať prvky d na základe zákonitostí v PS.
4.28 Charakterizovať koordinačné zlúčeniny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príklady).
4.29 Charakterizovať chróm, mangán a prvky skupiny železa, medi a zinku (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba Fe, použitie, zlúčeniny: CrO3, K2CrO4, K2Cr2O7, MnO2, KMnO4, Fe2O3, Fe3O4, FeCO3, CuSO4.5H2O, Ag2S, AgX).
4.30 Pripraviť niektoré komplexné zlúčeniny železa a medi.
4.31 Vysvetliť koróziu železa a ochranu proti nej.
4.32 Stručne charakterizovať prvky f (zloženie, štruktúra, výskyt, príprava, použitie).
4.33 Charakterizovať metódy kvalitatívnej chemickej analýzy anorganických látok.
4.34 Uplatniť základné informácie o najdôležitejších dôkazových reakciách katiónov a vybraných aniónov.
4.35 Zjednodušene zapisovať dôkazové reakcie iónov anorganickými skúmadlami.
4.36 Riešiť základné výpočty vážkovej a odmernej analýzy ľubovoľným postupom.
4.37 Opísať základné metódy kvantitatívnej analýzy anorganických látok.
4.38 Uplatniť základné vybrané techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok.
4.39 Vykonať základné preparatívne práce s využitím chemických výpočtov.
4.40 Formulovať závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác.
4.41 Charakterizovať vybrané anorganické zlúčeniny z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus (najmä sodík, draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, selén, fosfor, halogény).

5. Uhľovodíky

Obsah
Alkány a cykloalkány. Alkény, alkadiény a alkíny.
Arény.
Surovinové zdroje organických látok.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5.01 Charakterizovať alkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie C1 až C10, vlastnosti, použitie - metán, etán, propán, bután, pentán, hexán).
5.02 Zdôvodniť nebezpečie výbuchu pri unikaní plynných palív v uzavretom priestore (napr. metán).
5.03 Porovnať výhody a nevýhody jednotlivých palív z ekologického hľadiska.
5.04 Charakterizovať cykloalkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - cyklohexán).
5.05 Charakterizovať alkény a alkadiény (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - etylén, propylén, butadién, izoprén).
5.06 Charakterizovať alkíny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - acetylén).
5.07 Charakterizovať arény (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - benzén, toluén, naftalén).
5.08 Charakterizovať kvapalné aromatické uhľovodíky ako zdraviu škodlivé rozpúšťadlá (benzén, toluén).
5.09 Porovnať surovinové zdroje organických látok (ropa, zemný plyn, uhlie - zloženie, spracovanie, použitie).
5.10 Porovnať význam ropy na palivové účely a ako chemickej suroviny (vyčerpateľnosť zásob ropy).
5.11 Charakterizovať ekologické problémy pri manipulácii s ropou (požiare, únik ropy do vôd a pôdy).
5.12 Charakterizovať benzín (použitie, výroba z ropy a z petroleja).
5.13 Charakterizovať záporné stránky automobilizmu (zamorovanie krajiny - voda, pôda, vzduch).
5.14 Vykonať dôkazy C, H, N a S.
5.15 Overiť stabilitu alkánov a reaktivitu alkénov.

6. Deriváty uhľovodíkov

Obsah
Deriváty uhľovodíkov. Halogénderiváty.
Nitrozlúčeniny a amíny. Alkoholy, fenoly, étery. Aldehydy a ketóny. Karboxylové kyseliny a ich deriváty.
Deriváty kyseliny uhličitej.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
6.01 Charakterizovať deriváty uhľovodíkov (zloženie, uhľovodíkový zvyšok, charakteristická skupina).
6.02 Charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - chloroform, tetrachlórmetán, freóny, vinylchlorid, teflón, chloroprén, chlórbenzén).
6.03 Charakterizovať freóny ako kvapalné náplne do chladničiek, hasiacich prístrojov, sprejov - mechanizmus rozrušovania ozonosféry.
6.04 Charakterizovať nitrozlúčeniny a amíny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - nitrobenzén, TNT, anilín).
6.05 Charakterizovať alkoholy a fenoly (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - metanol, etanol, etylénglykol, glycerol, fenol, hydrochinón).
6.06 Charakterizovať etylénglykol ako veľmi jedovatú látku používanú do nemrznúcich zmesí do chladičov motorov.
6.07 Charakterizovať aldehydy a ketóny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - formaldehyd, acetaldehyd, benzaldehyd, acetón, cyklohexanón).
6.08 Charakterizovať nebezpečie toxikománie aplikáciou uhľovodíkov a ich derivátov (napr. toluén, acetón, etanol).
6.09 Charakterizovať karboxylové kyseliny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - mravčia, octová, maslová, palmitová, stearová, šťaveľová, benzoová, ftalová, tereftalová).
6.10 Charakterizovať funkčné a substitučné deriváty karboxylových kyselín (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - soli, estery, halogenidy, amidy, anhydridy, halogénkyseliny, aminokyseliny, hydroxykyseliny, oxokyseliny).
6.11 Charakterizovať deriváty kyseliny uhličitej (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - fosgén, močovina).
6.12 Pripraviť deriváty uhľovodíkov a porovnať ich vlastnosti.
6.13 Pracovať s modelmi organických zlúčenín.
6.14 Pripraviť aldehydy a ketóny a porovnať ich vlastnosti.

7. Makromolekulové látky

Obsah
Uhľovodíky a ich deriváty ako základ makromolekulových látok. Základné pojmy o polyméroch a ich klasifikácia. Zloženie, štruktúra a vlastnosti polymérov. Makromolekulové látky pripravené polymerizáciou a polykondenzáciou.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
7.1 Charakterizovať chémiu makromolekulových látok (pojmy, klasifikácia).
7.2 Charakterizovať makromolekuly (zloženie, štruktúra).
7.3 Charakterizovať polyméry (klasifikácia, zloženie, štruktúra, príprava, vlastnosti, použitie - PE, PP, PVC, PTFE, PS, PVAC, PMMA, PES, nylon, silon, fenoplasty, aminoplasty, epoxidové živice, silikóny).
7.4 Zistiť vlastnosti niektorých makromolekulových látok.
7.5 Charakterizovať negatívny vplyv syntetických polymérov (ako odpadu) na životné prostredie.

8. Chémia prírodných látok

Obsah
Lipidy. Sacharidy.
Bielkoviny.
Nukleové kyseliny.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
8.1 Charakterizovať lipidy (výskyt, význam, zloženie, štruktúra, vlastnosti, klasifikácia - tuky, vosky).
8.2 Porovnať rastlinné a živočíšne tuky v potrave ľudí (zloženie, vlastnosti, účinky).
8.3 Charakterizovať sacharidy (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti - D-glukóza, D-fruktóza, sacharóza, laktóza, maltóza, škrob, glykogén, celulóza).
8.4 Charakterizovať cukor (sacharózu) ako užitočnú, ale aj škodlivú zložku potravy ľudí.
8.5 Charakterizovať bielkoviny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti, príklady aminokyselín - glycín, alanín, kyselina asparágová, lyzín).
8.6 Charakterizovať nukleové kyseliny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti).
8.7 Prakticky overiť vlastnosti tukov, sacharidov a bielkovín.
8.8 Vysvetliť význam prírodných látok pre človeka.

9. Základy biochémie

Obsah
Chemické zloženie a deje v živých sústavách. Enzýmy a vitamíny. Metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín v živých sústavách.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
9.1 Charakterizovať chemické zloženie a deje v živých sústavách.
9.2 Charakterizovať enzýmy a vitamíny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, vlastnosti).
9.3 Charakterizovať metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín.

10. Z chémie bežného života

Obsah
Bytová chémia.
Liečivá.
Kozmetická chémia.
Cudzorodé látky v poživatinách a krmivách.
Výživa a ochrana rastlín.
Odpadové hospodárstvo.
Chemický priemysel.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
10.01 Charakterizovať bytovú chémiu z hľadiska hygieny, funkčnosti a estetiky prostredia.
10.02 Porovnať mydlá a iné pracie prostriedky (druhy, príprava, vlastnosti, použitie, účinnosť, vplyv na životné prostredie).
10.03 Pripraviť mydlo.
10.04 Charakterizovať liečivá (úloha, triedenie, príprava, ukážky, účinnosť, možné riziká, drogová závislosť).
10.05 Charakterizovať kozmetické prostriedky (úloha, triedenie, príprava, ukážky, účinnosť, možné riziká) a porovnať s liečivami.
10.06 Charakterizovať biologicky aktívne látky v kozmetike.
10.07 Charakterizovať chemické látky (a ich zdroje), ktoré kontaminujú potravinový reťazec.
10.08 Charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšenie obsahu cudzorodých látok v poživatinách a krmivách.
10.09 Charakterizovať biogénne prvky a význam sledovania rovnováhy vo výžive rastlín.
10.10 Vysvetliť hnojenie pôdy ako náhradu úbytku biogénnych prvkov (príklady hnojív, účinnosť, možné riziká).
10.11 Charakterizovať pesticídy (úloha, druhy, ukážky, aplikácia, toxicita).
10.12 Vysvetliť praktický význam údajov na chemických výrobkoch (zloženie, manipulácia, aplikácia) na rôzne účely v domácnosti, v záhradke a pod.
10.13 Charakterizovať odpady (druhy, vznik, skladovanie, využitie alebo zneškodňovanie odpadov).
10.14 Charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšovanie produkcie odpadov.
10.15 Charakterizovať chemický priemysel na Slovensku (význam, princípy výrob, vplyv na životné prostredie, perspektívy).