foto jana bottu

Ján  Botto

(1829-1881)

Narodil sa 27.1.1829 v roľníckej rodine vo Vyšnom Skálniku.Študoval na latinskej

škole v Ožďanoch a od roku 1844 na ev.lýceu v Levoči,kde sa stal členom Jednoty

mládeže slovenskej.Viedol ju Ján Francisci. Tam popri vlastnej  literárnej  tvorbe

pracoval aj v oblasti kultúrno-osvetovej a ochotníckej a zapisoval  ľudové povesti.

V  roku 1847 odišiel  študovať zememeračské inžinierstvo do Pešti.Koncom r.1870

prišiel do Banskej Bystrice a robil zememer.práce na Horehroní.Finančne bol dobre

zabezpečený, podporoval  aj Maticu slovenskú i sloven. gymnázium v Revúcej.

Prispieval do literárnych časopisov Sokol A Orol.Zomrel 28.4.1881.

Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia,keď slovenský lit.  romantizmus už na-

dobúdal vyhranenejšiu podobu zásluhou jeho vedúcich predstaviteľov ( Kráľ, Cha-

lúpka).Vedome sa hlásil k  jeho ideovo-umeleckému programu a intenzívne tvoril.

Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku.V rannej tvorbe zob-

razoval Slovensko ako zakliatu krajinu ( alegorický obraz utláčaného Slovenska).

Jeho hrdina ,aby odklial krajinu musí prekonať  mnoho prekážok a  nástrah  a  za

cenu  veľkých obetí vykoná oslobodzujúci  čin. Vidieť to v skladbách  Svetský víťaz,

Poklad Tatier,Obraz Slovenska a v básni Orol.

Alegorickosť je zreteľná aj v Bottovej baladickej tvorbe.Je ovplyvnení revolúciou

a po nej píše balady Žltá ľalija,je to balada o porušení  manželskej prísahy  verno-

sti.Balady  Ctibor a  Margita a Besná, v ktorých je vidieť hrôzu,utrpenie a životnú tragiku.

Ján Botto však najväčší úspech dosiahol skladbou Smrť Jánošíkova.Dielo sa skladá

z deviatich spevov,z ktorých každý je relatívne samostatným celkom a každý z iného

zorného uhla zobrazuje hlavného hrdinu. Najprv je to retrospektívny pohľad  na

Jánošíka a jeho družinu, potom obraz jeho zlapania, reflexie o jeho hrdinstve, opis

väzenského prostredia, Jánošíkove meditácie o vlastnom osude,obraz popravy,alegori-

cké videnia Jánoš. smrti a výjavy alegorických bytostí v nadskutočnom svete.V pos-

ledných chvíľach Jánošikovho života Botto dáva najavo, že sloboda je tou najvyššou

devízou a hodnotou. Aj keď  v  básni má  lyrickosť prevahu, ide  o skladbu  lyricko-epickú.

Epické časti tvoria zväčša len pozadie básnikových reflexií.

Botto  stvárňoval  aj  námety ľud.  povestí a usiloval sa  vystihnúť najmä atmosféru

rozprávkového sveta a zachytiť miestny i dobový kolorit.Medzi jeho povesti patria:

Báj na Dunaji, Báj Turca a Povesť bez konca.

Vyslovoval sa aj  ku aktuálnym dobovým otázkam, písal vlastenecké a  príležitostné 

básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote,na Memorandum

(Ohlas na Hlas z Martina)a Maticu slovenskú.

V 70.rokoch sa pokúšal vytvoriť rozsiahlejšiu skladbu pod názvom Čachtická pani,

v ktorej na pozadí fiktívnych histor. udalostí ,reaguje na dobovú situáciu.

Celá  tvorba Jána Bottu  je spätá s ľud. poéziou  a je zavŕšením revolučno-romanti-

ckej  línie slovenskej poézie.

 

 

Úryvky z diel:

                                      Smrť  Jánošíkova.

               

Oj, city moje - iskry hromové!
 Čože robíte taký shon?
 Veď vás už idem v slzách i slove
 Z úzkych prsov vypustiť von!
 Veď vás vypustím - ach, ale jako? -
 Vy radosti, žiale moje!
 Keď to od srdca k srdcu deľako -
 A tým svetom tak chladno je!
 Keď nemá slová,nie šaty súce
 Pre vás, deti, ubohá mať;
 Či vás v zodraté prózy onuce,
 Vás zlatovlásky mám odiať?!
 Nie! radšej zhyňte v srdci zavreté,
 Do kvapky krev vypite mi -
 Než by ste mali biediť po svete,
 Neznané žobrať po zemi!
 Netráp sa mati o naše šaty,
 Len košieľky nám daj biele!
 Však dobrí ľudia budú nás znati
 Po hviezdach zlatých na čele.
 Ej,najdeme my jeden kraj kdesi,
 Kde nás iste prímu radi:
 Von sa, von, bratia! v slovenské lesy,
 V ten dávny svet bujnej mladi!

                   

                                Žltá ľalia

Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
no mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalia.
A ľalia smutne vzdychá:
hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli -
pomôžte mi v mojom žiali!
 
Stála tu raz chalupčička
samá, samá samučičká.
Stála ona medzi lesy,
jak ľalia medzi plesy;
a v nej mužík so ženičkou,
ako holub s holubičkou.
                                        Tomáš  Brinčík,Tatiana Fronková      1.D
Zdroje:Encyklopédia slov.spisovateľov,stránky internetu(www.euba.sk a fotka cez zoznam sk)