Keď kvapalina, ktorá vznikla topením kryštalickej látky, odovzdá teplo chladnejším telesám, ktoré ju obklopujú, zmenší sa stredná kinetická energia častíc, a tým aj teplota látky. Ak dosiahneme teplotu tuhnutia, začnú sa v kvapaline vplyvom väzbových síl tvoriť kryštalizačné jadrá, tzv. zárodky. K týmto zárodkom sa pripájajú a  pravidelne usporiadavajú ďalšie častice látky. Tak vzniká v tavenine pri kryštalizácii sústava voľne sa pohybujúcich kryštálikov nepravidelného tvaru. V okamihu, keď všetka látka stuhne, kryštáliky sa navzájom dotýkajú a tvoria zrná. Takto vzniká pri kryštalizácii polykryštalická látka. Veľkosť zŕn často silne ovplivňuje vlastnosti látky.

Keď sa tavenie utvorí iba jeden zárodok, na ktorý sa postupne pripájajú častice látky, vznikne monokryštál. Preto sa pri technickej príprave monokryštálov používa ako kryštalický zárodok malý monokryštál tej istej látky, ktorý sa ponorí do taveniny. Ak zárodočný kryštál z taveniny pomaly vyťahujeme a na rozhraní pevného a kvapalného skupenstva zabezpečíme dostatočný odvod energie, vyrastie z taveniny monokryštál väčších rozmerov.