Johann Wolfgang Goethe

"Tvárou v tvár utrpeniu máme dve možnosti:

buď s ním statočne bojovať, alebo ho statočne znášať."

J.W.Goethe 1749 - 1832

Narodil sa v dobre situovanej a vážnej rodine vo Frankfurte nad Mohanom. Študoval v Lipsku a Štrasburgu, kde sa stretol s Johannom Gottfriedom Herderom; filozofom, spisovateľom, literárnym vedcom, kritikom a historikom kultúry, s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und Drang (Búrka a nápor). Príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej nemeckej spoločnosti, proti konvenciám v umení aj v živote a velebili voľnosť, prirodzenosť a spontánnosť. Prirodzenosť citov a vzťah k prírode tvorili podstatu Goetheho mladíckej poézie, zatiaľ čo jeho hry znázorňovali boj za slobodu.

V roku 1773 napísal Goethe historickú hru Gotz z Berlichingenu, v ktorej premenil lúpežníckeho rytiera na postavu bojovníka proti tyranom a dal tak nemeckej dráme prvého politického hrdinu. Je to prvá nemecká hra podľa Shakespearovho vzoru.
Od roku 1775 žil Goethe vo Weimare, na pozvanie mladého vojvodu Karola Augusta. Vykonával tu štátne a hospodársko-organizačné funkcie, pôsobil ako minister. Neskôr sa venoval prírodovedným štúdiám. Z depresie sa odchádza liečiť do Karlových Varov a Talianska. Po návrate sa vzdáva buričského protestu a ideálom v umení sa mu stáva antika. V prvom roku 18.storočia bola vo Viedni uvedená Goetheho hra Ifigénia v Tauride s ústrednou témou vyslovujúcou presvedčenie, že ľudstvo sa môže zachrániť len pomocou veľkej obete.

Medzi jeho ďalšie dve hry patria: Clavigo a Stella. Na konci 18. storočia sa ešte raz vrátil k historickému materiálu a k téme boja za slobodu.

Tentokrát bol titulným hrdinom hry Egmont jeden z vojvodcov holandského odboja proti Španielom.
Dielo (dráma) Torquato Tasso zas zachytáva život talianskeho básnika.
Najväčším dielom tohto autora je však veršovaná dráma Faust. Vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami svojej vedy a túži po pravom poznaní. Podľa povesti učený doktor Faust prepadol večnému zatrateniu. Goethe tento tradičný námet umelecky zhodnotnil a vytvoril jedno z najhlbších diel svetovej literatúry.

V prvom dieli ponúkne Faustovi svoje služby Mefistofeles, zosobňujúci diabla. Faust mu sľubuje svoju dušu, ak dosiahne uspokojenie. Mefistofeles sa ho však snaží odlákať od túžby po poznaní zvodmi sveta: uvedie ho do veselej spoločnosti, omladí ho a pošle mu do cesty meštianske dievča Margarétku, do ktorej sa Faust zamiluje. Margarétka však zaviní smrť svojej matky aj brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou utopí svoje a Faustovo dieťa a v žalári očakáva popravu.

V druhom dieli prepadá Faust zúfalstvu z Margarétkinej smrti, ale Mefistofeles ho odvedie na cisársky dvor, kde má zabudnúť a rozptýliť sa. Faust získava cisárovu vďačnosť a dôveru, keď vynálezom papierových peňazí zachráni ríšu pred úpadkom. Pre dvorskú spoločnosť vyvolá z podsvetia najkrajšiu ženu staroveku, Helenu a má s ňou syna Euforiona. Po smrti oboch sa vracia na cisársky dvor, aby si vyžiadal od cisára za odmenu bažinatú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, na ktorej by žili slobodní ľudia. V uskutočnení tejto túžby vidí konečný zmysel svojho života. Aj keď pocítil uspokojenie a podľa zmluvy s Mefistofelom by mal svoju dušu dať peklu, predsa ju zachraňuje ušľachtilý zámer pomáhať ľuďom.

Prvý diel vyšiel v roku 1808, druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až po Goetheho smrti. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti. Na motívy tragédie napísal Ch. Gounod operu Faust a Margaréta.
Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom k napísaniu románu Utrpenie mladého Werthera (1774). Je to dvojdielny milostný román, v ktorom autor opisuje sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov. Prvá časť je zložená z listov, ktoré hlavný hrdina píše svojmu priateľovi Wilhemovi.
"Zoznámil som sa aj s veľmi statočným, úprimným človekom. Ľudia vravia, že je ozajstná radosť vidieť ho medzi jeho deťmi, ktorých je devätoro, chýr ide najmä o jeho najstaršej dcére..." Z ďalších listov sa dozvedáme, že práve do nej sa mladý Werter zaľúbil. Lotte je tiché skromné dievča, ktoré sa po matkinej smrti stará o svojich mladších súrodencov. Napriek sympatiám, ktoré k Werterovi pociťuje, je rozhodnutá vydať sa za svojho snúbenca Alberta.
"Jednako nemôžem Albertovi odoprieť svoju úctu. Jeho pokojný zovňajšok odráža sa veľmi znateľne od nepokoja mojej povahy, ktorý nemožno skryť. Je citovo založený a vie čím mu Lotte je!" Werter si veľmi dobre uvedomuje situáciu, v ktorej sa nachádza. Východisko hľadá v odchode. Na Lotte však nemôže zabudnúť, a preto sa rozhodne vrátiť. Medzi tým sa Lotte vydala za Alberta. V ich dome je stále vítaným hosťom, ale Werter cíti, že jeho časté návštevy nie sú Albertovi po vôli.
"Želal by som si to aj kvôli nám a prosím ťa, usiluj sa usmerniť jeho časté návštevy. Ľudia si to všímajú a viem, že sa o tom tu a tam hovorilo."
Lotte poprosí Wertera, aby obmedzil svoje návštevy, a zároveň ho pozve na Štedrý deň. Toho sa už nezúčastní, pretože sa rozhodne ukončiť svoje trápenie samovraždou.
"Nuž, posledný raz, posledný raz otváram oči. Ach, neuvidia už slnce, zastiera ho zachmúrený, hmlistý deň. Smúť teda príroda! Tvoj syn, priateľ, milenec blíži sa k svojmu koncu."
"Zbohom Lotte, navždy zbohom!"
Wertherova smrť vyznela ako protest proti vtedajšiemu spoločenského zriadeniu.

V rokoch 1795-1796 napísal Goethe román Wilhelm Meister, kde hrdina pripomínajúci Werthera nadobudne presvedčenie, že musí prijať svoje miesto v spoločnosti.

Goetheho dielo prekladali mnohí slovenskí autori (J.Kollár, P.O.Hviezdoslav a iní).
€

Martina Hlavatá

Valika Kleinová

l.D

s použitím internet. stránok: www.referáty .sk

(J.W.Goethe životopis, J.W.Goethe Utrpenie ml. Werthera, J.W.Goethe Faust I,II)

a učebnice Literatúry pre 1. ročník gymnázií a tiež Guinessovej encyklopédie