Gymnazium Michala Miloslava Hodžu

ANDREJ SLÁDKOVIČ - DETVAN

Lenka Krajčová, Alena Ivanovská 1.D

Andrej SLÁDKOVIČ –

DETVAN

ANDREJ SLÁDKOVIČ ( 1820 – 1872 ) vlastným menom BRAXATORIS je jedným z hlavných tvorcov novodobej slovenskejejoézie, ktorý veril v sily ľudu a vo vývin

ľudstva k dobru, pravde a kráse. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny PIŠLOVCOV, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. S ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami

niektorých štúrovcov sa vyrovnal v básnickej skladbe MARÍNA ( 1846 ). Skladba má dve veľké časti. Prvá, lyricko – epická, zobrazuje nešťastnú lásku práve k Márii Pišlovej.

V druhej časti, reflexívno – symbolickej, láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Bezprostredne po Maríne napísal ďalšiu lyricko – epickú kladbu DETVAN ( 1853 ). Je

pokračovaním Maríny v tom zmysle, že Sládkovič svoju ľúbosť prenáša na slovenský kraj. Sklamanie v láske tu lieči šťastnou láskou dvoch detvianských detí, Martina a

Eleny.Martin a Elena sa stávajú ľudovými typmi, sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.

Idea: Obraz krajiny so svojími typickými znakmi, so životom ľudu a jeho dejinnými tradíciami.

Téma: Láska, opis krásnej prírody.

Hlavné postavy:

Martin Hudcovie: dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovný i ľúbiaci rodinu, milú a verný kráľovi.

Elena: dedinská dievčina, ľúbiaca Martina

Kompozícia:

Skladá sa z piatich spevov: Martin

Družina

Slatinský jarmok

Vohľady

Lapačka

Uplatnil tu desaťveršovú strofu s množstvom básnických figúr. Idea básne sa rozvíja spolu s dejom. Jednotlivé spevy postupne rozvíjajú dej. Básnik sa cíti súčasťou národa, hovorí

v jeho mene.

Dej:

1. spev – Martin

Je oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Sú to reflexie o slovenskom ľude. Autor nás zoznamuje s hlavným hrdinom, detvianskym mládencom,

jeho výzorom a záľúbami. Tu sa prejaví jeho zmysel pre spravodlivosť. Zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca.

2.spev – Družina

Martin prichádza ku kolibám, kde hrá gajdoš Jano a on spolu s ostatnými chlapcami tancuje a spieva. Zatiaľ, čo sa on zabáva, v lese ho hľadá jeho Elena. Cestou stretne

zbojníkov, ktorí ju unesú. Medzitým si Jano Zvalovie obzerá Martinovho sokola a zbadá, že má na nožičke priviazanú žltú kartičku, podľa čoho spozná, že sokol je kráľovský.

Martin sa rozhodne, že sa kráľovi prizná a sokola mu prinesie. Zdvihne valašku a fujaru a berie sa preč. Zrazu uvidí žiariť dve fakle a začuje bedákanie nejakej dievčiny.

Spozná svoju Elenu a podarí sa mu jedného zbojníka zabiť, druhý utečie.

3.spev – Slatinský jarmok

Kráľ Matiáš sa rozhodne ísť do Slatiny, aby uvidel ľud žijúci vo zvolenských dolinách. Martin sa uberá na Zvolenský zámok. Pri zámku stretne dvoch drábov, ktorých sa

opýta, či je pán doma, no oni ho hneď chcú poviazať. Martinovi sa podarí ujsť. Od Kuba sa dozvie, že kráľ je v Slatine, nuž ide s ním. V Slatine zbadá kráľa a zverí sa

mu, že zabil jeho sokola. Kráľ sa od starca dozvie, že zabil aj nebezpečného zbojníka, tak mu odpustí a za odmenu mu dá kantár a koňa.

4.spev – Vohľady

Pred domom Martina čaká Elena, hrajúc si na drumblicu. Príde k nej mladík, začne sa s ňou zhovárať i dvoriť jej, ale Elena odolá jeho zvodom. Za hru na drumbli jej

mladík dá na pamiatku prsteň. Po chvíľke prichádza Martin, Elena mu ukazuje prsteň, podľa ktorého spoznáva, že záletníkom bol sám kráľ Matej, ktorý chcel spoznať Martinovu snúbenicu.

5. spev - Lapačka

Po dedine idú chlapci-budúci vojaci a lúčia sa s ľuďmi. Lapači prídu verbovať aj Martina na vojnu. Martin oddaný svojmu kraju i vlasti opúšťa svojich rodičov i Elenu. Príde pred kráľa a prosí ho, aby mu nechal valašku, fujaru i kroj a dlhé vrkoče. Keďže ho má kráľ veľmi v obľube, rád mu vyhovie a teší sa, že bude mať statného mládenca pre svoj Čierny pluk.

Umelecké prostriedky:

Epiteton : tichá dedina

nezvratné skaly

Metafory: spevavé pole

do duše vrazil ten tón

s jej piesňou mi rástla sila

Básnická otázka: A zrezať tieto vrkoče vrane?

Oči moje zabudnuté?

Ukážka:                      Stojí vysoká, divá Poľana,

                                    mať stará ohromných stínov,

                                    pod ňou dedina Detvou volaná,

                                    mať bujná vysokých synov.

                                    Či tých šarvancov Detvy ozrutných

                                    Poľana na tých prsiach mohutných

                                    nenosí a nenadája?

                                    Alebo aspoň na tie výšiny

                                    nehľadí dcéra tejto rodiny

                                    keď má porodiť šuhaja?

                                    Akoby Detva obrov nemala,

                                     mať zrodila v poli syna,

                                    trávovú plachtu porozvíjala,

                                    z buka na buk ju pripína.

                                    Prvý raz šuhaj oči roztvorí,

                                    čo vidí? Výsosť Poľany hory

                                    a opachy nezvratných skál,

                                    i spustí zraky prvé v doliny

                                    čo vidí? Hory zázračnej stíny

                                    a prekrásnu slovenskú diaľ.

S jednotlivými spevmi sa rozvíja i charakter Martina. Z dedinského mládenca, ľúbiaceho, spravodlivého, čestného, priameho sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných.Sládkovič

je s oboma hrdinami vnútorne spriaznený. Martin a Elena sú básnickým stelesnením sily a krásy slovenského ľudu.

Dielo DETVAN bolo „dieťaťom slovenčiny“. Výraz osobného, vnútorného, ľúbostného citu z MARÍNY sa v Detvanovi preniesol do obrazu ľudového života, do ľúbosti Martina a

Eleny, detí slovenskej prírody.

ZDROJE: Literatúra – učebnica pre 1.ročník gymnázií a stredných škôl

Čítanka – pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl

web stránky: www.referaty.sk