Liptov sa rozprestiera na území Liptovskej kotliny obklopenej Západnými a Nízkymi Tatrami, Chočskými vrchmi a severnými svahmy Veľkej Fatry.
Je to územie bývalej Liptovskej stolice. Ide o územie na východ od Štrby a Liptovskej Tepličky, na západ zaberajúce celú Liptovskú kotlinu a od Ružomberka aj úzku dolinu Váhu po Stankovany.
Územie Liptova sa včlenilo do utvárejúceho sa uhorského štátu až v 11. storočí. Ešte v 14. storočí patril pod právomoc zvolenského župana a delil sa na 4 slúžnovské okresy (severný, južný, východný a západný).
Po smrti zvolenského župana magistra Donča v roku 1339 pridelil Liptovu kráľ Ferdinand I. Župný znak a tým aj samostatnosť od Zvolenskej župy. Erb od vtedy prešiel mnohými úpravamy a používal sa až do oku 1922.
Koncom 12. a začiatkom 13. storočia začali Liptov osídlovať vojaci, poľovníci, baníci a rybári uhorských kráľov. Začali vznikať prvé osady a dediny. No
podmienky pre život tu neboli ideálne a život liptákov bol ťažký. Z oblastí, z ktorých prišli, si doniesli svoje zvyky a aj náboženstvo. Preto Liptov nemá jednotný folklór.
Jeho jednotlivé časti sa líšia zvykmi, tancami i krojom. Tradičné liptovské tance sú krútivé v pomalom (do krutu) a v rýchlejšom tempe (do skoku), verbunk, do kolesa (dievčenské kruhové tance so spevom),
odzemok, cindrušky a cipovičky (ženský tanec odzemkového rázu), niektoré tanečné hry a chorovody.
Liptov sa skladá z troch folklórnych regiónov. Je to Horný Liptov (od Štrby po Liptovský Hrádok), Stredný Liptov (od Liptovského Hrádku po Liptovskú Maru) a Dolný Liptov (od Liptovskej Mary po Stankovany). Jednotlivé časti sa líšia ľudovými tancami, piesňami a sviatkami. Do niektorých dedín sa dostali aj prvky iných folklórov (napr. goralské motívy do folklóru Liptovskej Tepličky).
Dolný Liptov :
Komjatná :
Sliače :
Liptovská Lúžna :
Likavka :
Stredný Liptov :
Smrečany :
Bobrovec :
Závažná Poruba :
Liptovská Kokava :
Horný Liptov :
Východná :
Važec :
Štrba :
Liptovská Teplička :