Adam Mickiewicz sa narodil 24. decembra 1798 v Nowogródku a dostal meno Adam Bernard. Pôvodom bol drobný zeman, ktorý bol v rukách šľachty. Adamov otec Mikuláš Mickiewicz bol nižším sudcom v Nowogródku, kde začal Adam študovať na dominikánskej škole. Neskôr študoval na univerzite vo Vilne, ktorá mala naňho veľký vplyv, pretože pravidelne navštevoval tajné študentské spolky filomatov a filaretov, ktorých cieľom bolo pracovať na obnovení poľskej samostatnosti. Bohužiaľ sa Alexandrovi I. podarilo tieto tajné spolky odhaliť, a tak sa stalo, že sa Mickiewicz musel podrobiť rozsudku a odísť do Ruska. Ešte pred núteným odchodom do Ruska pôsobil ako učiteľ v Kovne, kde napísal Ódu na mladosť. Na sklonku litovského pobytu vyšli Mickiewiczove prvé zbierky básní: Poezye (1822 ) obsahujúce balady a romance. O rok neskôr Mickiewicz vydal druhý zväzok, obsahujúci časť Dziadov a Gražynu. Po vyjdení Poezyí vychádzajú Dziady I., II. a IV.časť. Dziady mali v poľskom umení veľkú odozvu. Osobitný význam na Mickiewiczov osobný rast mal pobyt v Rusku, trvajúci od októbra 1824 do januára 1829. Tu sa stretol s veľkým množstvom známych spisovateľov ako napr. Puškinom a zároveň precestoval veľkú časť Ruska. Za ruského pobytu napísal Krymské sonety, obsahujúce osemnásť sonetov, kde zachytil krásu tureckých krajín. Po odchode z Ruska navštívil Mickiewicz Nemecko, Čechy, Švajčiarsko a Taliansko. V tomto období Mickiewicz dokončuje tretiu časť Dziadov, ktoré sú protestom utláčaného Poľska. Po novembrovskom povstaní Poliakov za samostatnosť Mickiewicz vydáva dielo: Kniha národa a pútnictva poľského, ktorá opisuje osudy ľudstva a emigrantov v podmienkach vyhnanstva a neslobody. Potom prišiel rok 1832 a Mickiewicz vydáva veľkolepý epos Pán Tadeusz, v ktorom predstavuje poľský život na vidieku, v zámkoch a kaštieľoch, kresliac pritom postavy rôznych spoločenských vrstiev. V roku 1839 začal Mickiewicz prednášať klasickú literatúru v Lousanne a od roku 1840 už prednáša v Paríži na Collége de France na katedre slovanských literatúr. V Taliansku založil tzv. Taliansku légiu, ktorá mala rozbiť Rakúsko. V tomto čase mal nezhody s Vatikánom, ktorému zazlieval nerozhodnosť vo veci revolučných pohybov v Európe. V Paríži si zobral na zodpovednosť vedenie denníka Tribune des peuples. Po smrti svojej ženy sa Mickiewicz vybral do Ruska, aby tu zorganizoval novú akciu v prospech Poľska. Jej výsledok sa už nikdy nedozvedel, pretože umrel na choleru. Zakrátko previezli jeho pozostatky do Paríža a odtiaľ na krakovský Wawel, kde odpočíva dodnes.
> thor <