STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ
číslo odboru : 05
DOLINY LIPTOVA
Školský rok : 1998/99 Libuša Chovanová
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ
DOLINY LIPTOVA
súťažný odbor : 05 GEOVEDY
Meno : Libuša Chovanová
Ročník štúdia : tretí
Škola : Gymnázium Michala Miloslava Hodžu Liptovský Mikuláš
Konzultant : Mgr. Emília Chovanová
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1999
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Prehlasujem, že prácu na tému DOLINY LIPTOVA som vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
.....................
podpis
OBSAH
strana
ÚVOD
1. METODIKA PRÁCE........................................1
2. VLASTNÁ PRÁCA.........................................2
2.1 Vznik a vývoj dolín...............................2
2.2 Liptov............................................5
2.2.1 Charakteristika Liptova.....................5
2.2.2 Príroda Liptova.............................7
2.2.3 Vodstvo.....................................7
2.2.4 Rastlinstvo.................................8
2.2.5 Živočíšstvo.................................8
2.3 Liptovské doliny..................................9
2.4 Ochrana prírody..................................20
2.5 Starostlivosť o prírodu..........................24
ZÁVER
ZOZNAM POUŽITTEJ LITERATÚRY
PRÍLOHY
ÚVOD
"Keby sa ma niekto opýtal, ktorý kraj v
našej republike pokladám za najkrajší, neváhal by som povedať, že
čo sa týka prírodných krás, je Liptov rozhodne najkrajší."1
Týmito slovami začínal zakladateľ slovenskej turistiky a autor prvých slovenských turistických sprievodcov Miloš Janoška svoju
vzácnu knižku Krásy Liptova, vydanú prvý raz r.1947. I dnes, po
52 rokoch, sa plne stotožňujeme s citovaným výrokom tohto autora.
Liptov je predsa centrom, cieľom cestovného ruchu, jeho krásy obdivujú tisíce našich i zahraničných návštevníkov.
Na podporu tohto tvrdenia nájdeme v tomto regióne bezpočet dôkazov, či už z hľadiska prírodných krás, historických a kultúrnych pamätihodností, bohatstva ľudových tradícií, možností pre šport a rekreáciu počas celého roka.
O Liptove vyšlo v minulosti , ale najmä v posledných rokoch, viacej publikácií rozmanitej náplne i zamerania, či už sú to historické a vlastivedné monografie, zborníky, obrazové publikácie, týkajúce sa buď jednotlivých významnejších obcí a horstiev (Východná, Hybe, Vysoké Tatry a pod.), alebo aj celého regiónu.
Už na základnej škole som si obľúbila predmet zemepis, prostredníctvom zemepisných olympiád som získavala nové rozširujúce poznatky najmä o našej vlasti. Najviac ma však zaujal môj rodný kraj, a tým je Liptov. Pred písaním vlastnej práce som venovala dosť času čítaniu propagačného materiálu, brožúr, bulletinov, časopisov a príležitostne vydaným materiálom _______________________________________________________________
1Hochmuth, Z.: Liptov-turistický sprievodca, Bratislava, 1972
o Liptove. Pri získavaní vhodnej literatúry mi pomohli návštevy rekreačných stredísk (Demänovská, Račkova, Jánska, Ľubochnianska dolina), knižnica v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku, ako aj príležitostné akcie základnej a strednej školy najmä počas letných prázdnin do niektorých dolín Liptova (Demänovská, Ľubochnianska, Tichá).
Nakoľko som doteraz nenašla kompletnú publikáciu, v ktorej by autor čitateľom a zároveň návštevníkom prezentoval krásy liptovských dolín v ucelenej podobe, rozhodla som sa spracovať informácie,rady,upozornenia, ako aj doporučenia do jedného zborníka. Mal by pomôcť najmä tým, ktorí chcú navštíviť známe i menej známe doliny Liptova a zoznámiť sa s ich faunou,flórou,pestrosťou, rôznorodosťou. Abecedný zoznam dolín pomôže čitateľovi ľahšie a rýchlejšie sa orientovať vo veľkom množstve dolín Liptova.
Moja práca môže poslúžiť ako vhodná pomôcka na ZŠ pri rozširovaní základných vedomostí žiakov na hodinách geografie z regionálneho učiva, priblíži známe i menej známe doliny a chránené prírodné výtvory Liptova, poukáže ako ďalej, aby sa skvosty a dary prírody zachovali aj pre ďalšie generácie.
Touto cestou ďakujem najmä Mgr. Lýdii Poliakovej a Paulíne Točekovej, učiteľkám ZŠ vo Východnej, za poskytnutie vhodnej literatúry, najmä časopisov, a brožúr o Liptove. Ďakujem mojej mame, ktorá mi pomáhala pri zostavovaní celej práce.
1. METODIKA PRÁCE
1. Navštívila som viaceré knižnice v centrách turistického ruchu Liptova Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Okresnú pedagogickú knižnicu v Liptovskom Mikuláši, školskú a miestnu knižnicu vo Východnej a Hybiach a našla som rôzne obrazové publikácie, atlasy, turistické príručky o Liptove.
2. Pracovníci ochranného obvodu Tichá, Podbanské mi poskytli prospekty, informácie, nielen o vývine, rastlinstve, živočíšstve liptovských dolín, ale najmä o starostlivosti o prírodu, ovzdušie, vodu, rastlinstvo, živočíšstvo a lesy.
3. Zúčastnila som sa poznávacej exkurzie s cieľom rozšíriť a prehĺbiť si poznatky o reliéfe Liptova (Ružomberok - Jazierce - Liptovská Lúžna /meandre Lúžňanky/ - sútok Belej s Váhom - Dolina Čierneho Váhu).
4. Po preštudovaní literatúry o Liptove som spracovala všeobecné informácie zamerané na vývoj liptovských dolín, prírodu, rastlinstvo, živočíšstvo.
5. Potom som sa zamerala hlavne na popis známych i menej známych dolín Liptova, ich ochranu a starostlivosť o prírodu.
-1-
2. VLASTNÁ PRÁCA
2.1 VZNIK A VÝVOJ DOLÍN
Územie Slovenska nie je rozľahlé, ale napriek tomu sa vyznačuje pestrou geologickou stavbou. Všeobecne prevláda mienka, že Slovensko je krajina s veľkou prevahou vysočín. O reliéfe Slovenska pred neogénom vieme veľmi málo. Podľa dnešného stavu sa reliéf Slovenska utváral v prostredí piatich geologických stavebných jednotiek, ktoré vytvárajú pásma:
1. pásmo stredných (centrálnych) Karpát
2. bradlové pásmo
3. flyšové pásmo
4. sopečné pásmo
5. pásmo dunajských neogénnych panví
Na konci treťohôr, keď sa Karpaty dvíhali, vznikli na ich južnom okraji hlboké zlomy. Pozdĺž nich prúdila láva na povrch a vzniknuté sopky vyvrhovali aj popol a kamene. Tak vznikli na južnom okraji Karpát sopečné pohoria s rozsiahlymi kotlinami a dolinami (Kremnické a Štiavnicke vrchy).
V mladších treťohorách, keď sa dvíhali kryštalické pohoria, na juhu územie poklesovalo. Tak vznikli pozdĺž Dunaja rozsiahle kotliny. Zalialo ich more alebo jazerá. Rieky ukladajú štrky, piesky, íly v kotlinách a zníženinách od začiatku štvrtohôr až dodnes. V štvrtohorách, procese ľadových dôb, nebolo územie pokryté rastlinstvom. Silný vietor vyfúkal z povrchu drobné častice piesku a prachu a na inom mieste ich ukladal. Tak navial pieskové náveje (duny) nielen na dnešnú Podunajskú a -2-
Východoslovenskú nížinu, ale aj na dná kotlín (Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina).
Na vývoj dolín mali veľký vplyv aj zmeny podnebia. Tvárnosť povrchu slovenskej krajiny je výsledkom pôsobenia človeka a vonkajších prírodných činiteľov (voda, vietor, ľadovec) na povrch, ktorý vznikol horotvornými procesmi (vrásnenie, zdvih a pokles). Najvýraznejšie a v najväčšom rozsahu sa v krajine prejavuje činnosť vody (riek, dažďa, potokov, ľadovca). Väčšina
slovenských riek si vyhĺbila údolie v tvare V (napr. doliny riek Váh, Hron, Hornád, Hnilec). Na miestach, kde tečú rieky na menej odolných horninách, sú údolia širšie. V oblastiach s odolnejšími horninami sú údolia užšie a ich svahy strmšie. Z kotlov, kde
prepadávali ľadovce cez 100 - 400 metrov vysoké skalné skoky do záverov ľadovcových dolín, vznikali rozšírené ľadovcové premodelované doliny v tvare U (napr. dolina Zeleného plesa,
Velická a Mengusovská dolina, Mlynica, Furkota, Kôprová, Zuberecká, Jamnická, Račkova, Javorová, Rovienková a Bielovodská dolina).Vedľajšie doliny menšie ľadovce menej prehĺbili, preto
ústia do hlavných dolín cez vysoké skalné skoky. Potoky na nich, ako aj na početných skalných stupňoch dolinách, vytvárajú Obrovský a Dlhý vodopád v Studenej doline, vodopád Skok v
Mlynici, Kmeťov vodopád pod Nefcerkou a Vajanského vodopád v Temných smrečinách.
Rieky netiekli stále v takej výške ako v súčasnosti. Podľa toho, ako sa územie dvíhalo alebo klesalo, rieky sa striedavo zarezávali do povrchu alebo naň ukladali splavovaný materiál. Tak
vznikli riečne terasy v dolinách. Svedčia o rôznych výškach dna riečnej doliny v minulosti.
Na vápencových horninách (Slovenský kras, Muránska planina) vznikli zvláštne (krasové) tvary zemského povrchu.
-3-
Formuje ich voda, ktorá rozpúšťa vápence a dolomity, a tak vytvára jaskyne, závrty, dolinky a priepasti. V neposlednej miere na vývoj dolín má vplyv aj činnosť človeka a vetra.
Vietor vytvoril na povrchu Slovenska menej nápadné tvary ako voda. Pieskové presypy, vrstvy spraše, odvievanie piesku a prachu dotvárali celkový vzhľad dolín.
V ostatnom čase sa v krajine najviac prejavuje činnosť človeka.
Obrába pôdu, ťaží horniny, stavia hrádze, cesty, diaľnice, zarovnáva povrch. Najvýznamnejšie záporné zásahy človeka do krajiny Slovenska sú miesta ťažby hornín a haldy po ich spracovaní (Žiar nad Hronom, Dobšiná a pod.). Človek je však aj tvorom pekných krajinných prvkov, ako terasové políčka, vinice, sady. Ešte stále sú však v prevahe jeho záporné zásahy do prírody.
(mapka č. 1)
-4-
2.2 LIPTOV
2.2.1 Charakteristika Liptova
"Príroda je nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto ju nevie čítať."
C.Goldoni
Príroda je kolískou života a životným prostredím človeka. Rýchly rast turistického a cestovného ruchu v posledných rokoch priniesol okrem pozitívnych momentov aj mnoho negatívnych javov. Človek, čím ďalej, tým viac pociťuje portebu návratu k prírode, ktorá je zdrojom regenerácie telesných a duševných síl, a tiež miestom poznávania a utvárania estetického vzťahu ku skutočnosti. Túto možnosť nám v plnej miere poskytuje jeden z najkrajších kútov Slovenska - Liptov.
(mapka č. 2)
Toto meno dostal už v 13.storočí a osídlený bol ešte pred príchodom Slovanov. Liptovskú kotlinu, ktorou preteká najdlhšia slovenská rieka Váh, obkolesuje mohutný veniec známych slovenských horstiev s prekrásnymi dolinami a dolinkami.
Nízke Tatry - jedno z najrozsiahlejších horstiev Slovenska - tvoria mohutnú, bezmála 80 km dlhú "bariéru", ktorá oddeľuje prevažnú časť Liptova od Pohronia.
Severnú časť kotliny ohraničujú Západné Tatry, v Liptove nazývanými Liptovskými hoľami (Roháče), ktorých hrebeň na východ od Volovca tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Na severozápade oddeľujú Liptov od Oravy Chočské vrchy. Tvár Liptova na západe výrazne zmenilo priehradné jazero Liptovská Mara, ktoré zasadené
-5-
medzi spomínané horské velikány svojou mohutnosťou a krásou výrazne prispieva k zvyšovaniu cestovného ruchu v tejto oblasti. Nadmorská výška Liptova sa pohybuje od 430 metrov (pri sútoku Oravy s Váhom) do 2495 metrov (Kriváň - Vysoké Tatry).Súčasná administratívna hranica Liptova nie je úplne totožná s hranicou historickou. Ja som sa pridŕžala historickej hranice, t.j. so západnou časťou Vysokých Tatier.
(mapka č. 3)
Rozloha Liptova je vyše 2000 km2 a žije tu približne 140 000 obyvateľov, z ktorých najviac žije v troch mestách: Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši a Ružomberku.
Pri novom územnom členení štátu r.1960 boli od Liptova odčlenené obce Štrba a Liptovská Teplička. Vytvorením obce Vysoké Tatry, odčlenila sa od Liptova celá západná časť Vysokých Tatier, ktorá historicky vždy patrila k Liptovu: z osád ide o Štrbské Pleso, Tri Studničky a Podbanské, z horských dolín patrievala k Liptovu Mlynická dolina a Furkotská dolina. Z tohto dôvodu spomínam uvedené doliny aj v svojej práci.
Bohatstvo lesov (60 % celkovej rozlohy, približne 130 000 hektárov), ktoré predstavujú areály ticha a v podstate málo narušenú prírodu, poskytuje dostatočný priestor pre celoročné osvieženie a rekreáciu.
V Liptove je viac ako 30 chránených lokalít a jaskýň. Týmto počtom vzácnych chránených území patrí okres na popredné miesto v našej vlasti.
Cez Liptov vedie dvojkoľajová elektrifikovaná železnica Košice - Žilina a súbežne hlavný ťah 1/18 - E 85. V strednej časti Liptova je v prevádzke asi 30 km úsek diaľnice z Liptovského Mikuláša do
-6-
Važca.
Východiskom do jednotlivých dolín sú mestá Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
2.2.2 Príroda Liptova
Príroda bola k tomuto regiónu neobyčajne štedrá. Na relatívne malom území nájdeme atraktivity, rarity, zaujímavosti vo všetkých zložkách. Pestrý geologický podklad rozrôznil charakter krajiny. Rieky rozrezávali masívy horstiev a vytvárali riečne doliny a tiesňavy. Na bohatý výskyt vápencov a dolomitov sa viažu krasové formy, ktoré sú tu natoľko bohaté, že dostali i špecifické pomenovanie Liptovský kras.
Klimaticky sa oblasť Liptova radí do mierne teplej až chadnej klímy s priemernými ročnými teplotami 5 - 6 oC v najnižších polohách, ktoré smerom do pohorí klesajú až na O oC.
2.2.3 Vodstvo
Vodstvo Liptova vyniká najmä bohatosťou prameňov, mnohých minerálnych, z ktorých pramene v Liptovskom Jáne sú dokonca najväčším zdrojom minerálnej vody na Slovensku. Rieky, ktoré tu pramenia, odvodňuje naša najdlhšia rieka Váh, ktorá vznikla sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote a Liptovom preteká v dĺžke asi 80 km. Jazerá, ktorých je tu nemnoho, zostali po činnosti ľadovca ako horské plesá. Najznámejším z nich je Vrbické pleso v Demänovskej doline.
(mapka č. 4)
-7-
2.2.4 Rastlinstvo
Oblasť patrí k najzalesnenejším na Slovensku. Najnižšie položené územie je využívané na poľnohospodárske účely (pestovanie zemiakov, obilnín, krmovín, pasienky, lúky), horské partie sú bohato pokryté najmä ihličnatými smrekovými lesmi. V najvyšších polohách smrečiny prechádzajú do pásma kosodrevín a pásma hôľ.
Mnohé lokality sú považované za prírodné botanické záhrady (vrcholová bašta Veľkého Choča). K najznámejším a najvzácnejším rastlinným druhom patria: poniklec jarný, prvosienka holá, horec Clusiov, unikátna je tmavozelená tzv. fialka chočská, horec jarný, ľalia zlatohlavá, astra alpínska, plesnivec alpínsky, soldanelka karpatská, jesienky, žltohlav európsky a mnohé ďalšie vzácne druhy.
(mapka č. 5)
2.2.5 Živočíšstvo
V najvyšších polohách Liptova Západných, čiastočne i Nízkych Tatier patria k najznámejším: svišť, kamzík, hraboš tatranský, z vtákov vrchárka červenkastá, murárik skalný, ojedinele i orol skalný. Pásmo lesov je v jednotlivých horstvách vcelku rovnomerne zastúpené či už z oblasti hmyzu (fúzače, nosatce, lykožrúty), z motýľov vzácny jasoň červenooký, z rýb pstruh potočný, lipeň, hlavátka, z plazov zmija, ropuchy, z vtákov hlucháň, tetrov, jastrab, sokol, jariabok, z cicavcov veverica, jazvec, líška, diviak, jeleň, alebo z väčších mäsožravcov rys, mačka divá, vlk, medveď.
Táto úžasná pestrosť prírody a krajiny Liptova bola dôvodom na zriadenie množstva chránených území a dokonca dvoch národných parkov TANAP a NAPANT.
-8-
2.3 LIPTOVSKÉ DOLINY
Liptov ako turistická oblasť je predovšetkým krajom pešej turistiky. Aj keď sa na niektoré významné vrcholy budujú lanovky, prevažná väčšina krásnych horských scenérií je dosiahnuteľná len pešo. Ešte aj dnes, v časoch rozvoja motorizmu a istého spohodlnenia návštevníkov hôr, existujú tisíce ľudí, ktorí nezamenia za nič putovanie pešo. Pre týchto ľudí, ktorým už len samá chôdza lesným tichom, či po hladkom trávnatom hrebeni je najvyšším pôžitkom a zážitkom, je určená táto časť mojej práce. Zo stoviek krásnych horských dolín som vybrala známe aj menej známe liptovské doliny, ktoré stručne charakterizujem, podávam ich v abecednom zozname a vrele odporúčam návštevníkom Liptova.
Východiskom sú spomínané centrá: Ružomberok, Liptovský Mikuláš,
Liptovský Hrádok.
Bocianska dolina - je prevažne lúčnatá dolina, 18 kilometrov dlhá, rozprestierajúca sa medzi západnou a východnou časťou Nízkych Tatier. Vedie ňou významná cesta do Horehronia cez sedlo Čertovica. V minulosti sa tu ryžovalo zlato a v okolí boli bane na zlato a železnú rudu. Okolité lúky, s vybudovanými typickými drevenými senníkmi, poskytujú dobré možnosti lyžovania. Okolie je bohaté na lesné plody, ako napr. čučoriedky, brusnice, maliny, hríby a pod. (Obr. č. 1,2)
Bystrá dolina - úzka a v hornej časti kotlovitá dolina pod masívom Bystrej v Západných Tatrách. Hornú, skalnatú časť, oživujú malé plieska. Nachádzame tu dostatok lesných plodov a nezabudnuteľný zážitok z pozorovania okolitej prírody. V doline sú viaceré dolinové valy, skalné prahy a kotly. Ľadovcami -9-
vymodelované tvary v poľadovej dobe dotvára hlavne tečúca voda a zvetrávanie. Voda je odvádzaná riečnym systémom Belej, ktorého súčasťou je potok Bystrá. Pozostatkom ľadovcovej činnosti sú Bystrianske plesá - Anitino očko. Najvyššie položeným v celých Západných Tatrách a zároveň aj najhlbším (12,5 m) je Vyšné Bystré pleso (1876 m n. m.).
Podnebie doliny má vnútrozemský ráz. Veľké výškové rozdiely v jednotlivých častiach doliny spôsobujú značné rozdiely v prejavoch počasia, čo treba pri návšteve územia brať do úvahy.
Do výšky 1500 m n. m. sa rozprestierajú lesy, ktoré majú charakter ihličnatých, miestami zmiešaných lesov. Listnaté dreviny, hlavne javor, jaseň, jarabina, v nižších polohách buk, sú vtrúsené a spestrujú smrečiny. Nad hranicou lesa sa vyskytujú v skupinách i jednotlivo stromy a kríky a sú prechodom k porastom kosodreviny. Nad porastami kosodreviny drsné podmienky umožňujú vzrast len prízemným kríkom, trávam a otužilým druhom vysokohorských bylín. Pozoruhodná je skutočnosť, že vysokohorská kvetena sa tu nachádza nižšie ako vo Vysokých Tatrách.
Na rozhraní polí a lesa sa vyskytuje srnčia a diviačia zver, líška a zajac. Vzácnosťou je tu tetrov hôrniak. Viaceré druhy rastlinnej a živočíšnej ríše sú často veľmi vzácne, a preto aj chránené (60 druhov je zaradených do červenej knihy !).
Z hľadiska turistiky je dolina a blízke okolie veľmi zaujímavé. Východiskom túr do doliny je Pribylina (Múzeum Liptovskej dediny), Podbanské a pod ním ležiaca ležiaca autobusová zastávka Hrdovo. (Obr. č. 11)
Sezónne uzavreté turistické chodníky sú:
- rázcestie Gáborovej doliny - Bystrá: modrá značka
- Hrdovo - Bystrá: žltá značka, chodník sezónne uzavretý od Koliby na hornej hranici lesa
-10-
Všetky sezónne uzávery od 1.11. do 30.6. slúžia ochrane prírody a bezpečnosti návštevníkov (Obr. č. 3)
(mapka č. 6)
Čiernovážska dolina - je najdlhšia dolina Nízkych Tatier, meria 35 kilometrov. Má rovnobežný smer s hlavným hrebeňom, čím do nej ústia viaceré doliny východnej časti pohoria. Má pomerne mierny spád s bohato kvitnúcimi lúkami a zalesnenými úbočiami. Je zjazdná autom po vodnú nádrž Čierny Váh. Roku 1914 tu bola vybudovaná úzkokoľajná lesná železnica, ktorá slúžila do šesťdesiatych rokov. Zachoval sa strojový park a depo v Liptovskom Hrádku a budova v Kráľovj Lehote. Do tejto doliny od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier ústia doliny Svarínka, Ipoľtica, Ráztoka a Dikula. Z doliny Ráztoka má lesná správa vybudovaný spoj cez sedlo Priehyba do Heľpy na Pohronie. Východná časť doliny, patriaca do okresu Poprad, je chráneným územím.
Dolina je hojne navštevovaná najmä pre bohatú zásobu lesných plodov, čistý vzduch a vzácne ticho.
Demänovská dolina - je najkrajšia a najnavštevovanejšia dolina Nízkych Tatier. V dĺžke 15 kilometrov ju vybudovala rieka Demänovka. Geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí. Horná, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, kým dolná časť je zarezaná vo vápencoch. K jej najvýznamnejším atraktivitám patria svetoznáme Demänovské jaskyne. Demänovská jaskyňa Mieru, objavená v roku 1952 v dĺžke 2 kilometre, sa pripravuje na sprístupnenie.
Demänovskú jaskyňu Slobody tvorí bohatá kvapľová výzdoba, priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 200 000 návštevníkov.
-11-
Najstaršou známou jaskyňou (písomné doklady o nej sú už z roku 1299) je Demänovská ľadová jaskyňa (v minulosti Dračia jaskyňa).
Celá dolina pôsobí veľmi impozantne s vežovitými skalnými útvarmi, krasovými formami, vzácnou kvetenou, ihličnatými lesmi a bohatosťou zveri.
V jej hornej časti sa nachádza najväčšie nízkotatranské jazero - Vrbické pleso. Veľmi dobré rekreačné a lyžiarske možnosti (lyžiarske stredisko Jasná) tu podmienili výstavbu početných rekreačných zariadení s bohatou sieťou turistických chodníkov a náučným turistickým chodníkom s možnosťou výstupu na hlavný hrebeň sedačkovou lanovkou, kde sa nachádza viacero lyžiarskych vlekov. Názov doliny sa stotožňuje s názvom obce Demänovská Dolina, pre ktorú okrem smerníc pre chránené územie bol vydaný osobitný štatút, ktorý sa vzťahuje hlavne na ochranu životného prostredia, čistotu vôd, čistotu ovzdušia, ochranu zveri, vtáctva, rastlinstva a ticha. (Obr. č. 4,5)
Furkotská dolina - turisticky príťažlivá ľadovcová dolina s viacerými plesami, v hornej časti sú pomerne známe Wahlenbergove plesá.
Dolina končí pod Furkotským štítom, pod ktorým je cez Bystré sedlo prechod do susednej Mlynickej doliny. Dolina je často navštevovaná zdatnejšími turistami v letných mesiacoch.
Jalovecká dolina - výrazná, 9 kilometrov dlhá dolina so stopami činnosti ľadovca na južnej strane Západných Tatier. V spodnej a strednej časti úzky kaňonovitý koridor sa pod strmými svahmi Lysca rozvetvuje na vzájomne oddelené doliny: Bobroveckú, Hlbokú a dolinu Parichvost, ktorá sa tiahne až na hlavný hrebeň do Baníkovského sedla. Nad dolnou časťou sa vypína pásmo vápencových -12-
brál s bohatou vápencovou kvetenou a vyvinutými krasovými javmi. Jalovecký potok odvádza vodu do povodia Váhu. Malebné sú aj viaceré menšie vodopády a dve menšie plieska v Bobroveckej doline.
Jaloveckou dolinou nevedie žiadna údolná cesta (pred polstoročím ju zobrala povodeň), niet v nej jediného lyžiarskeho vleku a malá chata turistického oddielu Bobrovec v Červenci je otvorená len príležitostne. Celou osou Jaloveckej doliny smeruje žltá značka, cez Parichvost na Baníkovské sedlo nás dovedie modrá, zelená cez Hlbokú dolinu na Salatín. Vápencovú východnú časť doliny sprístupňuje značková cesta, ktorá vedie na Sivý vrch. Značná časť Jaloveckej doliny bola v minulosti spásaná, čím veľmi utrpelo rastlinstvo. Z hľadiska bohatstva druhov kveteny i napriek tomu patrí medzi dolinami na južnej strane Západných Tatier na popredné miesto. Iba tu sa nachádza nálezisko kriticky ohrozeného druhu ďateliny lupinovej, ktorú nikde inde na Slovensku nenájdeme. Je známa aj najväčším náleziskom ďalšieho kriticky ohrozeného druhu našej flóry - rebrovky rôznolistej. Nájdeme tu i hniezda dravých vtákov. Územie je i prírodnou rezerváciou hodne navštevovaná najmä poľovníkmi a turistami uprednostňujúcich ticho a samotu.
(mapka č. 7)
Jamnická dolina - sedem kilometrov dlhá s množstvom atraktívnych prírodných scenérií po celej trase, zvlášť jej záver, ohraničený Ostrým Roháčom. Tesne pod vrcholom sa nachádzajú Jamnické plesá i viacero vodopádov.
Sezónne uzavreté chodníky:
- ústie Jamnickej doliny - Mládky - Baranec: zelená značka
- ústie Jamnickej doliny - Volovec: modrá značka -13-
Hoci dolina patrí do TANAPu, kde platí návštevný poriadok, turisti ju navštevujú nielen kvôli krásam tatranskej príroda, ale najmä pre bohatú zásobu lesných plodov (čučoriedky, brusnice).
(mapka č. 8)
Kamenistá dolina - asi sedem kilometrov dlhá dolina v južnej časti Západných Tatier. Začína severozápadne od Podbanského a končí pod Pyšným sedlom (1791 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Kedysi slúžila ako prechod do Zakopaného. Nachádza sa tu turisticky vďačná výstupová trasa na vrchol Bystrej cez Pyšné sedlo, v jej závere je celoročne uzavretý turistický chodník - Podbanské - Pyšné sedlo: modrá značka (od odpočívadla).
(mapka č. 9)
Korytnická dolina - tvorí hranicu medzi Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Starohorskými vrchmi. Je významnou komunikačnou spojnicou Považia a Pohronia. Pri Liptovskej Osade sa napája na Revúcku dolinu. V jej závere sa nachádzajú bohaté minerálne pramene, ktoré využívajú pacienti trpiaci chorobami žalúdka, pečeme a tráviaceho systému.
Kôprova dolina - má dĺžku asi 11 kilometrov, je pomerne husto zalesnená a preteká ňou Kôprový potok. Tvorí rozhranie medzi Západnými a Východnými Tatrami. Na západe susedí s Tichou dolinou. Nad Podbanským sa obe doliny spájajú a ich toky sútokom vytvárajú známu rieku Belá. V skalnom koryte Kôprovského potoka sú pozorovateľné zvyšky dávnej výmoľovej činnosti ľadovca v tvare kotlovitých vyhĺbenín nazývané Medvedí kúpeľ. V minulosti sa v doline nachádzali zlaté bane, kde liptovskí baníci ťažili zlato a antimón, ktoré roku 1788 zanikli. Oblasť je prírodnou rezerváciou -14-
zameranou na ochranu cenných subalpínskych a alpínskych spoločenstiev. (Obr. č. 6)
Krížska dolina - v starších štvrtohorách jedna z najzaľadnenejších dolín Nízkych Tatier, dlhá asi desať kilometrov. V strednej časti doliny s názvom Pekelné sa v minulosti nachádzali bane na antimón. V týchto miestach sú dnes vybudované lyžiarske vleky. Turisticky je však táto oblasť málo využívaná.
Kvačianska dolina - najvýchodnejšia dolina Chočských vrchov. Zdobia ju viaceré skalné vápencové steny strmo vystupujúce z riečiska, miestami až sto metrov vysoké, a vzácna kvetena, ktorá sa viaže na vápencový podklad. Zaujímavosťou je starý drevený Brunčiakovský vodný mlyn s areálom, pamiatka ľudového staviteľstva z prvej polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v strede doliny. Jej východným úbočím prechádza stará vozová cesta. Najkrajší pohľad na celú dolinu je z bralného výčnelku Roháč. Dolina je hodne navštevovaná turistami pre vzácne rastliny (orlíček obyčajný, poniklec slovenský, plamienok alpínsky, plesnivec alpínsky, soldanelka karpatská, astra alpínska a iné).Celá dolina bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Ľubochnianska dolina - turisticky atraktívna dolina, najdlhšia (24 kilometrov) vo Veľkej Fatre. V rokoch 1904 - 1906 bola v doline postavená 32 kilometrov dlhá úzkokoľajná železnica, prvá elektrifikovaná železnica v strednej Európe. Slúžila doprave vyťaženého dreva a príležitostnej doprave turistov. Na výrobu elektrického prúdu bola vybudovaná unikátna sústava na toku Ľubochnianky s hydroelektrárňou.
-15-
Krásne prostredie málo rušenej prírody využívajú pacienti Endokrinologického ústavu v Ľubochni a deti zo sociálne narušených a rozvrátených rodín priamo v doline, kde našli dočasný domov. Turisti využívajú neveľký lyžiarsky vlek a kúpaliská vo voľnej prírode.
Ľupčianska dolina - 17 kilometrov dlhá dolina, tiahne sa spod Chabenca a Latiborskej hole na sever k Partizánskej Ľupči. Je ňou prístup do klimatických kúpeľov Železnô a bývalej baníckej obce Magurka. Nachádza sa v nej viacero horární. Významná je z hľadiska lesníckeho a poľovníckeho, ako aj salašníckeho.
Malužinská dolina - má dĺžku okolo desať kilometrov a ústi do Bocianskej doliny. V jej hornej časti vyviera výborný železito - sírnatý prameň Malužinská kyslá voda. Dolina je zatiaľ turisticky málo využívaná.
Mlynická dolina - tvorí východnú hranicu historického Liptova. Je dlhá šesť kilometrov a potok Mlynica už spadá do povodia rieky Poprad. V spodnej, lesnatej, časti doliny je vybudovaný známy lyžiarsky areál (v roku 1970 sa tu konali Majstrovstvá sveta v klasických disciplínach). Horná časť je oddelená veľkým prahom, z ktorého padá známy vodopád Skok, považovaný za náš najmohutnejší. V hornej časti doliny je viacero plies. Dolinou vedie značkový chodník, hojne využívaný turistami, pretže je dolina krajinársky, ako i výhľadmi veľmi hodnotná. Nájdeme tu aj vzácne druhy tatranskej flóry (endemity), ktoré sa vyskytujú pôvodne len na neveľkom území, napr.: lomikameň trvácy, stračonôžka tatranská, klinček lesklý, kostrava pestrá, poniklec slovenský.
-16-
Prosiecka dolina - je považovaná za jednu z najkrajších a najpestrejších krasových dolín na Slovensku. V roku 1967 bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. S rozlohou 3,8 km2 za národnú prírodnú rezerváciu (rok 1994). Vznikla spätným zarezávaním sa rieky. Je dlhá asi tri kilometre a hlboká až 600 metrov, na dolnom a hornom konci je uzavretá divokými kaňonmi. Pri vstupe do nej sa nachádza najväčší ponor na Slovensku. Svojími ďalšími atraktivitami, ako je 15 metrov vysoký vodopád, krasový kaňon Sokol, skalné steny a bralá, vodou vymleté tzv. obrie hrnce a pestré a zaujímavé zloženie rastlinstva, ju radia na prvé miesto v návštevnosti Chočských vrchov. Značný výškový rozdiel sa v doline prekonáva rebríkmi.
Račkova dolina - turisticky jedna z najobľúbenejších dolín Západných Tatier. Leží na južnej strane a je 9 kilometrov dlhá. Je vyhĺbená v kryštalickom jadre pohoria s mohutnými stopami po zaľadnení. V hornej časti, v mohutnom a širokom kotle, pod strmými zrázmi Jakubinej (2194 m) a Končistej (1993 m) sa nachádzajú malebné Račkove plesá. Najväčšie je Vyšné Račkove pleso - 1697 m, rozloha - 0,74 ha, hĺbka - 10 m. V dolnej časti sa spája s Jamnickou dolinou. Pri jej vyústení do Liptovskej kotliny je chatková oblasť s autokempingom. Prístup do nej je z Pribyliny.
(mapka č. 10)
Revúcka dolina - vyše 25 kilometrov dlhá dolina, tvoriaca hranicu medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. V Liptovskej Osade sa delí na tri vetvy. Dolina je i významnou komunikačnou spojnicou Liptova s Pohroním. Je prevažne lúčnatá, striedavo zalesnená.
-17-
Roháčska dolina - jedna z najkrajších dolín Západných Tatier, ale i náročná na pešiu turistiku. Žijú tu vzácne druhy živočíchov (hlucháň, tetrov, orol), nájdeme tu okolo 144 druhov stavovcov, 56 z nich patrí do Červeného zoznamu ohrozených druhov.
Niektoré turistické trasy sú vhodné len pre zdatných turistov s dobrým výstrojom (oblasť Veľkého Ostrého Roháča, Baníková a Skriniarky). V záujme ochrany prírody a bezpečnosti návštevníkov sú úseky turistických chodníkov (sedlá, vrcholy) v čase od 1.11. do 30.6. pre verejnosť uzavreté. (Obr. č. 10)
(mapka č. 11)
Suchá dolina - je úzka vápencová dolina, oddeľujúca na južnej strane Chočské vrchy od Západných Tatier. V dolnej časti má miestami charakter krasového kaňonu. Dolina a jej bezprostredné okolie s početnými krasovými javmi, vzácnymi rastlinami a živočíchmi bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu.
Tichá dolina - jedna z najdlhších liptovských dolín (asi 15 kilometrov). Oddeľuje hlavný hrebeň Západných Tatier od Liptovských kôp. V hornej časti tvorí rozhranie medzi Západnými a Vysokými Tatrami. Takmer celá dolina je zalesnená, v zime sú tu častým javom lavíny. Východiskom túr do Tichej doliny je Podbanské, kde sú i jediné možné ubytovania. Vjazd motorových vozidiel je však do doliny zakázaný. Celou dolinou preteká Tichý potok, ktorý sa pri horárni Tichá spája s Kôprovým potokom. V celej rozľahlej doline sú len dve malé plieska, obe vysoko, v Tomanovej doline (súčasť Tichej doliny) - Tomanové plieska. Z nich vyteká Tomanov potok a neďaleko vtoku do Tichého potoka vytvára Tomanov vodopád.
V minulosti sa v Tichej doline pásli čriedy oviec. Príchodom -18-
človeka a zvierat sa postupne devastoval lesný porast. Dnes vidíme lesy v doline zničené ohňom, vetrom, lavínami, ...
Zaujímavosťou je, že táto obrovská horská plocha vykazuje len 27 smrteľných úrazov. Vysvetlením môže byť i verzia, že táto oblasť oproti centrálnej časti Tatier je málo navštevovaná, je miernejšia a z horolezeckého športu takmer úplne vylúčená.
Prírodná rezervácia Tichej doliny je zameraná na ochranu mimoriadne hodnotného územia samotnej doliny a priľahlých oblastí Liptovských kôp, Červených vrchov a Tomanovej doliny s množstvom vzácnych endemických, ako aj zákonom chránených a ohrozených druhov fauny a flóry. (Obr. č. 7,8)
(mapka č. 12)
Ždiarska dolina - najvýchodnejšie položená väčšia dolina Nízkych Tatier je dlhá asi 12 kilometrov. Z geologického hľadiska je tu veľmi názorne viditeľné striedanie rôznych vrstiev. Najkrajšia je jej stredná časť. Patrí medzi najkrajšie doliny čiernovážskej oblasti, dosiaľ je ale menej navštevovaná. Vedie ňou značkovaný chodník na hlavný hrebeň, ktorý tvorí horskú hranicu Liptova. Turisti využívajú dolinu na prechod z Pohorelej do Liptovskej Tepličky.
Žiarska dolina - vyše 7 kilometrov dlhá s viacerými javmi spojenými so štvrtohorným zaľadnením. Začína pod hrebeňom Roháčov a ústi severne od obce Žiar. Je vďačným východiskom na okolité štíty. V hornej časti doliny je známa Žiarska chata, nad ňou je Šarafiový vodopád a lyžiarsky vlek. Pri vyústení doliny do Liptovskej kotliny je viacero ubytovacích zariadení, Dom Horskej služby a informačné stredisko TANAPu. (Obr. č. 9)
(mapka č. 13)
-19-
2.4 OCHRANA PRÍRODY
Slovensko predstavuje vzácny fond prírodného bohatstva našej krajiny. Ochrana prírodných hodnôt na Slovensku má svoje počiatky už v 13. storočí, keď v roku 1234 bola spísaná prvá zápisnica o ochrane vzácnej zveri.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa životné podmienky na našej planéte neprestajne zhoršujú. Preto ochrana prírody je jedným z nástrojov celkovej starostlivosti o životné prostredie. Praktickým napĺňaním je ochrana zachovaných regiónov prostredníctvom národných parkov, chránených krajinných oblastí, prírodných výtvorov. Realita je dnes taká, ako ju poznáme odvšadiaľ. Nastupujú reštrikčné opatrenia, úspory, znižujú sa počty pracovníkov, pričom by mala platiť zásada, že žiadne z týchto úsporných opatrení nesmie ísť proti prírode.
Táto situácia sa odrazila aj na organizačnej podobe liptovskej časti Západných Tatier ako súčasti TANAPu. Z pôvodných 3 (nedávno ešte 4) ochranných obvodov vzniklo jedno jediné Stredisko ochrany prírody Liptov. Má sedem samostatných ochranných úsekov, predstavujúcich vlastne jednotlivé dolinové celky: Suchá, Jalovecká, Žiarska , Račkova, Jamnická, Kamenistá a Hybica.
Doliny Liptova patria do veľkoplošného územia TANAPu a NAPANTu, preto sa v nich treba riadiť prísnymi opatreniami.
Z 19 chránených území Liptova je 8 prírodných výtvorov, 4 štátne rezervácie, kde hlavným ochranárskym momentom je geologická a morfologická stavba.
Z prírodných výtvorov pri návšteve Liptova môžete navštíviť:
Jazierce (Tufová terasa) - ide o skrasovatené travertínové polohy so závrtmi, ponormi, vyvieračkami. Názov Tufová terasa zaviedol prof. Sladký a vznikol zo staršieho, dnes už málo používaného -20-
názvu travertínu, vápenitý tuf.
Vlčia skala - travertínová skala na svahoch Trlenskej doliny v údolí Revúcej
Dogerské skaly - typický geologický výtvor v Trlenskej doline
Krkavá skala - morfologicky významná skala neďaleko Vlkolínca
Mofetový prameň - významná travertínová lokalita vo Vyšnom Sliači. Z hlavného krátera na vrchole kopy unikajú plyny, usmrcujú drobné živočíchy a údajne podľa málopravdepodobnej legendy aj človeka.
Travertínové pole - lokalita travertínov pri obci Bešeňová.Predmetom ochrany je niekoľko travertínových kôp, farebne rozdelených, napr. Biela terasa, Červená terasa. Ide o jediný výskyt rôznofarebných travertínov v Západných Karpatoch.
Balvan pri Maši - objekt predstavuje zvyšok terasy na rovinnej nive Váhu.
Važecká jaskyňa - turisticky sprístupnená jaskyňa vo východnej časti Liptovského krasu. Predstavuje významný krasový výtvor s pôvodnou mikroklímou a je zároveň aj významnou paleontologickou lokalitou.
Z vyhlásených štátnych prírodných rezervácií spomeniem tieto územia:
Demänovská dolina - v rámci celej ochrany zahrňuje množstvo -21-
javov, predovšetkým krasových, ktoré majú význam aj v širších európskych súvislostiach. Tento krasový systém s najvýznamnejšími jasykňami Dračou, Mieru, Slobody je súbor výtvorov najvyššej hodnoty.
Jánska dolina - morfologickým vývojom podobná susednej Demänovskej doline. Nachádzame tu krasové formy, v okolí Ohnišťa aj formy bralové. Z jasýň má najväčší význam Stanišovská jaskyňa.
Prosiecka dolina - z oboch strán uzavretá divokými skalnými tiesňavami, v strede sa čiastočne rozširuje. Svahy sú lemované početnými stĺpovitými, vežovitými a podobnými morfologickými javmi. Riečka Prosečianka, ktorá vytvára dnešnú morfologickú stavbu doliny, je v strednej a hornej časti ponorená do podzemného toku a vyviera až v dolnej časti doliny.
Kvačianska dolina - svojou divokosťou a hlbokým kaňonovitým zárezom je jedinečným objektom pre poznanie morfologického vývoja Chočského pohoria. Rieka Kvačianka preteká hlbokým kaňonom cez početné prahy, tvorí malé vodopády, dravé pereje.
Z ďalších môžem spomenúť Hradskú horu pri Liptovskom Hrádku, Brankovský vodopád v severozápadnej časti Nízkych Tatier, Travertínovu kopu v Rojkove známu pod menom Jazierko alebo Morské oko, Stankovianske travertíny, Skalnú päsť pri obci Lisková, Hradené jazero v Ľubochnianskej doline, Veľký Choč, Sokol a Mních
v Bobroveckej doline, Ohnište a Hradobicu medzi Malužinou a Jánskou dolinou a Hybskú úžinu, vo flyšovom teréne, vytvorenou riekou Hybica.
-22-
Ak chceme zachovať živicou voňajúci les, krištáľovo čistý vzduch, priezračnú vodu a liečivé ticho, musíme predovšetkým my, návštevníci, dodržiavať pokyny platné pre danú oblasť.
"Nie sme vlastníkmi Zeme, sme iba jej obyvatelia a ako dobrí otcovia ju chceme zanechať aj budúcim generáciám."1
________________
1Citát K. Marxa
-23-
2.5 STAROSTLIVOSŤ O PRÍRODU
Rýchly rast turistického a cestovného ruchu v posledných rokoch priniesol okrem pozitívnych momentov aj mnoho negatívnych javov. Človek čím ďalej, tým viac pociťuje potrebu návratu k prírode, ktorá je zdrojom regenerácie telesných a duševných síl, a tiež miestom poznávania a utvárania krásneho vzťahu ku skutočnosti. Táto, doslova expanzia do neporušenej prírody znamenala, že človek s egoistickým vzťahom k prírodnému prostrediu bezcitne bral všetko, čo mu príroda ponúkala. A tu začala devastácia a narušovanie prirodzenej rovnováhy.
Ochranu prírody, starostlivosť o ňu, najmä chránených lokalít v Liptove, sleduje viacej inštitúcií v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku (Zbor ochrancov prírody a krajiny, Slovenská speleologická spoločnosť, Okresná správa cestovného ruchu v Liptovskom Mikuláši, strediská cestovného ruchu v Liptove, národné parky).
Na to, aby sa zachovala príroda, najmä v národných parkoch, neporušená, pracovníci ochrany a starostlivosti stanovili prísne podmienky pre návštevníkov, ako aj obyvateľov tohto územia.
V súvislosti s potrebou prehĺbenia starostlivosti o lesy národného parku treba uviesť, že pri prvých pokusoch o ochranu prírody Tatier v roku 1920 stáli pracovníci Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Liptovskom Hrádku.
Bola to Správa štátnych lesov Vysoké Tatry, patriaca pod liptovskohrádocké Riaditeľsvo, ktorá už v roku 1938 poukazovala na to, že najmä rozmach lyžiarstva po roku 1930 bol príčinou ničenia tatranskej prírody.
Na cieľ - zastaviť negatívne vplyvy na prírodu v tejto oblasti - naliehavo kladie dôraz Program starostlivosti o národné parky. Na záchranu parkov boli vydané zakázané a povolené činnosti.
-24-
Zakázané činnosti :
1. všetky druhy hospodárskej činnosti,
2. pastva hospodárskych zvierat,
3. akákoľvek výstavba v prírodnom prostredí,
4. zber plodín, okrem výnimočných druhov pre vedecko - výskumné činnosti.
Povolené činnosti :
1. pozemná a letecká záchrana postihnutých osôb členmi Horskej služby TANAPu a NAPANTu,
2. pešia návštevnosť po značených náučných a turistických chodníkoch,
3. výstupy na vybrané horské štíty podľa osobitného predpisu,
4. usmernené horolezectvo, skialpinizmus, závesné a padákové lietanie s poplatkom,
5. prevádzka existujúcich vysokohorských dopravných zariadení,
6. oprava, rekonštrukcia, budovanie, rušenie náučných a turistických chodníkov a iných zariadení (lavičky, prístrešky),
7. zalesňovanie na vybraných lokalitách,
8. využívanie účelových lesných ciest,
9. výcvikové akcie,
10. iné podujatia a činnosti (hromadné výstupy na štíty).
Medzi hlavné smery starostlivosti o prírodu patrí aj zákaz manipulovať s priemyselnými hnojivami, chemickými postrekmi a odpadom. Na tieto zákazy však zabúdajú ako pracovníci robotníckych družstiev, tak aj obyvatelia tejto krásnej prírody.
Nie vždy sa podarí zistiť a potrestať vinníka znečistenia daného územia.
Návštevníci, no najmä turisti by mali dodržiavať Návštevný -25-
poriadok TANAPu a NAPANTu. Medzi najznámejšie zákazy patria :
1. Lyžovať sa smie iba na vyznačených lyžiarskych tratiach.
2. Bicykle je možné využívať len na verejných komunikáciách.
3. Táborenie a parkovanie áut je možné iba na určených a označených miestach.
4. Je zakázané trhanie a poškodzovanie rastlín, krov a stromov, zber lesných a iných prírodnín.
5. Nesmú sa chytať, usmrcovať a zbierať všetky vývinové štádiá živočíchov, fotografovať, hádzať kamene do vodných plôch, umelo prikrmovať zver.
6. Je zakázané znečisťovať prostredie odpadkami, umývaním áut, výmenou olejov, kladenie ohňa, kúpanie v plesách, v potokoch.
Prírodu Liptova, najmä Tatier, najviac ohrozujú emisie. Ohrozuje ju teda človek, ktorý aj na konci 20. storočia často posudzuje prírodu ako obyčajný prostriedok na dosiahnutie vlastného blaha. Avšak svet je hodnotou sám osebe. Svet nemožno vysvetľovať človeku, ale naopak. A keď to pochopíme, my, ľudia, bude mať príroda radosť a my sa budeme tešiť z nej.
-26-
ZÁVER
V mojej práci som sa snažila zhrnúť informácie o liptovských dolnách v ucelenej podobe.
O Liptove vyšlo v minulosti, ale aj v posledných rokoch viacej publikácií, avšak zameraných viac na históriu, ľudovú kultúru, náučnú turistiku, okolité horstvá a centrá turistického ruchu. Výročie založenia miest a obcí si vynútili vydanie samostatných monografií (Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok, Hybe, Východná).
Mojim cieľom bolo zaujať a nadchnúť čitateľa, turistu i pre menej známe doliny v oblasti Liptova, skvosty a nevšedné prírodné výtvory v mojom rodnom kraji, poukázať na dodržiavanie zásad pri návšteve chránených území a pripomenúť návštevníkom, ako sa správať v prírode, aby zostala neporušená i pre tých, čo prídu po nás.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Hochmuth, Z.: Turistický sprievodca - Liptov, Šport, Bratislava, 1972
2. Klinda, J.: Chránené územia prírody v Slovenskej socialistickej republike, Obzor, Bratislava, 1972
3. Kol. autorov: Žilinský kraj, Knižné centrum, Žilina, 1998
4. Kol. autorov: Kraje a okresy Slovenska, Q111, Bratislava, 1997
5. Lukniš, M. a kol.: Slovensko 2, Príroda, Obzor, Bratislava, 1972, str. 124 - 188
6. Ondrejka, K. a kol.: Liptov - atlas regiónu, Mapa Slovakia s.r.o., Bratislava, 1996
7. Suchá, B.: Sprievodca náučné chodníky na Slovensku, Ústredie štátnej ochrany prírody, Liptovský Mikuláš, 1990
8. Šoltés, R. a kol.: Kvety Tatier, Príroda, Bratislava, 1988
ZBORNÍKY
1. Huňa, Ľ. a kol.: Veľkoplošné chránené územia na Slovensku, Obzor, Bratislava, 1981
2. Lutonský, A.: Poznaj a chráň doliny Liptova, Osveta, Liptovský Mikuláš, 1980
3. Svet podzemných krás, Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 1980
4. Štroffel, O. a kol.: Národný park Nízke Tatry, ERPO, Bratislava, 1987
INFORMAČNÝ MATERIÁL
1. Makarová, E.: Geomorfologická exkurzia v Liptove, metodický list
2. Kol. autorov: Tatransko - podtatranský región - turistický informátor, JeS, Košice, 1995
3. Kôprova, Jalovecká, Žiarska, Bystrá, Kamenistá, Roháčska dolina
ČASOPISY
1. Kol. autorov: Tatry, Správa TANAPu, Gradus Martin, 1994, roč.XXXIII, č.4
2. Kol. autorov: Geografia, Geo - servis, Bratislava, 1995, roč.3, č.4