Povolanie fyzik
Fyzika zaujíma popredné miesto medzi prírodovednými disciplínami. Jej výsledky nám pomáhajú nielen lepšie pochopiť svet, ktorý nás obklopuje, ale významne prispievajú aj k rozvoju ďalších vedných disciplín. Z hľadiska spoločnosti je dôležitá aplikácia fyzikálnych poznatkov v technickej praxi. Za modernými výdobytkami vedy a techniky, uplatňovanými pri výrobe energie, v doprave, telekomunikáciách, v stavebníctve, zdravotníctve, bankovníctve, v domácnostiach a ďalších oblastiach ľudskej činnosti, až po moderné počítače, treba vidieť základný prínos fyziky. Fyzici na Matematicko - fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského sú pripravovaní tak, že môžu pôsobiť nielen v príslušnom fyzikálnom povolaní, ale veľmi dobre sa uplatnia aj v tímoch s odborníkmi ďalších profesií. Predurčujú ich k tomu širšie vedomosti z matematiky, výpočtovej techniky, znalosti cudzích jazykov, kreativita a schopnosť adaptácie na rôznorodé problémy.
Študenti odboru fyzika na MFF UK si od tretieho ročníka štúdia volia podľa vlastného záujmu užšiu špecializáciu (zameranie). Táto je potom vo verejnosti vnímaná ako príslušné fyzikálne povolanie. V tomto a nasledujúcom čísle Fyzikálnych Listov spomenieme stručne jednotlivé povolania a u niektorých aj predmet činnosti, charakteristiku a možnosti uplatnenia sa v praxi.. Všeobecne môžeme povedať, že študenti ktorejkoľvek špecializácie si môžu už počas štúdia (alebo po jeho skončení) doplniť pedagogické vzdelanie a získať kvalifikáciu aj na vyučovanie fyziky na ktoromkoľvek stupni škôl. Viacerí pracujú v ústavoch Slovenskej akadémie vied i na vysokých školách.
Pre študentov a absolventov štúdia fyziky sa zaužívali názvy zameraní, na ktoré sa špecializujú a v ktorých pracujú. V nasledujúcich niekoľkých odstavcoch uvedieme ich stručné charakteristiky.
Astronóm a astrofyzik sa zaoberá výskumom Slnka, slnečnej sústavy, medziplanetárnej hmoty, galaktickou i mimogalaktickou astronómiou. Môže sa zaoberať nebeskou mechanikou, ale aj skúmaním procesov na povrchu i vo vnútri nebeských telies. Uplatní sa vo hvezdárňach, planetáriách, ústavoch Slovenskej akadémie vied, na vysokých školách.
Geofyzik študuje Zem ako súčasť planetárneho systému. Zaoberá sa procesmi vo vnútri, na povrchu Zeme i v jej blízkom kozmickom priestore. Napr. určuje stupeň ohrozenia dôležitých lokalít z hľadiska seizmickej aktivity. Rozvíja metódy určovania nehomogenít elektrickej vodivosti povrchových vrstiev Zeme s cieľom lokalizovať ložiská plynu, nafty, nerastných surovín a pod. Laboratórne meria veľkosť magnetického poľa Zeme v minulosti, čím prispieva k poznaniu dávnej histórie Zeme.
Meteorológ a klimatológ študuje atmosféru Zeme, jej zloženie, vlastnosti a deje, ktoré v nej prebiehajú. Predpovedá počasie a študuje klímu a najmä jej zmeny v miestnych i globálnych rozmeroch. Výsledky jeho práce sú dôležité pre ľudskú činnosť - počnúc stavbou sídiel, priehrad, priemyselných podnikov, elektrární, letísk a pod. - končiac poľnohospodárskou výrobou, tvorbou a ochranou životného prostredia, turistikou atd.
Teoretický fyzik má rozsiahle vedomosti z teórie fyzikálnych javov v rôznych oblastiach fyziky. Môže pracovať v základnom výskume a účinne spolupracovať v aplikovanom výskume s ďalšími fyzikmi (špecialistami v iných oblastiach) aj inžiniermi pri riešení konkrétnych problémov praxe. Často navrhuje cesty na riešenie problémov a v mnohých prípadoch dokáže vylúčiť nesprávny smer aplikovaného výskumu.
Tuholátkar je fyzik, ktorý sa zaoberá vlastnosťami látok pevného skupenstva. Napr. výsledky teoretického a experimentálneho vyšetrovania polovodičov, polovodičových tenkých vrstiev, ovplyvňovanie ich fyzikálnych vlastností, vedie priamo k ich aplikáciám pri výrobe kvalitnejších elektronických prvkov i k tvorbe nových, s vopred určenými vlastnosťami.
Plazmatik študuje procesy prebiehajúce v čiastočne alebo úplne ionizovanom plyne (v plazme). S plazmou sa stretávame napr. v žiarivkách, v plynových laseroch, pri zváraní materiálov oblúkovým výbojom, používa sa pri výrobe polovodičových prvkov, integrovaných obvodov, obrazoviek, vysokoteplotných supravodičov, počítačových prvkov. Plazma hrá významnú úlohu pri výrobe nových materiálov, pri vytváraní nových vlastností povrchov a pod. Je nádejou pri realizovaní riadenej termojadrovej syntézy ako prakticky nevyčerpateľného zdroja energie.
Fyzik - elektronik pracuje v oblasti teoretického i aplikovaného výskumu fyzikálnej a obvodovej elektroniky. Je mimoriadne užitočným členom riešiteľských kolektívov v ktorých môže uplatniť vedomosti z elektroniky, meracej a regulačnej techniky, počítačového softvéru i hardvéru. Často rieši napr. problém prevodu rôznych veličín na ich elektrickú odozvu, čo umožňuje ich elektronické spracovanie pri efektívnom využití modernej počítačovej techniky.
Fyzik - optik sa zaoberá fyzikou laserov, kvantovou optikou, nelineárnou optikou, holografiou a optoelektronikou. Moderné výpočtové systémy, záznamové a reprodukčné aparatúry, telekomunikačné systémy sa nezaobídu bez optického spracovania a prenosu informácií. Optoelektronické prvky a zariadenia sú súčasťou najmodernejších metód na vyšetrovanie štruktúry látok. Lasery sa používajú v medicíne, poľnohospodárstve, sú súčasťou mnohých bezpečnostných systémov i zariadení zábavného priemyslu.
Jadrový fyzik rieši problémy spojené s jadrovou energetikou, od zabezpečovania bezpečnej prevádzky elektrární, dozimetrie ionizujúceho žiarenia, monitorovania životného prostredia, až po ochranu obyvateľstva. Zaoberá sa tiež využitím rádionuklidov v medicíne, v defektoskopii materiálov, priemyslových výrobkov a pod. Modeluje experimenty z fyziky elementárnych častíc a relativitistickej jadrovej fyziky využitím modernej výpočtovej techniky.
Aplikovaný fyzik hľadá možnosti využitia a rozvíjania poznatkov základného fyzikálneho výskumu v praxi. Cieľom jeho práce môžu byť napr. patentovateľné výsledky a zavádzanie vysoko pokročilých technológií do praxe. Využíva znalosti z matematiky a fyziky, prehľad o experimentálnych disciplínach z aplikovanej jadrovej fyziky, elektroniky, fyziky tuhých látok, plazmy a optiky a hlboké znalosti technológií z uvedených odborov. Využíva moderné meracie metódy a výpočtovú techniku.
Fyzik životného prostredia sa podieľa na riešení problémov životného prostredia. Využíva vedomosti z oblasti globálnej ekológie, znalosť technológií a princípov vyspelej techniky. Popri vedomostiach z matematiky, fyziky, chémie a biológie využíva pri práci výpočtovú a prístrojovú techniku. Navrhuje a realizuje potrebné experimenty. V spolupráci s ďalšími odborníkmi sa zaoberá napr. ekológiou ovzdušia, jeho monitorovaním i technológiami ochrany, biologickými, geofyzikálnymi a globálnymi aspektmi životného prostredia, vplyvom na živé organizmy a pod.
Biomedicínsky fyzik spolupracuje v rôznych oblastiach medicíny nielen so zdravotníckymi pracovníkmi, ale aj s odborníkmi ďalších povolaní. Podieľa sa na zabezpečovaní optimálnych diagnostických a liečebných zákrokov. Využíva svoje vedomosti o ionizujúcom žiarení, laseroch, ultrazvuku, vláknovej optike, biosenzoroch. Spolupracuje pri náročných implantáciách rôznych materiálov a náhrad. Využíva výpočtovú techniku, zobrazovaciu techniku, analyzuje zložité signály.
Fyzik - manažér využíva pri práci nielen vedomosti z fyziky (aplikovaná fyzika, fyzika tuhých látok, fyzika plazmy, optika), ale aj z ekonómie (manažment, procesy rozhodovania, informačné systémy), práva a ďalších disciplín. V riadiacich procesoch využíva výpočtovú techniku, programuje neštandardné úlohy. Spolupracuje v tímoch s ďalšími odborníkmi v modernom priemysle, ale aj v obchodnom zastúpení firiem, v informačnom systéme a všade, kde sa používa výpočtová technika. (M. Belluš)