Gymnázium Michala Miloslava Hodžu
GEOGRAFICKÁ OLYMPIÁDA
LIPTOVSKÁ KOTLINA
Šk.rok:1998/99 Libuša Chovanová
III.C
ÚVOD
"Keby sa ma niekto opýtal, ktorý kraj v našej republike pokladám za najkrajší, neváhal by som povedať, že čo sa týka prírodných krás, je Liptov rozhodne najkrajší."1
Týmito slovami začínal zakladateľ slovenskej turistiky a autor prvých slovenských turistických sprievodcov Miloš Janoška svoju vzácnu knižku Krásy Liptova, vydanú prvý raz r.1947. I dnes, po 52 rokoch, sa plne stotožňujeme s citovaným výrokom tohto autora. Liptov je predsa centrom, cieľom cestovného ruchu, jeho krásy obdivujú tisíce našich i zahraničných návštevníkov.
Na podporu tohto tvrdenia nájdeme v tomto regióne bezpočet dôkazov, či už z hľadiska prírodných krás, historických a kultúrnych pamätihodností, bohatstva ľudových tradícií, možností pre šport a rekreáciu počas celého roka.
O Liptove vyšlo v minulosti, ale najmä v posledných rokoch, viacej publikácií rozmanitej náplne i zamerania, či už sú to historické a vlastivedné monografie, zborníky, obrazové publikácie, týkajúce sa buď jednotlivých významnejších obcí a horstiev (Východná, Hybe, Vysoké Tatry, Nízke Tatry a pod.) alebo sú to turistickí sprievodcovia známych a obľúbených miest Liptova.
Už na základnej škole som si obľúbila predmet zemepis, prostredníctvom zemepisných olympiád som získavala nové rozširujúce poznatky najmä o našej vlasti. Najviac ma však zaujal
-----------------------------------------------------------------
Hochmuth, Z. : Liptov - turistický sprievodca, Bratislava, 1972
môj rodný kraj, a tým je Liptov. Pred písaním vlastnej práce som venovala dosť času čítaniu propagačného materiálu, brožúr, bulletinov, časopisov a príležitostne vydaným materiálom o Liptove.
Doteraz som nenašla kompletnú publikáciu, v ktorej by autor čitateľom a zároveň návštevníkom Liptova priblížil celkový vývin od najstarších čias po súčasnosť v rôznych oblastiach. Preto som sa rozhodla spracovať informácie z dostupnej literatúry, ale najmä najnovšie údaje z rôznych inštitúcií, a podať ich v ucelenej podobe formou tejto práce. Mala by pomôcť hlavne tým, ktorí chcú navštíviť známe i menej známe miesta Liptovskej kotliny, zoznámiť sa s jej historickým vývinom, prírodnými pomermi, obyvaťeľstvom, sídlami, hospodárskymi pomermi, kultúrou, pamiatkami, ako i faunou a flórou, prírodnými výtvormi a inými zaujímavosťami.
Moja práca môže poslúžiť ako vhodná pomôcka na ZŠ pri rozširovaní vedomostí žiakov na hodinách zemepisu z regionálneho učiva, v neposlednej miere i mne, pretože si rozšírim okruh vedomostí o regióne, v ktorom bývam.
Touto cestou ďakujem kapitánovi Ing. J. Hlavatému z DI PZ v Liptovskom Mikuláši, Ing. J. Kubekovi z Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva v Liptovskom Mikuláši, pracovníkom ochranného obvodu Tichá, Podbanské za cenné informácie, analýzy a prospekty.Ďalej chcem poďakovať pracovníčkam Okresného štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši, Mgr.Paulíne Točekovej, učiteľke ZŠ Východná, za poskytnutie vhodnej literatúry, časopisov a brožúr o Liptove. Ďakujem mojej mame za pomoc pri zostavovaní celej práce.
I.HISTORICKÝ VÝVOJ LIPTOVA
Historické pomenovanie kraja nevšedných krás a až donedávna veľkej biedy, no najmä jeho pôvod, historici jednoznačne doposiaľ neurčili. Mienky sa rozchádzali. Jedni jeho pôvod videli v nejakej neznámej zaniknutej dedine, niektorí sa odvolávali na hrad Liptov.
"Iní dokonca hovoria, že meno pochádza od Ľupče, lipy, lipňa, od osobného mena Liptov, čo je dosť pravdepodobné, lebo toto meno sa veľmi často vyskytuje v listinách ešte i v 13.- 14. storočí. (Dr. A. Húščava : Kolonizácia Liptova do konca 14. storočia, Bratislava, 1930, str.9).
Tescher Béla v "Lipto Uj Vás története" uvádza : "S osobným menom Liptov sa stretávame v listine vydanej ságskym konventom v r.1279, keď pri deľbe majetku sú spomínaní synovia Gurga, Mikuláš a Liptov.Taktiež v rokoch 1282 a 1289 sú spomínaní synovia Bugoňu Lipthon, Kutaz a Pasca."
Dr. Stanislav hovorí, že pôvodný tvar "Ľubtov" je privlastňovacie prídavné meno k osobnému menu "Lub(o)ta". "Ľubtov" je neskorší tvar "Liptov" podľa maďarčiny, ktorá má za slovenské "ľu" - tvar "li" - (Ľupča - Lipsce).
Prevláda teda mienka, že základom pomenovania je osobné meno. Liptov ako územný názov sa prvý raz spomína r.1230. V tomto období sa rozprestieral od Hýb po Ráztoky (Dr. Húščava, str.41).
Celé tisícročie p.n.l. až do 13. storočia n.l., kedy vznikali historické osady v Liptove, je hmlisté.Liptovská kotlina sa začala osídľovať neskoršie ako nížinaté kraje Slovenska. Prví Slovania sem začali prenikať až v 7. - 8. storočí. V 9. storočí bolo územie súčasťou Veľkomoravskej ríše. Po jej rozpade bol -1-
Liptov pohraničným územím vytvárajúceho sa Uhorska a postupne ho okupovali uhorskí králi.
Nová štátna moc sa opierala o hradné panstvá sídliace na troch hradoch - jeden z nich bol aj Veľký Liptovský hrad (Liptovský Starhrad) pri Sielnici. Dnes sú po ňom iba skromné stopy. Až v 14. storočí vznikol malý hrad v Liptovskom Hrádku (r.1341), kým v dolnom Liptove nad Ružomberkom na ceste na Oravu sa rozložil hrdý hrad Likava. V tých časoch patril Liptov pod správu Zvolenskej župy. Samostatnou župou sa stal v r.1339 a trval do r.1922.
V 13. storočí bol Liptov pokrytý mohutnými lesmi. Bohatstvo zveriny i predpokladané množstvo vzácnych kovov viedlo ku kolonizácii, ktorá sa uskutočňuje na základe donácií - udeľovanie majetkov. Prvá donácia v Liptove pochádza z r.1229. Nasledujúceho
roku Ondrej II. daroval Hank Polkovi územie Hýb. Takto sa Hybe stávajú prvou historicky známou obcou Horného Liptova. V r.1239 Bela IV. pripojil Hybe ku kráľovským majetkom a Hank Polkovi nechal len Uhorskú Ves (Dr. Húščava).
Prvými obyvateľmi Hýb boli Slováci, ktorí dedinu založili. Dosvedčuje to aj darovacia listina z r.1239, keď tam ešte Nemci neboli. V nej sa uvádza názov Hybe (Dr. Húščava, str.17). Neskorší názov Giba je z r.1269. Klein - Tesnoskalský píše, že pôvodná Veľká a Malá Hyba stála asi hodinu cesty smerom od dnešných Hýb pozdĺž Hybice (Oppidum Hybe, str.15). V r.1265 uhorský kráľ Bela IV. dal obci Hybe medzi rozličnými privilégiami i privilégium voliť kňaza. Vtedajší obyvatelia, kráľovskí poddaní, sa zaoberali pastierstvom, lovili v lesoch i riekach, pestovali ovos. Hoci boli úplne pripútaní k pôde a nesmeli sa sťahovať, predsa z toho kraja utekali. Bela IV. dáva r.1257 výsadnú listinu, aby územie znova osídlili. Výhody, ako sloboda sťahovania s celým majetkom, právo slobodného lovenia zveriny a -2-
rýb, oslobodenie od urbariálnych tiarch na 3 - 7 rokov, naozaj získavajú nových kolonistov. Takto sa začína nové úspešné obdobie kolonizácie, v ktorej vzniká väčšina východných obcí Liptova. Ostatné obce boli pomenované podľa rodných mien, podľa miesta, ale pôvod ich pomenovania je tiež neznámy. V r.1286 sa spomínajú tieto dediny : Vavrišovo, Jamník, Podtureň, Svätý Peter a iné. Meno Pribyliny, ktorá v spomínanom roku (1286) popri Jakubovanoch a Ondrašovej patrila Vavrincovmu vnukovi Mikulášovi, odvodzovali tiež podľa Mateja Bela od slova "bylina".
Pôvodné obyvateľstvo sa živilo poľovníctvom, rybárstvom, malo dobré podmienky pre ovčiarstvo, chov dobytka, na vyklčovaných plochách zavádzalo primitívne poľnohospodárstvo (z obilnín pestovali len ovos). Príchodom nemeckých kolonistov sa začína rozmáhať baníctvo, pre ktoré bolo treba veľké množstvo dreva. Takto vzniká nové odvetvie zamestnania - drevorubačstvo. Za kráľa Mateja Korvína v poslednej štvrtine 15. storočia nastalo oživenie remesiel, obchodu a neskorogotického umenia (v maliarstve tabuľové oltáre, františkánsky kláštor v Okoličnom).
V 1.polovici 16. storočia veľmi utrpel Liptov za bojov o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským. Vtedy sa tu rozšírila reformácia,nastal istý rozvoj školstva a latinčina sa začala nahrádzať v písomnostiach zrozumiteľným českým jazykom. Cisárske vojská drancovali a pálili mestečká i dediny, ktoré sa vyvíjali od 11. do 16. storočia.
(mapa č.1)
Po celé 17. storočie Liptov hynul za neprestajných stavovských
povstaní proti Habsburgovcom. Protifeudálny odboj sa prejavil v zbojníckych družinách hôrnych chlapcov. Až legendárnou sa stala postava Jura Jánošíka, ktorého r.1713 obesili za ľavé rebro v Liptovskom Mikuláši. Ľud si o ňom rozprával povesti a spieval -3-
piesne po celom Slovensku, ba aj v susednom Poľsku.
Z 18. storočia sa zachovali najmä barokové prestavby a výzdoby kostolov a zemianskych kaštieľov. Obľúbenými boli najmä charakteristické baňaté veže (Liptovská Štiavnica - kaštieľ, Bešeňová - kaštieľ, Poľovnícke múzeum, Ružomberok, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica). Rozvíja sa bohaté ľudové výtvarné i slovesné umenie - výzdoba drevených domov, črpáky, čipky, výšivky, kroj. Značné oživenie hospodárstva nastáva až v 2. polovici 18. storočia (drevárska, železiarska výroba). O význame lesného hospodárstva svedčí zriadenie lesného úradu a lesnej školy v Liptovskom Hrádku r.1796, prvej tohto druhu v Uhorsku.
V 19. storočí sa Liptov dostal do stredu rozvoja slovenského národného života. V Liptovskom Mikuláši vznikol významný kultúrny spolok Tatrín, a tu 10. mája 1948 slovenskí národovci (Štúr, Hodža, Hurban) vyhlásili prvý slovenský politický program - Žiadosti slovenského národa. Liptovské nárečie sa stalo pre Štúra základom pre kodifikáciu spisovnej slovenčiny.
Pre rozvoj hospodárstva malo veľký význam postavenie železnice z Bohumína do Košíc (1869 - 1872). Plánovali ju aj cez Hybe a Východnú, proti čomu sa bohatí gazdovia týchto obcí postavili. Nechceli si dať majetky železnicou "rozkrádať".
Dňa 7. decembra 1871 o 11,25 hod. sa pohol prvý vlak z Popradu, do Žiliny prišiel 8. decembra o 6. hod. ráno. Prvé tri stanice boli Hrádok, Važec, Hochvald. Poslednú premenovali na Štrbu r.1880. Železnica otvorila cestu maďarskému a rakúskemu kapitálu. Koncom 19. storočia sa buduje priemysel - drevársky v Liptovskom Hrádku, kožiarsky v Liptovskom Mikuláši, v Ružomberku celulózky a papierne a veľký bavlnársky kombinát.
Začiatok 20. storočia je poznamenaný tragickými černovskými udalosťami (r.1907) - streľba do Černovčanov, ktorí žiadali, aby -4-
ich kostol vysvätil ich rodák, farár Andrej Hlinka. A. Hlinka, katolícky duchovný a politik, významný národný dejateľ, sa stal neodmysliteľnou postavou boja Slovákov za národné práva. Jeho život a činnosť je spojená najmä s mestom Ružomberok.
Do histórie Liptova sa zapísali aj urputné boje počas SNP a partizánske boje, najmä v oblasti Nízkych Tatier, na pamäť ktorých je tam viacero pamätníkov (Háj - Nicovô na severovýchod od Liptovského Mikuláša). Liptov bol oslobodený začiatkom apríla 1945.
Známe i zaužívané je delenie Liptova na dolný a horný. Hranice nie sú pevne stanovené a najčastejšie sa vymedzujú tak, že dolný Liptov je územie po Liptovskú Maru na pravom a Liptovský Michal na ľavom brehu Váhu, horný Liptov začína od Liptovského Mikuláša.
Súčasná administratívna hranica Liptova nie je úplne totožná s hranicou historickou.V minulosti bol väčší o územie dnešných obcí Štrbské Pleso (časť Starého Smokovca), Štrba a Liptovská Teplička, teda na východe, ktoré boli pri novom územnom členení štátu r.1960 od Liptova odčlenené. Ďalej vytvorením obce Vysoké Tatry odčlenila sa od Liptova celá západná časť Vysokých Tatier, ktorá historicky vždy patrila k Liptovu.
-5-
II.PRÍRODNÉ POMERY
II.1 POVRCH A GEOLOGICKÁ STAVBA
Liptovská kotlina predstavuje veľkú tektonickú depresiu, ktorá
je vytvorená piatimi najkrajšími pohoriami Slovenska. Jeho severnú hranicu tvorí 2000 m vysoká hradba Západných Tatier s najvyšším vrcholom Bystrou (2248 m), južnú, hlboko členenú hradbu (80 km), tvoria Nízke Tatry s dominujúcim Ďumbierom (2043 m). Západný oblúk z Chočského pohoria (Choč 1611 m) a oblých hrebeňov Veľkej Fatry (Ostredok 1590 m) prerezal Váh. Liptovská kotlina prechádza v Popradskú kotlinu na Štrbskom rozvodí výsahom cez 900 m n. výšky.
Nízke Tatry ohraničujú Liptovskú kotlinu na južnej strane. Tiahnu sa rovnobežným smerom od sedla Šturec (1060 m) na východ po sedlo Popová (1058 m) v dĺžke 80 km.
Veľká Fatra predstavuje masívne pohorie na západe Liptovskej kotliny. Dosahuje dĺžku 40 km. Chočské pohorie vystupuje na severozápadnom okraji Liptovskej kotliny. Tiahne sa od rieky Oravy na východ po Suchú dolinu v dĺžke 34 km.
Západné Tatry sú pokračovaním Chočského pohoria a ohraničujú Liptovskú kotlinu zo severu. Tiahnu sa od Suchej doliny východným smerom na Kôprovú dolinu v dĺžke 28 km.
(mapa č.2)
Liptovská kotlina je dlhá asi 80 km, tiahne sa pozdĺžne vpravo i vľavo od rieky Váh, má zhruba hruškovitý tvar a na dolnom konci prechádza v úzku hlbokú dolinu. V okolí Liptovského Mikuláša je najhustejšie obývaná a tu je kotlina i najširšia (vyše 20 km). Ostatný povrch kotliny až po úpätie horských masívov je rozrušený hustou sieťou potokov a riečok, resp. prítokov Váhu.
-6-
Príroda bola k tomuto regiónu neobyčajne štedrá. Na relatívne malom území nájdeme atraktivity, rarity, zaujímavosti vo všetkých zložkách krajiny.
Geologický podklad bol vplyvom prírodných síl modelovaný a opracovávaný, čím vznikol zaujímavý reliéf.
Rieky rozrezávali masívy horstiev a vytvárali riečne doliny a tiesňavy, v ľadových dobách ľadovce obrusovali odolné tatranské žuly vytvoriac skalné štíty, veže, bralá. Geologické zloženie Liptovskej kotliny je veľmi pestré.
Zastúpené sú tu útvary skoro všetkých geologických období. Archaikum tvorí jadro Tatier (žula, kryštalické bridlice). Paleozoikum útvarmi permskej doby. Mezoikum najmä triasovými vápencami a dolomitami. Tercier paleogénnymi útvarmi, najčastejšie bridlicami, kým štvrtohory nánosmi (štrky, piesky, hliny). Vývoj celej panvy podmienila už spomínaná intenzívna tektonika. Nachádzame tu tieto jednotky :
1. Pásmo centrálnych západných Karpát
2. Vnútorné bradlové pásmo
3. Flyšové pásmo
Zo štvrtohorných útvarov, najmä na žulových svahoch, sú rozšírené sutiny, suťové kužele a morény. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavami, nad ktorými sú na svahoch.
(mapa č.3)
Po stránke morfologickej tu nachádzame niekoľko typov reliéfu a to reliéf riečny, hôľny, ľadovcový a krasový.
Morfologicky pekne vyvinuté terasy sú na Čiernom Váhu medzi Svarínom a Kráľovou Lehotou asi 20 m nad dnešnou úrovňou Váhu, ďalej od Kráľovej Lehoty po Liptovskú Porúbku.
Západnú časť Liptovskej kotliny rozrezáva rieka Váh a jeho prítoky. Všetky vyhĺbili v mäkkých paleogénnych bridliciach a v -7-
pieskovcoch širšie doliny s miernymi svahmi, oddelené pretiahnutými a ploskejšími chrbtami, čím vytvorili pahorkatinný reliéf. Medzi Likavkou a Liskovou sa morfologicky vyníma vápencovo - dolomitový ostrov Mnícha (694,9 m), ktorý predstavuje tektonicky vyzdvihnutú kryhu pozdĺž poruchy na južnej strane. Na bohatý výskyt vápencov a dolomitov sa viažu krasové formy, ktoré sú tu natoľko bohaté, že dostali špecifické pomenovanie Liptovský kras (severné skrasovatené predhorie Nízkych Tatier).
Liptovskú kotlinu ohraničujú zo všetkých strán už spomínané okružné horstvá patriace do vonkajšieho karpatského oblúka. Je ich päť (Veľká Fatra, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Západné Tatry a tiež aj časť Vysokých Tatier). Tento horský okruh dáva Liptovskej kotline súvislé orámovanie - ani jedna z kotlín Slovenska (s výnimkou Turca) netvorí taký jednotný zemepisne uzavretý celok ako Liptov.
(mapa č. 4)
II.2 PODNEBIE
Podnebie v Liptovskej kotline sa vytvára pod vplyvom Atlantického oceánu alebo ázijskej pevniny, niekedy aj Stredozemného mora. Vzdušné prúdy od západu znižujú tepelné výkyvy. V letnom období prinášajú ochladenie a zrážky, v zime zmierňovanie mrazov, až odmäky a výdatné sneženie.
Východné vetry spôsobujú jasné a suché mrazivé počasie, v lete silné horúčavy. V Liptovskej kotline prevládajú západné vetry, podmienené pretiahnutosťou kotliny v smere západ - východ.
Okrem nich sa vyskytujú občas padavé vetry, známe sú föhn a bóra.
Föhn je prudký teplý a suchý vietor južného smeru, ktorý sa v Liptove uplatňuje na severných expozíciách Nízkych, Vysokých a -8-
Západných Tatier.
Padavé föhny nemajú v lesnom hospodárstve ničivé mechanické účinky. Bóra je prevažne severozápadný padavý vietor, ktorý spôsobuje v nadmorských výškach 900 - 1000 m katastrofálne polomy a vývraty. Tento padavý vietor spôsobil obrovskú kalamitu v r.1941 na území Podbanska.
Klimaticky sa oblasť Liptova radí do mierne teplej (dno kotliny) a chladnej oblasti (hornatá časť).
Priemerné mesačné teploty v oC (Liptovský Mikuláš)
mesiac I II III IV V VI
teplota -4,9 -3,1 1,5 7,0 12,2 15,5
mesiac VII VIII IX X XI XII rok
teplota 17,2 16,3 12,8 7,5 2,7 -1,4 6,9
Priemerné mesačné teploty v oC (Ružomberok)
mesiac I II III IV V VI
teplota -4,8 -3,0 1,4 6,9 12,2 15,7
mesiac VII VIII IX X XI XII rok
teplota 17,2 16,5 12,7 7,4 2,8 -1,4 7,0
Priemerné mesačné zrážky v mm (Liptovský Mikuláš)
mesiac I II III IV V VI
zrážky 37 35 41 45 71 93
mesiac VII VIII IX X XI XII rok
zrážky 101 85 58 53 50 42 711
-9-
Priemerné mesačné zrážky v mm (Ružomberok)
mesiac I II III IV V VI
zrážky 39 42 40 17 69 90
mesiac VII VIII IX X XI XII rok
zrážky 97 77 62 55 51 42 711
Priemerná ročná teplota je 5 - 6 oC, výsledky merania poukázali na pomalé otepľovanie celej kotliny. Smerom k pohoriam klesá priemerná ročná teplota až na O oC (v januári sú -3 až -6 oC v kotline, -7 až -11 oC na vrcholoch), priemerná teplota v júli sa pohybuje v rozmedzí 14 až 16 oC.
Pri pokojnom ovzduší v zime vznikajú teplotné inverzie, pri ktorých býva na horách teplota vyššia s jasnou oblohou, v kotline teplota nižšia s celodennými hmlami.
Nakoľko som mala možnosť bývať viac rokov v dolnej aj hornej časti Liptova (Ľubochňa - Východná - Hybe), z vlastnej skúsenosti viem, že oveľa menej slnečných dní, viac hmlistých a vlhkých bolo v dolnej časti Liptovskej kotliny, ktoré majú negatívne pôsobenie na zdravotný stav človeka s chorými dýchacími cestami. Zatiaľ čo v tom čase od nadmorskej výšky okolo 600 m bolo jasné, teplé počasie. Pri návšteve doporučujem turistom prežiť víkendy práve v tomto období vo vyšších horských polohách z viacerých dôvodov (krásne výhľady, pohyb na zdravom čerstvom vzduchu).
II.3 VODSTVO
Liptovská kotlina a priľahlé pohoria patria do povodia rieky Váh, ktorý vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu východne od Kráľovej Lehoty. Biely Váh pramení v južných svahoch Kriváňa -10-
(2494 m) vo Vysokých Tatrách. Východne od Važca priberá zľava Štrbský potok a pri Važci Mlyničnú vodu. Západne od Važca vytvára kaňonovité údolie. Čierny Váh zbiera vody na severných svahoch Kráľovej hole (1945 m). Prijíma silnejšie prítoky len zľava (Benkovský potok, Ipoľticu a Svarínku). Po spojení tečie Váh prielomovým údolím, ktoré opúšťa až západne od Podturne. Váh vychádza z Liptovskej kotliny v Ľubochnianskom prielome, cez pohorie Veľkej Fatry pokračuje do Turčianskej kotliny.
Váh priberá z obidvoch strán pomerne silné prítoky. Sprava priberá Belú pri Liptovskom Hrádku, Trnovecký potok pri Beňadikovej, Smrečianku pri Okoličnom, Jalovičianku západne od Liptovského Mikuláša, Kvačianku pri Parížovciach, Teplianku pri Liptovskej Teplej a Turíčanku pri Turíku.
Medzi ľavé prítoky Váhu patria : Bocianka pri Kráľovej Lehote, Štiavnička pri Uhorskej Vsi, Iľanovka východne od Liptovského Mikuláša, Demänovka pri Sokolčiciach, Kľačianka pri Liptovských Vlachoch, južnejšie Malatínka, Ľupčianka pri Liptovskom Michale, Sliačanka a Ludrovianka východne od Ružomberku a Revúčanka v Ružomberku.
(mapa č.5)
Všetky uvedené toky pramenia v horských masívoch, kde je veľa zrážok, a preto sú toky bohaté na vodu. Vodnatosť potokov sa v priebehu roka mení. Najviac vody majú v neskorom jarnom období, keď sú bohato zásobené vodami z roztopeného snehu. Povrchové toky prerezávajú druhohorné série, najmä vápenec, ponárajú sa v nich a vyvierajú znova na povrch v silných krasových vyvieračkách (Demänovka, Štiavnica, Prosečianka). Niektoré pramene sú hospodársky využité tak, že sú zachytené vodovodom. Vplyvom priaznivých geologických, geomorfologických a klimatických pomerov patria toky Liptovskej kotliny k najvyrovnanejším u nás. -11-
Aby sa vyrovnala vodnatosť prietokov v nižších oblastiach kotliny,využila sa vodná energia, r.1966 sa začala budovať vodná nádrž na Váhu pri obci Liptovská Mara. Zaplavila plochu 32 km2 a zadržuje asi 360 mil. m3 vody. Na jej brehoch vyrástli rekreačné zariadenia a vznikli možnosti pre doposiaľ neznáme športy ako jachting, surfing a iné. Stojatých vôd je v Liptovskej kotline pomerne málo. V Nízkych a Západných Tatrách sa zachovalo niekoľko drobných jazierok ľadovcového pôvodu, ktoré milo spestrujú divokú scenériu hôr. Viac ich je v dolinách Západných Tatier (v Jamníckej, Račkovej, Bystrej - po 2-3), v nízkych Tatrách je najväčšie Vrbické pleso v Demänovskej doline.
Ešte pred 3 - 4 desaťročiami zdobili mnohé doliny staré, zväčša drevené, priehrady na splav dreva - tajchy. Dnes ich funkciu prevzali lesné železnice a nákladné autá (Ľubochňa, Malužiná).
Na svahoch Tatier vyvierajú pramene z kamenných morén a z ľadovcových nánosov. Severne od Važca tri premene, severne od Východnej dva. Výdatnejší je prameň pri Pribyline, pri vchode do Račkovej doliny, ktorý obsahuje oxid uhličitý. V Nízkych Tatrách sú to premene pri Hybiach, Malužinej a Liptovskej Porúbke. V Liptovskej kotline na okrajových zlomoch, prípadne uprostred flyša, vyviera niekoľko teplíc :
Liptovský Ján - teplá sírovodíková - zemito - sádrovcová kyselka (26 oC)
Korytnica - pramenná sústava studenej kyselky
Lúčky - sádrovcovo - zemitá kyselka (23 - 33 oC)
Bešeňová - železitá minerálna voda (až 60 oC)
Rojkov - termálna minerálna voda
-12-
II.4 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
Rastlinstno v Liptovskej kotline je výsledkom dlhého vývoja už od treťohôr. Rozvoj závisí predovšetkým od geologického podkladu. Geologickej stavbe a reliéfu krajiny zodpovedajú aj vegetačné a faunistické pomery. Zatiaľ čo v kotline majú úplnú prevahu umelé alebo nahradené biocenézy, obrábanej krajiny, v horách prevláda les často devastovaný pastvou a holosečným hospodárením. Všetky pohoria obklopujúce Liptov dosahujú alpinský stupeň a najmä Tatry sa vyznačujú rozľahlými oblasťami holí a skalných útvarov.
V nižších polohách prevládajú oráčiny, pasienky sú zatlačené na vyššie položené chrbty.
Vodné toky lemujú porasty krovín, vŕb a jelše šedej. V horských oblastiach sú zastúpené výlučne ihličnaté lesy s hornou hranicou do 1550 m. Prevládajúcim stromom je tu smrek, jedľa, menej smrekovec a na suchých miestach borovica.
Horný Liptov je typickou oblasťou horských a vysokohorských lesov. Severnú hranicu tohto územia tvorí východná časť Liptovských Tatier a južnú hranicu časť Nízkych Tatier, prejavujú sa značné rozdiely v nadmorskej výške.
V nižších polohách severnej strany Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Chočského pohoria bývajú primiešané listnáče, hlavne buky, menej klen a javor. Na vápencových skalách lesného pásma rastie plesnivec alpínsky, poniklec slovenský, atď.
Nad pásmom lesov sa rozkladá pásmo kosodreviny, dobre vyvinuté v Západných Tatrách, siahajúce do výšky 1700 - 1900 m. Medzi kosodrevinou sa objavujú lúčky s alpskými bylinami a nižšie s bohatým porastom čučoriedky a brusnice. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky - hole, porastené rôznymi druhmi tráv a spestrené kvetinami :
jarné druhy : poniklec slovenský, prvosienka holá, horec Clusiov, -13-
unikátna je tmavozamatová tzv. fialka Chočská, veternica narcisokvetá
letné druhy : ľalia zlatohlavá, astra alpínska, plesnivec alpínsky, vstavače (Prosiecka a Jánska dolina), žltohlav európsky, lomikamene, soldanelka karpatská
jesenné druhy : cyklámen európsky (rozhranie Veľkej Fatry a Nízkych Tatier), jesienka
Lesy sú značným prírodným bohatstvom Liptova a slúžia nielen ako zdroj suroviny, ale aj ako významný činiteľ hydrologický, pôdny a klimatický a okrem toho majú význam pre rozvoj turistiky a rekreácie.
(mapa č. 6)
Schematický náčrt rozdelenia lesov
Zloženie živočíšstva je výsledkom migrácie, ktorá nastala v dôsledku portrebných zmien. Na pahorkatinných lúkach a oráčinách Liptovskej kotliny sa zdržuje zajac poľný a jarabica. Okolité lesy hostia veľké množstvo spevavého vtáctva. Z dravcov tu žije -14-
orol krikľavý, jastrab obyčajný, myšiak hôrny, sokol sťahovavý a rôzne druhy sov. Hojný je aj tetrov hôľny a sluka hôrna.
Z hlodavcov je najvýznamnejšia veverica obyčajná. Z plazov žije v svetlých lesoch vretenica obyčajná, jašterica a mlok karpatský.
Z lesných šeliem sú najvýznamnejšie : medveď hnedý, ostrovid obyčajný, líška obyčajná, kuna hôrna, kuna skalná a lasica obyčajná, vlk je vzácny. Bohatý je výskyt poľovnej zveri, ako jeleň hôrny, srnec hôrny a diviak. V subalpínskej oblasti žije tatranský svišť a vo východnej časti Západných Tatier kamzík.
V horských potokoch žijú lososovité ryby, ako pstruh obyčajný, lipeň obyčajný a vo Váhu hlavátka obyčajná a mrena obyčajná.
-15-
III.OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
III.1 ADMINISTRATÍVNY VÝVOJ
Celé územie dnešných okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok patrilo od 13. storočia do r.1848 do Liptovskej stolice, neskôr do r.1922 do Liptovskej župy.
Okres Liptovský Mikuláš, ktorý vznikol r.1923 na území Liptovskej kotliny pri prvom správnom delení Slovenska v rámci novovzniknutej ČSR, bol podstatne menší ako dnešný. Východne od obcí Liptovský Ján a Jakubovany totiž vznikol i samostatný okres Liptovský Hrádok. Neskôr sa stal súčasťou okresu Liptovský Mikuláš. V porovnaní s dnešným bol tento okres väčší o územie dnešných obcí Štrbské Pleso, Štrba a Liptovská Teplička. V r.1938 až 1945 patril okres do Tatranskej župy.
Najvýraznejšiu zmenu hreaníc znamenal rok 1960. Okres sa na východe zväčšil o okres Liptovský Hrádok, avšak bez obcí Liptovská Teplička, Štrba a Štrbské Pleso a na západe o okres Ružomberok. Okres Ružomberok bol v týchto hraniciach prakticky identický s historickým regiónom Liptova.
V súčasnej dobe Liptovskú kotlinu tvoria dva okresy - Liptovský Mikuláš a Ružomberok, ktoré patria do Žilinského kraja.
III.2 OBYVATEĽSTVO
Okres Liptovský Mikuláš síce podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne veľké okresy Slovenska, hustota zaľudnenia je však o polovicu menšia ako celoslovenský priemer. Je to pochopiteľné, pretože rozsiahle horské oblasti Nízkych Tatier na juhu a Západných Tatier a Chočských vrchov na severe sú takmer -16-
ľudoprázdne. Obyvateľstvo sa sústredilo do stredu okresu do doliny rieky Váh. Vo vývoji počtu obyvateľov je prelomový rok 1921,po období prelomu štatistika zaznamenáva mierny rast.
Veková štruktúra obyvateľstva
predproduktívny vek - 23,9 %
produktívny vek - 57,5 %
poproduktívny vek - 18,6 %
Národnostná štruktúra obyvateľstva
slovenská národnosť - 95,9 %
česká národnosť - 1,8 %
rómska národnosť - 1,7 %
maďarská národnosť - 0,2 %
moravská národnosť - 0,2 %
ostatné - 0,2 %
Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania
základné - 27,2 %
učňovské - 20,4 %
stredné odborné - 2,6 %
stredné všeobecné s maturitou - 2,9 %
stredné odborné s maturitou - 15,9 %
vysokoškolské - 6,5 %
Okres Ružomberok sa počtom obyvateľov i hustotou zaľudnenia približuje k celoslovenskému priemeru. Osídlenie je však výrazne nerovnomerné. Absolútna väčšina obyvateľstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pričom rozsiahle horstvá oblasti Veľkej Fatry v strede a na juhu okresu sú takmer bez sídel. Vývoj počtu obyvateľov okresu za posledných 150 rokov sa vyznačuje prudkým a pravidelným rastom.
-17-
Veková štruktúra obyvateľstva
predproduktívny vek - 24,6 %
produktívny vek - 56,6 %
poproduktívny vek - 18,8 %
Národnostná štruktúra obyvateľstva
slovenská národnosť - 98,6 %
česká národnosť - 0,7 %
rómska národnosť - 0,3 %
maďarská národnosť - 0,1 %
moravská národnosť - 0,1 %
ostatné - 0,2 %
Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania
základné - 30,3 %
učňovské - 20,6 %
stredné odborné - 2,0 %
stredné všeobecné s maturitou - 2,9 %
stredné odborné s maturitou - 15,0 %
vysokoškolské - 4,1 %
Podobne ako vo väčšine okresov Žilinského kraja, aj v Ružomberou
je vysoký podiel obyvateľov slovenskej národnosti. Zaujímavé je veľké percento obyvateľov v poproduktívnom veku.
(príloha č.1)
Pozoruhodné údaje o vidieckych obciach
Najstaršia : Uhorská Ves (r.1230)
Najmladšia : Ľubochňa (r.1808)
Najnižšie položená : Stankovany (440 m n. m.)
Najvyššie položená : Vyšná Boca (951 m n. m.)
S najväčším katastrom : Východná (18 772 ha)
S najmenším katastrom : Liptovský Michal (136 ha)
S najväčším počtom obyvateľov : Sliače (3809 obyv.)
-18-
S najmenším počtom obyvateľov : Liptovské Beharovce (52 obyv.)
III.3 SÍDLA
Ružomberok
Tam, kde prekrásna scenéria hôr a dolín Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Chočských vrchov obklopuje západnú časť Liptovskej kotliny, leží historické, kultúrne a priemyselné mesto dolného Liptova - Ružomberok. Počtom obyvateľov sa zaraďuje na 24. miesto na Slovensku. Jeho okolie je bohato obdarené obdivuhodnou prírodou (hlboké lesy v Ľubochnianskej doline), pestrou kvetenou na lúkach (Hubová), množstvom jelenej a inej zveri.
K mestu už od jeho začiatku boli pričlenené mestské časti Biely Potok, Černová, Vlkolínec.
Priemyselnými podnikmi s vyše storočnými tradíciami sú textilné závody a celulózky a papierne.
Ružomberok je východisko do turistických centier Malinô Brdo Smrekovica, ako i do kúpeľov Korytnica, Ľubochňa a Lúčky.
Liptovský Mikuláš
Veniec krásnych hôr obkolesuje rozľahlú vodnú plochu Liptovskej Mary, ktorá blízkosťou k Liptovskému Mikulášu tvorí vlastne prímestskú rekreačnú zónu. Počtom obyvateľov uzatvára prvú dvadsiatku najľudnatejších miest na Slovensku.
V prípade zlého počasia ponúka mesto niekoľko tipov na užitočné a príjemné strávenie voľného času (galéria, múzeá, pamätihodnosti).
(fotky č. 1,2,3,4)
Liptovský Hrádok
Hornoliptovské mesto sa nachádza na sútoku Belej s Váhom východne -19-
od okresného mesta v tesnom susedstve s výbežkami Kozích Chrbtov a Nízkych Tatier. Je 79. najľudnatejším mestom na Slovensku.
Mesto je východiskom do známych turistických centier Vysokých aj Nízkych Tatier. Preteká cez neho azda najčistejšia rieka Belá.
Medzi najväčšie obce kotliny patria : Sliače (3809 obyv.) a Važec (2394 obyv.) (fotka č.5)
-20-
IV.HOSPODÁRSKE POMERY
IV.1 PRIEMYSEL
Liptovská kotlina má pomerne pestrú priemyselnú výrobu. Najvýznamnejšie závody sú koncentrované do okresných miest. Sú tu Kožiarske závody v Liptovskom Mikuláši na výrobu usní a kožušín, Maytex a.s. s textilnou výrobou, Ligarex a.s. s produkciou koženej galantérie, St.Nicolaus a.s. s výrobou horčice, octu, nealkoholických a alkoholických nápojov, kečupu a ďalších potravinárskych výrobkov.Liptovská mliekáreň a.s. spracúva mlieko na prírodné, parené, údené syry, bryndzu, maslo a iné. Linapo s r.o. dodáva na trh nábytkárske výrobky. V Liptovských strojárňach sa vyrábajú tvárniace a drevoobrábacie stroje.
V Ružomberku sú známe Severoslovenské celulózky a papierne s r.o., Bavlnárske závody s r.o., ktoré sa špecializujú na spracovanie bavlny, textilu a konfekcie. Tatran s r.o. spracúva mäso, Mliekáreň Ružomberok s r.o. produkuje mliečne výrobky.
V Bešeňovej je v prevádzke vodná elektráreň.
Posledným významným hospodárskym centrom kotliny je Liptovský Hrádok s podnikom Tesla a.s., kde sa zhotovujú telekomunikačné zariadenia. Podobné zameranie má Alcatel SEL TLH a.s.
Regionálny význam má Swedwood Slovakia Jasná v Závažnej Porube s výrobou nábytku. Na Čiernom Váhu je naša najvýkonnejšia prečerpávacia vodná elektráreň. Vodnú energiu využíva aj elektráreň na priehrade Liptovská Mara.
IV.2 POĽNOHOSPODÁRSTVO
Značnú časť kotliny pokrýva les. Orná pôda sa nachádza najmä na -21-
dne kotliny. V rámci Žilinského kraja má práve okres Liptovský Mikuláš najviac poľnohospodárskej pôdy (44 656 ha). Vo vysokopoloženej kotline sa pestujú prevažne zemiaky, raž, jačmeň, pšenica, ľan a krmoviny. Približne na štvrtine poľnohospodárskej pôdy sú lúky a pasienky.
V okrese Rzžomberok je najviac poľnohospodárskej pôdy v údolí Váhu a Revúcej. Približne tretinu z nej zaberajú lúky a pasienky. Významnejšia je živočíšna výroba s chovom hovädzieho dobytka a oviec. V posledných rokoch sa rozšíril veľkochov súkromných poľnohospodárov, lenže ešte stále sú zaťažovaní veľkými daňami a dotácie zo štátneho rozpočtu sú veľmi nízke. Počet týchto súkromných podnikateľov preto z roka na rok klesá.
Počty hospodárskych zvierat ku koncu 4. štvrťroka 1998
OKRES LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
Tabuľka č.1
Ukazovateľ Skutočnosť Rozdiel Index
1998 1997 98/97
-
HD spolu 20409 21397 988 0,95
-
z toho kravy 9029 9327 298 0,97
Ošípané spolu 25443 24833 610 1,02
-
z toho prasnice 1937 1908 29 1,02
-
-22-
Pokračovanie Tab.1
Ukazovateľ Skutočnosť Rozdiel Index
1998 1997 98/97
Hydina spolu 132261 120010 12251 1,10
z toho sliepky 132261 120010 12251 1,10
Ovce spolu 5546 5322 224 1,04
-
z toho bahnice 4103 4043 54 1,01
OKRES RUŽOMBEROK
Tabuľka č.2
-
Ukazovateľ Skutočnosť Rozdiel Index
1998 1997 98/97
HD spolu 4873 5003 -130 0,97
z toho kravy 1961 2005 -44 0,98
Ošípané spolu 3345 2747 598 1,22
z toho prasnice 273 259 14 1,05
-23-
Pokračovanie Tab.2
-
Ukazovateľ Skutočnosť Rozdiel Index
1998 1997 98/97
Hydina spolu 66647 44062 22585 1,51
z toho sliepky - - - -
Ovce spolu 4261 2 4175 86 1,02
z toho bahnice 2912 2894 18 1,01
(príloha č.2)
IV.3 RYBÁSTVO
Liptovská kotlina dáva ideálne podmienky, najmä doposiaľ najčistejšia rieka Belá, alebo horné toky Váhu. Darí sa tu pstruhom, hlavátke, hlaváčom, mrene. Raj rybárov je na vodnej ploche Liptovská Mara.
IV.4 POĽOVNÍCTVO
Liptovská kotlina je prevažne lesnatá s hojným počtom lovnej zveri, zvlášť Čiernovážska a Ľubochnianska dolina. V stredoveku bola zakázaná poľovačka ľudu na zverinu - daniel, srnčia a diviačia zver, jariabok.
V dnešnej dobe sa poľuje v jednotlivých revíroch počas celého -24-
roka, najčastejšie na zajace, líšky, kuny, diviaky, srnčiu zver, hlucháne, jariabky, divé mačky, rysy. Chránený je kamzík, vydra, orol, sova, medveď, úžitkové a spevavé vtáctvo.
IV.5 DOPRAVA
Rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, súkromných firiem si vyžadujú rozsiahlu dopravu viacerých druhov. V kotline sa najviac rozvinula cestná doprava, ňou prechádza aj hlavná železničná trať, ktroá spája viaceré mestá Slovenska (Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Košice).
Dĺžka štátnych ciest Liptova je 239,71 km (D1, cesty I. a II. triedy). Za posledné roky stúpol počet autobusových tratí zo 43 na 57. Pravidelné autobusové linky boli zavedené do vzdialenejších obcí, ako sú Huty, Malé a Veľké Borové, Turík, Ižipovce, Trstené, Bodice, Čierny Váh, Stošice a Važec. Dĺžka autobusových tratí sa zvýšila od r.1961 z 847 na 1354 km.
(mapa č.7)
13.9. 1998 bola sprístupnená diaľnica v úseku Hybe - Važec, čo malo priaznivý vplyv na zníženie počtu nehôd a bolestivých následkov na pozemných komunikáciách, ako i na celkovú štatistiku dopravnej nehodovosti celého Liptova.
(príloha č.3)
Technický stav ciest nie vždy zodpovedá požiadavkám rýchlej a bezpečnej prepravy cestujúcich. Zimná služba a údržba na cestách I. - III. triedy zmierňuje následky klimatických a poveternostných vplyvov v priebehu zimného obdobia na komunikáciách a zabezpečuje ich zjazdnosť.
(príloha č.4)
Je potešiteľné, že Dopravný Inšpektorát v Liptovskom Mikuláši i v -25-
Ružomberku dbá, aby v rámci zimnej údržby nebol použitý do určitých lokalít, ako je napríklad Demänovská dolina, Čertovica, Hybe, Podbanské, Huty, chemický posyp. Používaný posypový materiál pri poľadovici a pri ujazdenej vrstve snehu je štrk - dolomit zo Svidova vo veľkosti 4 - 8 mm. Niektoré úseky ciest sú doposiaľ neudržiavané z viacerých dôvodov, ako napríklad nevyhovujúca povrchová úprava (štrk), výškové pomery a iné.
(príloha č.5)
Za minulý rok 1998 sa len na cestách okresu Liptovský Mikuláš okrem diaľnice stalo 750 dopravných nehôd, ktoré evidoval DI. Materiálne škody sa odhadujú na 39 mil. korún. Na novootvorenej diaľnici D1 sa vlani stalo 83 dopravných nehôd, pri ktorých bola jedna osoba usmrtená a šesť ťažko zranených. Čísla sú ohromujúce a záleží len na návštevníkoch ako sa budú správať na cestách za poznávaním tejto krásnej časti Slovenska.
Diaľkovú a prímestskú dporavu dopĺňa mestská doprava v centrách Liptovskej kotliny (Liptovský Mikuláš, Ružomberok).
-26-
V.DOLINY LIPTOVA
Liptov ako turistická oblasť je predovšetkým krajom pešej turistiky. Aj keď sa na niektoré významné vrcholy budujú lanovky, prevažná väčšina krásnych horských scenérií je dosiahnuteľná len pešo. Ešte aj dnes, v časoch rozvoja motorizmu a istého spohodlnenia návštevníkov hôr, existujú tisíce ľudí, ktorí nezamenia za nič putovanie pešo. Pre týchto ľudí, ktorým už len samá chôdza lesným tichom, či po hladkom trávnatom hrebeni je najvyšším pôžitkom a zážitkom, je určená táto časť mojej práce. Zo stoviek krásnych horských dolín som vybrala známe liptovské doliny, ktoré stručne charakterizujem, podávam ich v abecednom zozname a vrele odporúčam návštevníkom Liptova. Východiskom sú spomínané centrá : Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok.
Demänovská dolina - je najkrajšia a najnavštevovanejšia dolina Nízkych Tatier. V dĺžke 15 km ju vybudovala rieka Demänovka. Geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí. Horná, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, kým dolná časť je zarezaná vo vápencoch. K jej najvýznamnejším atraktivitám patria svetoznáme Demänovské jaskyne. Demänovská jaskyňa Mieru, objavená v roku 1952 v dĺžke 2 km, sa pripravuje na sprístupnenie.
Demänovskú jaskyňu Slobody tvorí bohatá kvapľová výzdoba, priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 200 000 návštevníkov.
Najstaršou známou jaskyňou (písomné doklady o nej sú už z roku 1299) je Demänovská ľadová jaskyňa (v minulosti Dračia jaskyňa).
-27-
Celá dolina pôsobí veľmi impozantne s vežovitými skalnými útvarmi, krasovými formami, vzácnou kvetenou, ihličnatými lesmi a bohatosťou zveri.
V hornej časti sa nachádza najväčšie nízkotatranské jazero - Vrbické pleso. Veľmi dobré rekreačné a lyžiarske možnosti (lyžiarske stredisko Jasná) tu podmienili výstavbu početných rekreačných zariadení s bohatou sieťou turistických chodníkov a náučným turistickým chodníkom s možnosťou výstupu na hlavný hrebeň sedačkovou lanovkou, kde sa nachádza viacero lyžiarskych vlekov. Názov doliny sa stotožňuje s názvom obce Demänovská Dolina, pre ktorú okrem smerníc pre chránené územie bol vydaný
osobitný štatút, ktorý sa vzťahuje hlavne na ochranu životného prostredia, čistotu vôd, čistotu ovzdušia, ochranu zveri, vtáctva,
rastlinstva a ticha.
Korytnická dolina - tvorí hranicu medzi Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Starohorskými vrchmi. Je významnou komunikačnou spojnicou Považia a Pohronia. Pri Liptovskej Osade sa napája na Revúcku dolinu. V jej závere sa nachádzajú bohaté minerálne pramene, ktoré využívajú pacienti trpiaci chorobami žalúdka, pečene a tráviaceho systému.
Kvačianska dolina - najvýchodnejšia dolina Chočských vrchov. Zdobia ju viaceré skalné vápencové steny strmo vystupujúce z riečiska, miestami až sto metrov vysoké, a vzácna kvetena, ktorá sa viaže na vápencový podklad. Zaujímavosťou je starý drevený Brunčiakovský vodný mlyn s areálom, pamiatka ľudového staviteľstva z prvej polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v strede doliny. Jej východným úbočím prechádza stará vozová cesta. Najkrajší pohľad na celú dolinu je z bralného výčnelku Roháč. -28-
Dolina je hodne navštevovaná turistami pre vzácne rastliny (orlíček obyčajný, poniklec slovenský, plamienok alpínsky, plesnivec alpínsky, soldanelka karpatská, astra alpínska a iné). Celá dolina bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Ľubochnianska dolina - turisticky atraktívna dolina, najdlhšia (24 kilometrov) vo Veľkej Fatre. V rokoch 1904 - 1906 bola v doline postavená 32 kilometrov dlhá úzkokoľajná železnica, prvá elektrifikovaná železnica v strednej Európe. Slúžila doprave vyťaženého dreva a príležitostnej doprave turistov. Na výrobu elektrického prúdu bola vybudovaná unikátna sústava na toku Ľubochnianky s hydroelektrárňou.
Krásne prostredie málo rušenej prírody využívajú pacienti Endokrinologického ústavu v Ľubochni a deti zo sociálne narušených a rozvrátených rodín priamo v doline, kde našli dočasný domov. Turisti využívajú neveľký lyžiarsky vlek a kúpaliská vo voľnej prírode.
Prosiecka dolina - je považovaná za jednu z najkrajších a najpestrejších krasových dolín na Slovensku. V roku 1967 bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. S rozlohou 3,8 km2 za národnú prírodnú rezerváciu (rok 1994). Vznikla spätným zarezávaním sa rieky. Je dlhá asi tri kilometre a hlboká až 600 metrov, na dolnom a hornom konci je uzavretá divokými kaňonmi. Pri vstupe do nej sa nachádza najväčší ponor na Slovensku. Svojími ďalšími atraktivitami, ako je 15 metrov vysoký vodopád, krasový kaňon Sokol, skalné steny a bralá, vodou vymleté tzv. obrie hrnce a pestré a zaujímavé zloženie rastlinstva, ju radia na prvé miesto v návštevnosti Chočských vrchov. Značný výškový rozdiel sa v doline prekonáva rebríkmi.
-29-
Račkova dolina - turisticky jedna z najobľúbenejších dolín Západných Tatier. Leží na južnej strane a je 9 kilometrov dlhá. Je vyhĺbená v kryštalickom jadre pohoria s mohutnými stopami po zaľadnení. V hornej časti, v mohutnom a širokom kotle, pod strmými zrázmi Jakubinej (2194 m) a Končistej (1993 m) sa nachádzajú malebné Račkove plesá. Najväčšie je vyšné Račkove pleso - 1697 m, rozloha - 0,74 ha, hĺbka - 10 m. V dolnej časti sa spája s Jamnickou dolinou. Pri jej vyústení do Liptovskej kotliny je chatková oblasť s autokempingom. Prístup do nej je z Pribyliny.
Tichá dolina - jedna z najdlhších liptovských dolín (asi 15 kilometrov). Oddeľuje hlavný hrebeň Západných Tatier od Liptovských kôp. V hornej časti tvorí rozhranie medzi Západnými a Vysokými Tatrami. Takmer celá dolina je zalesnená, v zime sú tu častým javom lavíny. Východiskom túr do Tichej doliny je Podbanské, kde sú i jediné možné ubytovania. Vjazd motorových vozidiel je však do doliny zakázaný. Celou dolinou preteká Tichý potok, ktorý sa pri horárni Tichá spája s Kôprovým potokom. V celej rozľahlej doline sú len dve malé plieska, obe vysoko, v Tomanovej doline (súčasť Tichej doliny), Tomanové plieska. Z nich vyteká Tomanov potok a neďaleko vtoku do Tichého potoka vytvára Tomanov vodopád.
V minulosti sa v Tichej doline pásli čriedy oviec. Príchodom človeka a zvierat sa postupne devastoval lesný porast. Dnes vidíme lesy v doline zničené ohňom, vetrom, lavínami, ...
Zaujímavosťou je, že táto obrovská horská plocha vykazuje len 27 smrteľných úrazov. Vysvetlením môže byť i verzia, že táto oblasť oproti centrálnej časti Tatier je málo navštevovaná, je miernejšia a z horolezeckého športu takmer úplne vylúčená.
-30-
Prírodná rezervácia Tichej doliny je zameraná na ochranu mimoriadne hodnotného územia samotnej doliny a priľahlých oblastí Liptovských kôp, Červených vrchov a Tomanovej doliny s množstvom vzácnych endemických, ako aj zákonom chránených a ohrozených druhov fauny a flóry.
Žiarska dolina - vyše 7 kilometrov dlhá s viacerými javmi spojenými so štvrtohorným zaľadnením. Začína pod hrebeňom Roháčov a ústi severne od obce Žiar. Je vďačným východiskom na okolité štíty. V hornej časti doliny je známa Žiarska chata, nad ňou je Šarafiový vodopád a lyžiarsky vlek. Pri vyústení doliny do Liptovskej kotliny je viacero ubytovacích zariadení, Dom Horskej služby a informačné stredisko TANAPu.
V.1 TIPY PRE NÁVŠTEVNÍKOV
Z uvedených dolín doporučujem pre kolektívnu turistiku (žiacke výlety) napríklad Žiarsku dolinu, konkrétne prechod cez hrebene Holého vrchu (1715 m n.m.), Baranec (2184 m n.m.), Žiarske sedlo (1919 m n.m.) do Žiarskej chaty (1300 m n.m.).
Pre solventných a pohodlnejších návštevníkov je vhodné turistické a lyžiarske centrum Veľkej Fatry Malinô Brdo, na ktoré sa dovezú modernou kabínkovou lanovkou. Krásna je i Jánska dolina, jej hojné krasové javy : ponory potoka Štiavnica, krasové vyvieračky, jaskyne a priepasti, verejnosti však neprístupné.
Okrem známych jaskýň Demänovských v Nízkych Tatrách si môže návštevník pozrieť krasové javy v menej známej jaskyni - Važeckej (fotka č.6). Zachovali sa v nej kosti jaskynných medveďov, je bohatá na kvapľovú výzdobu, a najmä netreba čakať na vstupy do jaskyne dlho.
-31-
V čase horúcich letných dní je možnosť okúpať sa vo vodnej nádrži Liptovská Mara s rozlohou 27 km2 a hĺbkou 43 m. Vodnú plochu využívajú vyznávači letných športov, rybári a výletná loď, ktorá umožňuje prekrásny pohľad na Liptovské Tatry.
Korytnické kúpele poskytujú liečivú minerálnu vodu, ktorá pomáha liečiť choroby tráviaceho ústrojenstva. V centre obce možno obdivovať 12 m vysoký vodopád.
Po namáhavej túre liptovskými dolinami poskytuje otvorený areál kúpalísk s minerálnymi prameňami (až 60oC) balzam na dušu a telo.
Návštevníci využívajú kúpaliská i v zime.
Oddych a rekreáciu poskytujú i kúpele porúch vnútornej sekrécie a látkovej premeny v Ľubochni. Nielen pacienti, ale najmä starší návštevníci majú prichystané nekonečné chodníčky krásnou prírodou Veľkej Fatry.
Prírodná liečivá sadrovo - zemitá a uhličitá voda s teplotou prameňa 32oC dali vznik jediných kúpeľov na Slovensku tohto druhu, ktoré sa špecializujú na liečenie ženských chorôb. Neporušenosť horskej prírody využívajú pomerne málo známe kúpele so železitou vodou pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier vo výške 970 m n.m. - Železnô.
V najvýchodnejšej časti kotliny, cestou do Popradu, nájdeme zaujímavý objekt, ktorý bol sprístupnený verejnosti len nedávno (jeseň 1998), Nemecký vojenský cintorín vo Važci, postavený na pamiatku padlým obetiam počas II.svetovej vojny na našom území.
(fotky č. 7,8)
I v čase nepriaznivého počasia je čo navštíviť i obdivovať. Nôže to byť Literárno - historické múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, Synagóga v Liptovskom Mikuláši (koncerty známych aj neznámych umelcov), Rímsko - katolícky kostol sv. Michala v Liptovskom Mikuláši, rodný dom Martina Rázusa, Galéria P.M.Bohúňa -32-
v Liptovskom Mikuláši, pamätná izba akademického maliara J. Hálu vo Važci. Hornoliptovské osvetové stredisko v Lipotvskom Mikuláši, ako i Dolnoliptovské v Ružomberku, poriadajú množstvo zaujímavých kultúrnych akcií počas celého roka.
(príloha č.6)
V dolnej časti Liptova je to napríklad roľnícky dom vo Vlkolínci, Liptovské múzeum (stála expozícia A. Hlinka), Galéria Ľ. Fullu a iné.
Večery možno príjemne tráviť návštevou kín, klubov, diskoték, herní. Hoteloví návštevníci si môžu spríjemniť dlhé zimné večery tanečnými zábavami alebo aj plávaním v bazénoch.
V.2 OCHRANA PRÍRODY
Slovensko predstavuje vzácny fond prírodného bohatstva našej krajiny. Ochrana prírodných hodnôt na Slovensku má svoje počiatky už v 13. storočí, keď v roku 1234 bola spísaná prvá zápisnica o ochrane vzácnej zveri.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sa životné podmienky na našej planéte neprestajne zhoršujú. Preto ochrana prírody je jedným z nástrojov celkovej starostlivosti o životné prostredie. Praktickým napĺňaním je ochrana zachovaných regiónov prostredníctvom národných parkov, chránených krajinných oblastí, prírodných výtvorov. Realita je dnes taká, ako ju poznáme odvšadiaľ. Nastupujú reštrikčné opatrenia, úspory, znižujú sa počty pracovníkov, pričom by mala platiť zásada, že žiadne z týchto úsporných opatrení nesmie ísť proti prírode.
Táto situácia sa odrazila aj na organizačnej podobe liptovskej časti Západných Tatier ako súčasti TANAPu. Z pôvodných 3 (nedávno ešte 4) ochranných obvodov vzniklo jedno jediné Stredisko ochrany -33-
prírody Liptova. Má sedem samostatných ochranných úsekov, predstavujúcich vlastne jednotlivé dolinové celky : Suchá, Žiarska, Jalovecká, Račkova, Jamnická, Kamenistá a Hybica.
Doliny Liptova patria do veľkoplošného územia TANAPu a NAPANTu, preto sa v nich treba riadiť prísnymi opatreniami.
Z 19 chránených území Liptova je 8 prírodných výtvorov, 4 štátne rezervácie, kde hlavným ochranárskym momentom je geologická a morfologická stavba.
Z prírodných výtvorov pri návšteve Liptova môžete navštíviť :
Jazierce (Tufová terasa) - ide o skrasovatené travertínové polohy so závrtmi, ponormi, vyvieračkami. Názov Tufová terasa zaviedol prof. Sladký a vznikol zo staršieho, dnes už málo používaného názvu travertínu, vápenitý tuf.
Vlčia skala - travertínová skala na svahoch Trlenskej doliny v údolí Revúcej
Doggerské skaly - typický geologický výtvor v Trlenskej doline
Krkavá skala - morfologicky významnáskala neďaleko Vlkolínca
Mofetový prameň - významná travertínová lokalita vo Vyšnom Sliači. Z hlavného krátera na vrchole kopy unikajú plyny, usmrcujú drobné živočíchy a údajne podľa málo pravdepodobnej legendy aj človeka.
Travertínové pole - lokalita travertínov pri obci Bešeňová. Predmetom ochrany je niekoľko travertínových kôp, farebne rozdelených, napríklad Biela terasa, Červená terasa. Ide o jediný výskyt rôznofarebných travertínov v Západných Karpatoch.
-34-
Balvan pri Maši - objekt predstavuje zvyšok terasy na rovinnej nive Váhu.
Važecká jaskyňa - turisticky sprístupnená jaskyňa vo východnej časti Liptovského krasu. Predstavuje významný krasový výtvor s pôvodnou mikroklímou a je zároveň aj významnou paleontologickou lokalitou.
Z vyhlásených štátnych prírodných rezervácií spomeniem tieto územia:
Demänovská dolina - v rámci celej ochrany zahrňuje množstvo javov, predovšetkým krasových, ktoré majú význam aj v širších európskych súvislostiach. Tento krasový systém s najvýznamnejšími jaskyňami Dračou, Mieru, Slobody, je súbor výtvorov najvyššej hodnoty.
Jánska dolina - morfologickým vývojom podobná susednej Demänovskej doline. Nachádzame tu krasové formy, v okolí Ohnišťa aj formy bralové.Z jaskýň má najväčší význam Stanišovská jaskyňa.
Prosiecka dolina - z oboch strán uzavretá divokými skalnými tiesňavami, v strede sa čiastočne rozširuje. Svahy sú lemované početnými stĺpovitými, vežovitými a podobnými morfologickými javmi. Riečka Prosečianka, ktorá vytvára dnešnú morfologickú stavbu doliny, je v strednej a hornej časti ponorená do podzemného toku a vyviera až v donej časti doliny.
Kvačianska dolina - svojou divokosťou a hlbokým kaňonovitým zárezom je jedinečným objektom pre poznanie morfologického vývoja
Chočského pohoria. Rieka Kvačianka preteká hlbokým kaňonom cez -35-
početné prahy, tvorí malé vodopády, dravé pereje.
Z ďalších môžem spomenúť Hradskú horu pri Liptovskom Hrádku, Brankovský vodopád v severozápadnej časti Nízkych Tatier, Travertínovú kopu v Rojkove známu pod menom Jazierko alebo Morské oko, Stankovianske travertíny, Skalnú päsť pri obci Lisková, Hradené jazero v Ľubochnianskej doline, Veľký Choč, Sokol a Mních v Bobroveckej doline, Ohnište a Hradobicu medzi Malužinou a Jánskou dolinou a Hybskú úžinu vo flyšovom teréne vytvorenou riekou Hybica.
Ak chceme zachovať živicou voňajúci les, krištáľovo čistý vzduch, priezračnú vodu a liečivé ticho, musíme predovšetkým my, návštevníci dodržiavať pokyny platné pre danú oblasť.
"Nie sme vlastníkmi Zeme, sme iba jej obyvatelia a ako dobrí otcovia ju chceme zanechať aj budúcim generáciám."1
V.3 STAROSTLIVOSŤ O PRÍRODU
Rýchly rast turistického a cestovného ruchu v posledných rokoch priniesol okrem pozitívnych momentov aj mnoho negatívnych javov. Človek čím ďalej, tým viac pociťuje potrebu návratu k prírode, ktorá je zdrojom regenerácie telesných a duševných síl, a tiež miestom poznávania a utvárania krásneho vzťahu ku skutočnosti. Táto, doslova expanzia do neporušenej prírody, znamenala, že človek s egoistickým vzťahom k prírodnému prostrediu bezcitne bral všetko, čo mu príroda ponúkala. A tu začala devastácia a narušovanie prirodzenej rovnováhy.
Ochranu prírody, starostlivosť o ňu, majmä chránených lokalít v Liptove, sleduje viacej inštitúcií v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku (Zbor ochrancov prírody a krajiny, Slovenská -36-
speleologická spoločnosť, Okresná správa cestovného ruchu v Liptovskom Mikuláši, strediská cestovného ruchu V Liptove, národné parky).
Na to, aby sa zachovala príroda, najmä v národných parkoch, neporušená, pracovníci ochrany a starostlivosti stanovili prísne podmienky pre návštevníkov, ako aj obyvateľov tohto územia.
V súvislosti s potrebou prehĺbenia starostlivosti o lesy národného parku treba uviesť, že pri prvých pokusoch o ochranu prírody Tatier v roku 1920 stáli pracovníci Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Liptovskom Hrádku.
Bola to Správa štátnych lesov Vysoké Tatry, patriaca pod liptovskohrádocké Riaditeľstvo, ktorá už v roku 1938 poukazovala na to, že najmä rozmach lyžiarstva po roku 1930 bol príčinou ničenia tatranskej prírody.
Na cieľ - zastaviť negatívne vplyvy na prírodu v tejto oblasti - naliehavo kladie dôraz Program starostlivosti o národné parky. Na záchranu parkov boli vydané zakázané a povolené činnosti.
Zakázané činnosti :
1. všetky druhy hospodárskej činnosti,
2. pastva hospodárskych zvierat,
3. akákoľvek výstavba v prírodnom prostredí,
4. zber plodín, okrem výnimočných druhov pre vedecko - výskumné činnosti.
Povolené činnosti :
1. pozemná a letecká záchrana postihnutých osôb členmi Horskej služby TANAPu a NAPANTu,
2. pešia návštevnosť poznačených náučných a turistických chodníkoch,
3. výstupy na vybrané horské štíty podľa osobitného predpisu,
-37-
4. usmernené horolezectvo, skialpinizmus, závesné a padákové lietanie s poplatkom,
5. prevádzka existujúcich vysokohorských dopravných zariadení,
6. oprava, rekonštrukcia, budovanie, rušenie náučných a turistických chodníkov a iných zariadení (lavičky, prístrešky),
7. zalesňovanie na vybraných lokalitách,
8. využívanie účelových lesných ciest,
9. výcvikové akcie,
10. iné podujatia a činnosti (hromadné výstupy na štíty)
Medzi hlavné smery starostlivosti o prírodu patrí aj zákaz manipulovať s priemyselnými hnojivami, chemickými postrekmi a odpadom. Na tieto zákazy však zabúdajú ako pracovníci robotníckych družstiev, tak aj obyvatelia tejto krásnej prírody.
Nie vždy sa podarí zistiť a potrestať vinníka znešistenia daného územia.
Návštevníci, no najmä turisti by mali dodržiavať Návštevný poriadok TANAPu a NAPANTu. Obsahuje aj zákazy :
1. Lyžovať sa smie iba na vyznačených lyžiarskych tratiach.
2. Bicykle je možné využívať len na verejných komunikáciách.
3. Táborenie a parkovanie áut je možné iba na určených a označených miestach.
4. Je zakázané trhanie a poškodzovanie rastlín, krov a stromov, zber lesných a iných prírodnín.
5. Nesmú sa chytať, usmrcovať a zbierať všetky vývinové štádiá živočíchov, fotografovať, hádzať kamene do vodných plôch, umelo prikrmovať zver.
6. Je zakátané znečisťovať prostredie odpadkami, umývaním áut, výmenou olejov, kladenie ohňa, kúpanie sa v plesách, v potokoch.
-38-
Prírodu Liptova, najmä Tatier, najviac ohrozujú imisie. Ohrozuje ju teda človek, ktorý aj na konci 20. storočia často posudzuje prírodu ako obyčajný prostriedok na dosiahnutie vlastného blaha. Avšak svet je hodnotou sám osebe. Svet nemožno vysvetľovať človeku, ale naopak. A keď to pochopíme my, ľudia, bude mať príroda radosť a my sa budeme tešiť z nej.
-39-
VI.KULTÚRA LIPTOVA
VI.1 KULTÚRNOOSVETOVÁ PRÁCA
Liptov bol v minulosti jedným z kultúrnych stredísk slovenského národa. Zoznam kultúrnoosvetových pracovníkov dokazuje, že Liptov, najmä horný, odchoval veľké množstvo synov a dcér, ktorí sa zaslúžili o sociálne a kultúrne povznesenie
slovenského národa svojou literatúrou a umelecku tvorbou.
Zo staršej generácie sú to Jakub Grajchman z Hýb, maliar Štetka a sochár Štróbl z Kráľovej Lehoty, lekár a publicista, svetový objaviteľ nosového zrkadla Ondrej Markušovský zo Štrby. Literárne činný bol aj Jozef Fornet, ev. a. v. farár v Štrbe. Fornet doloval zlato na kriváňskych stráňach a ryžoval ho na štrbskej fare. Neskôr sa spomínajú mená Kleina z Hýb, Martina Rázusa, Štefana Rysuľu z Važca, Dobroslava Chrobáka, Ruda Brtáňa, Júliusa Lenku, Kristy Bendovej, Františka Gabaja, hudobného skladateľa Janka Matušku, maliara Jána Hálu a iných.
Liptov navštevovali mnohí ďalší umelci. Tu čerpali inšpiráciu pre svoje diela. Najznámejší boli : Martin Benka, Eugen Suchoň, Karol Plicka, ale i Štúr, Hurban, Hodža, Vajanský, Hviezdoslav, Bohúň a ďalší.
Kultúrnoosvetová práca za Rakúsko - Uhorska sa v Liptove uskutočňovala agilnejšie ako v iných oblastiach Slovenska. Obyvatelia zakladali rôzne spolky, organizovali rôzne národné slávnosti pod svahmi Tatier. Už v roku 1835 zorganizoval G.F.Belopotocký prvý národný výstup na Kriváň z Východnej, vychádzky plťami po Váhu.
Slovenské knihy sa dostávali rýchlo do rodín, nakoľko tlačiareň z Liptovského Mikuláša zásobovala predovšetkým blízke okolie. Matej -40-
Hrebenda pri svojej spiatočnej ceste z Liptovského Mikuláša ponúkal a rozpredával slovenské knihy a kalendáre.
Liptov má bohatú tradíciu umeleckej tvorby v prejavoch umeleckej ľudovej tvorivosti. Takmer v každej liptovskej obci je dedinský folklórny súbor, ktorý vedel a vie nadchnúť divákov svojou rázovitosťou a temperamentom.
Rozsiahla a úspešná činnosť súborov a krúžkov ľudovej umeleckej tvorivosti si vyžiadala, že v hornom Liptove, vo Východnej, sa začali konať veľké národopisné slávnosti, "Slávnosti piesní a tancov". Najúspešnejším rokom bol rok 1958, kedy slávnosti navštívilo okolo 30 000 návštevníkov.
Tohto roku (1999) sa uskutoční jubilejný 45. ročník (fotka č.9). Keďže Liptov bol rezerváciou národopisného materiálu, pristúpilo sa k založeniu Múzea ľudu horného Liptova. Do umeleckých pamiatok z minulosti zaraďujeme aj samotný hrad Liptovský Hrádok a Štróblovu vilu v Kráľovej Lehote.
V súčasnosti ľudová a duchovná kultúra sa návštevníkom, ako aj obyvateľom Liptova prezentuje cez štátne kultúrne zariadenia, ako sú Hornoliptovské kultúrne centrum v okrese Liptovský Mikuláš a Dolnoliptovské kultúrne centrum v Ružomberku.
Okrem toho výdatne pomáhajú iné kultúrne zariadenia, ako Dom Matice Slovenskej v Liptovskom Mikuláši, Dom kultúry, CVČ Lienka Liptovský Hrádok, CVČ Elán v Ružomberku.
(príloha č.7)
Múzeá v prírode poskytujú nové formy a metódy prezentácie kultúry. Vytvárajú podmienky pre sprostredkovanie a popularizovanie bývania, spôsobu života, tradícií, zvykov nášho ľudu. Takým miestom je Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, ktorá každoročne prichádza k návštevníkom s bohatou ponukou svojej činnosti. (príloha č.8)
-41-
Z ich ponuky vyberám :
Detská nedeľa (príloha č.9, fotky č.10,11)
Živý Betlehem (príloha č.10)
Múzeum ako ho my nepoznáme - pre školské výlety
Folkové popoludnie (príloha č.11)
Poďakovanie za úrodu (fotka č.12)
Nedeľa rodákov - obec Štrba (fotka č.13)
Múzeum Liptovskej dediny rozširuje svoje služby o sprostredkova-
nie a oživovanie interiérov a exteriéru praktickými ukážkami ľu-
dových remesiel, spôsobu života na dedine. Pravidelna vypracováva
ročné kalendárium kultúrnych podujatí, ktoré dokumentujú bohatý kultúrny, duchovný život ľudí nášho regiónu. Programy sú obsahovo zamerané na tradičnú ľudovú tvorbu (ukážky ľudových remesiel, výrobkov), načierajú do bohatej studnice liptovského folklóru, prezentujú dedinské zvyky a obyčaje ľudí žijúcich na Liptove.
Je však zaujímavé, že o tieto podujatia majú oveľa väčší záujem zahraniční návštevníci, ktorí neváhajú precestovať aj tisíc kilometrov, aby sa dostavili napríklad na najväčší folklórny festival na Slovensku - do Východnej (z Japonska, Ameriky, Austrálie). Obdivujú to, čo pre nás je akokeby samozrejmé. Škoda, že k ľudovému umeniu Liptova nie vždy pristupujeme s úctou, najmä tí mladší. Najväčšie rezervy vidím vo výchove mladej generácie. V súčasnej dobe sa v tejto oblasti najviac darí obci Sliače, konkrétne ZŠ v Sliačoch s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry. Na tejto škole sa vnáša ľudová tvorba a tradície do učebných osnov a bezprostredne sa realizuje cez mnohé zaujímavé činnosti detí na škole, v obci (paličkovanie, folklórny súbor, pletenie košíkov, vyšívanie kroja).
Bude potešiteľné, keď podnetné myšlienky doterajšej práce pedagógov padnú na úrodnú pôdu a bude viac tých, ktorým pocit -42-
zodpovednosti a národného povedomia leží hlboko v srdci. Naša slovenská národná kultúra, jej tradície a korene by nemali vymrieť ani v terajšom či budúcom svete biznisu, komercie, či honby za ziskom, ale sa mali oživiť a rozviť do krásy nielen v našom živote, ale aj v živote tých, čo prídu po nás.
VI.2 PAMIATKY ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY
VLKOLÍNEC - unikátna rezervácia ľudovej architektúry predstavuje typickú horskú osadu Liptova. Na pomerne strmom svahu, po oboch
stranách kľukatej cesty, sú v pravidelnej zástavbe postavené usadlosti, ich dlhé dvory sú spoločné pre niekoľko obytných domov. Obec je pozoruhodná tým, že jej územie nie je narušené novou výstavbou. Pôvodné obyvateľstvo odišlo (ťažká dostupnosť), zostali len starí ľudia. Väčšina domov sa využíva na individuálnu chalupársku rekreáciu.
DREVENÝ KOSTOL Z PALUDZE - bol prenesený do lokality Svätý Kríž pri obci Lazisko. Je jednou z najväčších drevených stavieb na Slovensku. Pochádza z roku 1729. Má krížový pôdorys, na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Kapacita kostola je 6000 miest, slúži evanjelickému obyvateľstvu troch obcí, poriadajú sa tu i koncerty spevokolov, ako aj známych slovenských hudobných telies (Warchalovci).
MÚZEUM LIPTOVSKEJ DEDINY V PRIBYLINE - vzniklo v súvislosti s výstavbou diela Liptovská Mara. Z jedenástich zatopených obcí sem preniesli najcennejšie kultúrne pamiatky. V múzeu je 11 drevených domov, kováčska vyhňa, požiarna zbrojnica, zvonica, hospodárske -43-
objekty a pôsobivé murované stavby - kópia ranogotického kostola z Liptovskej Mary a goticko - renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum spravuje Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku. Najviac činností sa realizuje počas letnej turistickej sezóny.
AREÁL AMFITEÁTRA VO VÝCHODNEJ - kde sa každoročne koná vrcholný festival slovenského i zahraničného folklóru. Koná sa od roku 1953 vždy v závere prvého júlového týždňa a trvá tri dni. Festival sa začína v piatok večer hlavným programom, na ktorom vystupujú svetoznáme folklórne súbory, ako SĽUK alebo Lúčnica. V sobotu prechádza celou dedinou sprievod účinkujúcich a vyvesujú sa ornamentníky. V samostatných programoch sa predstavujú detské, dospelé folklórne súbory, dedinské, amatérske, profesionálne skupiny a súbory, súčasťou festivalu sú súťaže tavečníkov, ľudové zábavy, výstavy drevených plastík. Domy sú vyzdobené ľudovými výrobkami a nápismi s porekadlami. Amfiteáter s drevenými plastikami je sprístupnený celoročne, nachádza sa východnom konci obce.
VI.3 KULTÚRNE PAMIATKY
Bešeňová - kaštieľ s parkom, renesancia, 17. storočie
Bobrovec - rím.k. kostol sv. Juraja, barok, 1550 - 1560
Dúbrava - rím.k. kostol sv. Andreja, ranná gotika, 13. storočie
Dovalovo - rím.k. kostol sv. Martina, neskorá gotika, 13. storočie
Hubová - rím.k. kostol sv. Kríž, neskorý barok, 1787
Hybe - rím.k. kostol Všechsvätých, ranná gotika, 1300
Komjatná - kostol sv. Ducha, románový sloh, 12. storočie
Kráľova Lehota - kostol Trojice, klasicizmus, 19. storočie
-44-
Kvačany - rím.k. kostol sv. Kataríny, gotika, 14. storočie
Brunčiakovský mlyn, Kvačianska dolina, vodný mlyn s areálom, 19. storočie (pamiatka ľudového staviteľstva)
Likavský hrad - ruina hradu, gotika, 13. storočie
Liptovská Anna - Románsky kostol, 13. storočie, extravilán obce
Liptovský Hrádok - Čiernovážska železnica, údolie Čierneho Váhu, 20. storočie
- Hrádocké arborétum
- Pod Lipami (alej, kostol, budovy), klasicizmus, 19. - 20. storočie
- Hrad s areálom, ruina, gotika, 14. storočie
Liptovský Ján - Hrádok (archeologická lokalita), včasná doba dejín
- Kostol sv. Jána Krstiteľa, 14. storočie
Liptovská Sielnica - Vrch Sestrč, Veľký hrad liptovský, 13. storočie
Liptovská Teplá - Kostol sv. Filipa a Jakuba, gotika, 1280
Liptovské Matiašovce - rím.k. kostol sv. Ladislava, renesancia, 16. storočie
Liptovský Mikuláš - rím.k. kostol sv. Michala, gotika, 13. storočie (fotka č.14)
Archeologická lokalita Liptovská Mara - Havránok
- pri obci Bobrovník
- výšinné hradisko zo včasnej dejinnej doby
- hrádok z 12. storočia
Rím.k. kostol sv. Ondreja, Liptovský Ondrej, gotika, 2. polovica 13. storočia
Rím.k. kostol Všechsvätých, Ludrová, klasicizmus, 1805
Rím.k. kostol Očisťovania Panny Márie, Smrečany, 13. storočie
-45-
(sprístupnený len počas bohoslužieb)
Čierny orol, Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája
Černová, Ružomberok, súbor pamiatok černovskej masakry r. 1907
VI.4 VÝZNAMNÍ DEJATELIA
Zdôrazňovať význam kultúrnych, najmä literárnych tradícií Liptova, by dnes už bolo načieraním vody do koša. Ja sa zmieňujem o známych i menej známych dejateľoch roznych oblastí duchovného života, ktoré sa či už miestom narodenia, alebo miestom pôsobenia viažu k Liptovu.
Janko Alexy - výtvarný umelec, roku 1955 mu udelili čestné občianstvo Liptovského Mikuláša
Ján Levoslav Bella - hudobný skladateľ, profesor hudby
Peter Bella - Horal - prekladateľ, básnik
Martin Benka - akademický maliar, národný umelec
Krista Bendová - spisovateľka
Daniel Bodický - osvetový pracovník, zostavil Mluvnicu pre ľudové školy
Ján Čajak - farár v Liptovskom Jáne, básnik
Ján Čajak ml. - publicista, spisovateľ
Ján Černický - liptovský zeman, úradník, pesničkár
Gašpar Féjerpataky - Belopotocký - pisár, buditeľ, organizátor, zakladateľ slovenského ochotníckeho divadla
Jozef Felix - kritik, prekladateľ
Ferdinand Gabaj - publicista, prekladateľ, prozaik
Jakub Grajchman - básnik, dramatik, ktorý pôsobil celý život v Hybiach
Jan Hála - akademický maliar, pôsobil vo Važci (fotky -46-
č.15,16,17,18)
Peter Jároš - spisovateľ
Vojtech Litva - choreograf, tanečník
Július Lenko - básnik, učiteľ
Michal Miloslav Hodža - básnik, kritik, dejateľ
Ľudovít Hroboň - zakladateľ a člen Matice Slovenskej
Anna Hulejová - interpretka ľudových piesní zo Sliačov
Samuel Chalupka - autor básní, veršovaných modlidieb
Dobroslav Chrobák - tvorca tzv. slovenskej lyrizovanej prózy z Hýb (fotka č.19)
Fraňo Kráľ - tvorca poézie a prózy zo Smrečian
Janko Kráľ - predstaviteľ romantickej poézie
Ján Lajčiak - kritik, prekladateľ, teológ z Pribyliny
Jozef Majerčík - folklórista, sólista Lúčnice, metodik ľudového tanca z Východnej
Dušan Makovický - osobný lekár rodiny L.N.Tolstého
Kliment Ondrejka - folklórista, zberateľ ľudových piesní zo Sliačov
Ľudovít Orfanides - ovocinár, učiteľ z Hýb
Ján Párička - vydavateľ, organizátor, zberateľ národopisného materiálu
Daniel Pribyš - ev. farár, vydávateľ náboženskej poézie
Martin Rázus - básnik, spisovateľ
Mária Rázusová - Martáková - prekladateľka, autorka lyrickej a dramatickej poézie, literatúry pre deti a mládež
Karol Ruppeld - dirigent spevokolu Tatran
Miloš Ruppeld - organizátor hudobného života na Liptove, prekladateľ
Štefan Rysuľa - prozaik, obdivovateľ rodnej zeme a folklóru
(príloha č.12)
-47-
Karol Salva - publicista, vydavateľ ľudových kníh a časopisov
Pavel Socháň - dramatik, obdivovateľ ľudového umenia
Ivan Stodola - lekár, dramatik, esejista
Ľudovít Šenšel - profesor slovenčiny, správca Tranoscia
Albert Škarvan - prekladateľ, esperantista (fotka č.20)
Vavro Šrobár - lekár, funkcionár, spisovateľ
Juraj Tranovský - prekladateľ, náboženský básnik
Rehor Uram - Podtatranský - básnik, prozaik, prekladateľ, dramatik, publicista, zostavovateľ
Eduard Urx - zakladateľ slovenskej socialistiskej literatúry
František Votruba - literárny kritik, historik, redaktor
Adolf Peter Záturecký - národopisec, folklorista, publicista
-48-
ZÁVER
V mojej práci som zhrnula informácie o Liptovskej kotline v ucelenej podobe, ako i poukázala na súčasný stav v rôznych oblastiach. O Liptove vyšlo v minulosti, ale aj v posledných rokoch viacero publikácií, avšak zameraných vždy na jednu oblasť - históriu, ľudovú kultúru, okolité horstvá, centrá turistického ruchu a pod. Výročia založenia miest si vynútili vydanie samostatných monografií (Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok, Hybe, Východná).
Mojím cieľom bolo rozšíriť si vedomosti o tomto regióne, priblížiť skvosty a nevšedné prírodné výtvory v mojom rodnom kraji, poukázať na dodržiavanie zásad pri návšteve chránených území a pripomenúť návštevníkom, ako sa správať v prírode aby zostala neporušená i pre tých, ktorí prídu po nás.
Zhodujem sa s názorom pracovníkov ochranných území,že je stále čo obdivovať, ale menší dôraz kladú návštevníci na ochranu prírody.
Smutná je aj ďalšia skutočnosť, že v porovnaní s minulosťou je výrazný pokles záujmu o výchovu ducha (film, divadlo, divadelná činnosť a pod.). Dokonca z finančných dôvodov sú zrušené kiná.
Viac aktivity tejto oblasti vykazuje dolný Liptov (Komjatná, Lúčky, Hubová, Sliače).
Preto je na nás, mladých, aby sme pokračovali v dlhoročnej aktivite, činnosti kultúrnych dejateľov Liptova a prispeli k väčšiemu zviditeľneniu Liptákov v rámci Slovenska.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Boroš, M. a kol.: Dejiny Horného Liptova, MsNV v Liptovskom Hrádku, 1969
2. Hochmuth, Z.: Turistický sprievodca - Liptov, Šport, Bratislava, 1972
3. Hochmuth, Z.: Turistický sprievodca - Západné Tatry, Šport, Bratislava, 1981
4. Hochmuth, Z.: Turistický sprievodca - Chočské vrchy, Liptovská Mara, Šport, Bratislava, 1990
5. Hochmuth, Z.: Stručný sprievodca, Demänovská dolina, Šport, Bratislava, 1981
6. Klinda, J.: Chránené územia prírody v Slovenskej socialistickej republike, Obzor, Bratislava, 1972
7. Kol. autorov: Kraje a okresy Slovenska, Q 111, Bratislava, 1997
8. Kol. autorov: Žilinský kraj, Knižné centrum, Žilina, 1997
9. Kufčák, E.: Sprievodca po archívnych fondoch, Archívna správa MV SSR, Martin, 1980
10. Lukniš, M. a kol.: Slovensko 2, Príroda, Obzor, Bratislava, 1972
11. Ondrejka, K. a kol.: Liptov - Atlas regiónu, Mapa Slovenska s r.o., Bratislava, 1996
12. Suchá, B.: Sprievodca - Náučné chodníky na Slovensku, Ústredie štátnej ochrany prírody, Liptovský Mikuláš, 1990
13. Šoltés, R. a kol.: Kvety Tatier, Príroda, Bratislava, 1988
ZBORNÍKY
1. Huňa, Ľ. a kol.: Veľkoplošné chránené územia na Slovensku, Obzor, Bratislava, 1981
2. Kufčák, E.: Liptov 8 - Vlastivedný zborník, Osveta, Martin, 1985
3. Lutonský, A.: Poznaj a chráň doliny Liptova, Osveta, Liptovský Mikuláš, 1980
4. Svet podzemných krás, Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš, 1980
5. Štroffel, O. a kol.: Národný park Nízke Tatry, ERPO, Bratislava, 1987
INFORMAČNÝ MATERIÁL
1. Makarová, E.: Geomorfologická exkurzia v Liptove, metodický list
2. Kol. autorov: Tatransko - podtatranský región - turistický informátor, JeS, Košice, 1995
3. Doliny: Žiarska, Tichá
ČASOPISY
Kol. autorov: Tatry, Správa TANAPu, Gradus, Martin, 1994, roč. XXXIII, č.4
Kol. autorov: Geografia, Geo - servis, Bratislava, 1995, roč. III, č.4
OBSAH
strana
ÚVOD
I. HISTORICKÝ VÝVOJ LIPTOVA.............................1
II. PRÍRODNÉ POMERY.....................................6
II.1 Povrch a geologická stavba.....................6
II.2 Podnebie.......................................8
II.3 Vodstvo.......................................10
II.4 Rastlinstvo a živočíšstvo.....................13
III. OBYVATEĽSTVO A SÍDLA..............................16
III.1 Administratívny vývoj........................16
III.2 Obyvateľstvo.................................16
III.3 Sídla........................................19
IV. HOSPODÁRSKE POMERY.................................21
IV.1 Priemysel.....................................21
IV.2 Poľnohospodárstvo.............................21
IV.3 Rybárstvo.....................................24
IV.4 Poľovníctvo...................................24
IV.5 Doprava.......................................25
V. DOLINY LIPTOVA......................................27
V.1 Tipy pre návštevníkov..........................31
V.2 Ochrana prírody................................33
V.3 Starostlivosť o prírodu........................36
VI. KULTÚRA LIPTOVA....................................40
VI.1 Kultúrnoosvetová práca........................40
VI.2 Pamiatky ľudovej architektúry.................43
VI.3 Kultúrne pamiatky.............................44
VI.4 Významní dejatelia............................46