Trója - mesto na hranici troch svetov

Najvýraznejším činiteľom, ktorý podmienil veľký kultúrny a hospodársky význam Tróje v dobe bronzovej, bola nepochybne jej samotná poloha.

Trója mala to šťastie, že miesto pre jej vznik bolo vybrané starostlivo, so schopnosťou naplno využiť prírodné danosti terénu a akoby s veľkou dávkou obchodnej predvídavosti.
Už od svojho založenia na začiatku doby bronzovej (o.3000 pr.n.l.) sa Trója stala križovatkou obchodných ciest a zároveň miestom stretania a vzájomného ovplyvňovania sa rôznych kultúr. Od výnimočnej strategickej polohy sa odvíjala hospodárska dôležitosť a rastúca prosperita mesta. Trójske obyvateľstvo si bolo mimoriadne vhodnej polohy svojho mesta dobre vedomé, veď celé stáročia vytrvalo budovalo svoje obydlia na tých istých miestach. Tým Trója neustále rástla do výšky práve na tom mieste, kde odveky stála.
Na dôležitosti a hospodárskych úspechoch Tróje sa podieľal už (alebo predovšetkým) región, v ktorom sa mesto rozkladá. Celému priestoru Dardanel a pobrežiu Marmarského mora vôbec, vždy prislúchal obrovský civilizačný význam, pretože práve ich prostredníctvom preberala vtedy barbarská Európa najvýznamnejšie kultúrne a civilizačné impulzy z vyspelých blízkovýchodných kultúr. Zároveň prechádzali oblasťou Marmarského mora dôležité námorné obchodné trasy, spájajúce Egeidu s Čiernomorím. Trója ako centrum tohto strategicky mimoriadne exponovaného územia, sa tak ocitla na hranici troch veľkých kultúrnych okruhov-veľkých svetov . Anatólskeho, na ktorého území sa rozprestierala, a ktorý tvoril jej bezprostredné zázemie. Balkánskeho, ktorý začínal hneď na protiľahlom brehu, za úzkym pásom mora a egejského, ktorý v dobe bronzovej tiež prežíval svoj pozoruhodný civilizačný rozkvet a hospodársky sa rozpínal všetkými smermi. Celkový obraz trójskej kultúry je preto v podstate výslednicou vzájomného prelínania sa týchto troch rozdielnych kultúrnych spoločenstiev. Ich vzťahy sa počas jednotlivých období trójskych dejín menili - a v závislosti od nich sa menil aj samotný život v Tróji. Poznáme na tomto mieste tak obdobia dominancie anatólskej, ako ale aj balkánskej, či egejskej zložky. Trója dokázala zo svojej jedinečnej polohy, kultúrneho zázemia a obchodného významu primerane ťažiť. Počas celej doby bronzovej predstavovala jedno z najvýznamnejších obchodných i civilizačných centier východostredomorskej oblasti.
Aký bol však charakter a štruktúra trójskeho osídlenia? V celej tejto práci je pod názvom Trója chápané sídlisko mestkého charakteru. Ale Trója ako významné stredisko so značným počtom obyvateľov, nemohla existovať bez dostatočne silného hospodárskeho zázemia. Podľa výsledkov novších výskumov sa čoraz zreteľnejšie ukazuje, že počas doby bronzovej existoval v severozápadoanatólskom priestore celý rad ďalších sídlisk. Trója vďaka svojej jedinečnej strategickej polohe, obdivuhodnej veľkosti a prosperite tvorila prirodzené centrum celej oblasti. Môžeme sa celkom odôvodnene domnievať, že Trója bola sídelným mestom určitej vyššej organizačnej jednotky - akéhosi kráľovstva. Je to veľmi pravdepodobné, ak sa pozrieme na údaje v Homérovi, chetitské pramene, a nie v poslednom rade aj na všetky okolité civilizované oblasti - Egeidu, centrálnu Anatóliu, Levantu, kde všade existovali sídliská mestkého (príp. palácového) charakteru ako strediská väčších oblastí. Podobný systém možno preto per analogiam predpokladať aj pre severozápadnú Anatóliu. Z chetitských prameňov sa dozvedáme aj o vzniku a pretrvávaní viacerých malých štátikov v západoanatólskom priestore, podobných ako musel byť ten trójsky. No presne lokalizovať ich centrá a vymedziť ich vzájomné hranice zatiaľ nie je možné. Predsa len, narážame na obmedzenia plynúce zo skutočnosti, že doteraz bolo (s výnimkou Tróje) venované tejto perspektívnej oblasti len málo archeologickej pozornosti.
Podobne, ak nie ešte horšie, sme na tom aj pri pokusoch o identifikáciu trójskeho obyvateľstva. Hoci otázka etnickej príslušnosti starovekých národov patrí medzi najpríťažlivejšie a najprovokujúcejšie otázky historického bádania, archeológovia sa k nej len neradi vyjadrujú. Z pochopiteľných príčin - charakter zachovaného svedectva, ktoré nám dnes stojí k dispozícii, takmer viac skrýva ako odhaľuje a na jeho základe nemôže byť otázka etnicity jednoznačne zodpovedaná. Napriek tomu, môžeme na základe archeologického materiálu aspoň rozlíšiť očividné kultúrne zlomy ktoré sa dajú metodologicky interpretovať prísunom etnicky nového obyvateľstva. Pre neskorú dobu bronzovú boli v Tróji rozpoznané dva zásadné kultúrne zlomy - jeden hneď na jej začiatku (resp. patriaci ešte do strednej doby bronzovej) - prechod Trója V/VI a druhý na jej konci - v období označovanom Tr. VIIb. Ak teda dôverujeme predloženej archeologickej interpretácii, nutne musíme počítať s rozdielnou etnicitou neskorobronzového obyvateľstva Tróje vo vzťahu k ich predchodcom, ako aj novoprišlým nástupcom. Zatiaľčo o etnicite staršieho trójskeho obyvateľstva (Trója V) nemôžeme povedať úplne nič, existujú pri neskorobronzovom trójskom etniku (Trója VI, VIIa) aspoň určité indície (etnikum príbuzné Grékom, alebo podľa iných Lúvijcom). Pôvod skupín, ktoré sa objavili v Tróji VIIb, možno jednoznačne hľadať na Balkáne.

Použitá literatúra: Zangger E. 1995:Trója, jako ju nepoznáte.Praha

Internet

Pripravili:A.Záborský,L.Lihocký