ÚVOD

Potreba vytvoriť vzdelávacie štandardy pre jednotlivé vyučovacie predmety vznikla v súvislosti s najvýznamnejšou legislatívnou úpravou po roku 1989, novelou školského zákona č. 171/1990. Vtedy sa po prvý raz po štyridsiatich rokoch legalizovalo právo na zakladanie neštátnych škôl, ktoré postavilo ústredný rezortný orgán a jeho kontrolné zariadenia pred otázku, ako udržať zodpovednosť rezortu školstva za úroveň verejného vzdelávania v rýchle sa diverzifikujúcej sústave škôl. V tom istom čase získali školy a učitelia stredných škôl aj právo na pomerne rozsiahle úpravy učebných plánov a učebných osnov (30%). Toto parciálne uvoľnenie záväznosti osnov si vyžiadalo, aby sa určila aspoň č a s ť učebného obsahu, ktorý by bol záväzný

pre všetky príslušné školy a pre všetkých učiteľov týchto škôl. Túto úlohu má v najbližšej budúcnosti plniť vzdelávací štandard.

Návrh vzdelávacieho štandardu literatúry, ktorý predkladáme na dvojročné experimentálne používanie vybraným gymnáziám, je zostavený v dvoch obsahovo zhodnutých, ale štrukturálne odlišných podobách.

(A) CHRONOLOGICKÝ VARIANT obsahuje všetky štandardné prvky didaktického systému (okrem intelektuálnych zručností a návykov) a uvádza ich v chronologickej úprave, teda približne tak, ako sú zoradené v osnovách a učebnici. Súbor štandardných zručností a návykov tu nie je zaradený preto, že ide o ciele, ktoré sa nerealizujú v niektorom určitom tematickom celku, ale sú stálym výchovným zámerom pre celé štvorročné štúdium.

(B) SYSTEMATICKÝ VARIANT je rozdelený do 9 tabuliek.

V siedmich sú systematicky usporiadané štandardizované odborné termíny z literárnej histórie a literárnej teórie, spolu 152 pojmov. Ôsma tabuľka obsahuje štandardom určené literárne osobnosti a ich diela, deviata súbor intelektuálnych zručností a návykov súvisiacich s umeleckou recepciou.

Výber diel a autorov je zámerne orientovaný len na domácu literatúru, ktorej vývinovo-chronologický systém je základom súčasného didaktického osnovania učebného obsahu. Výber zahraničných autorov a ich diel je výlučným právom učiteľa literatúry.

Súčasne so vzdelávacím štandardom sa predkladajú na experimentálne overenie aj výkonové kritéria, VÝKONOVÝ ŠTANDARD, na hodnotenie úrovne, na akej žiaci zvládli učebnú látku. Kritéria sa opierajú o ciele literárnej výchovy stanovené v základných pedagogických dokumentoch a o učebnú látku obsiahnutú v štandarde. Definícia dosiahnutej úrovne vedomostí žiaka má prispieť k zblíženiu a skvalitneniu hodnotenia a klasifikácie v rôznych školách a u rôznych učiteľov.

Časť venovaná výkonovému štandardu je istou osobitnosťou vzdelávacieho štandardu z literatúry, pretože štandardy pre ostatné predmety neobsahujú slovné vymedzenie výkonového štandardu. Predložený návrh je teda experimentom a učitelia, ktorí budú štandard používať a na konci dvojročného obdobia aj hodnotiť, sami uvedú, či sa im takéto určenie kritérií na hodnotenie žiaka osvedčilo a či je vhodné publikovať ho aj v definitívnej verzii.

V našom experimentálnom návrhu sme zaviedli dvojúrovňovú verziu; výkonové kritéria sú určené pre najvyššiu požadovanú úroveň ("výborný") a pre najnižšiu ešte prijateľnú úroveň osvojenia učebnej látky ("dostatočný"). Modelové definície výkonov sa opierajú o modernú koncepciu vyučovania literatúry, teda o interpretačný model, v ktorom základnou úlohou literárnej výchovy je naučiť žiaka vnímať a prežívať umelecký text, chápať jeho ideovú, jazykovú a kompozičnú štruktúru a akceptovať literárne umenie ako spôsob estetického reflektovania sveta.

Výkonové kritéria sú umiestnené v chronologickom variante, kde sú oveľa prirodzenejšie, pretože sú vo svojich požiadavkách na žiaka plynulo vzostupné a vyznievajú určitejšie, keď sa viažu na konkrétny učebný obsah.

CHRONOLOGICKÝ VARIANT

Umenie. Poznávacia a estetická funkcia umenia. Druhy umenia, výtvarné umenie, film, hudba, tanec, architektúra.

1.1 Definovať podstatu umenia a jeho funkcie.

1.4 Vysvetliť podstatu transformácie námetov z jedného druhu umenia do iného.

Žiak vie reprodukovať naučenú definíciu umenia. Funkcie umenia vysvetľuje podľa učiteľovho výkladu alebo textu učebnice. Vie vymenovať druhy umenia a vymedziť ich podstatu.

Žiak ovláda definície umenia a jeho druhov, je schopný vysvetliť funkcie umenia na konkrétnych príkladoch umeleckých diel (napr. obraz, fotografia, film). Variantné definície umenia a jeho funkcií dokáže z ukážok odvodiť aj sám. Jednotlivé druhy umenia chápe ako zobrazenie reality prostredníctvom určitých prvkov. Vie objasniť vzájomnú prepojenosť druhov umenia a možnosti transformácie námetov z jedného druhu do druhého.

2.1 Definovať literárnoteoretické pojmy.

2.2 Aplikovať znalosť pojmov na konkrétne umelecké dielo.

Žiak ovláda definíciu umeleckej literatúry, vie uviesť príklady. Rozlíši konkrétne prozaické, básnické a dramatické diela z hľadiska literárnych druhov a foriem. V zásade dokáže rozlíšiť lyrické a epické básne. Ovláda definíciu literárnej vedy a pozná jej triedenie.

Žiak pomocou všeobecných poznatkov o umení sám vysvetlí podstatu a štruktúrne prvky umeleckého literárneho diela. Vie definovať všetky druhy a formy umeleckej literatúry a dokáže vysvetliť ich osobitosti. Všetky poznatky vie aplikovať na konkrétne diela a vysvetliť ich súvislosti s estetickou funkciou diela. Sám nájde prijateľné vymedzenie predmetu príslušnej vednej disciplíny. Vie vysvetliť spoločenskú užitočnosť vedy o literatúre.

Orientálna a antická literatúra. Hrdinská epika. Epos, bájka, báj (mýtus), komédia, tragédia.

3.1 Definovať uvedené literárnovedné pojmy.

3.2 Uplatniť charakteristiky pojmov pri zaradení konkrétnych umeleckých diel.

Žiak vie zhruba časovo a miestne lokalizovať starovekú kultúru, pozná názvy vybraných literárnych diel, ich stručný dej, hrdinov a mená ich autorov. Pozná epos, bájku a báj, vie reprodukovať ich obsahovú charakteristiku, pojmovo a prakticky rozlíšiť komédiu a tragédiu.

Staroslovienska literatúra. Legenda, kronika, dvorná lyrika. Metafora, metonymia, kontrast, anafora, alegória (podobenstvo). Konštantín, Metod, Proglas, Život sv. Konštantína, Život sv. Metoda.

4.1 Charakterizovať stredovekú literatúru pomocou jej najdôležitejších obsahových a umeleckých znakov.

Žiak reprodukuje charakteristické obsahové prvky stredovekej cirkevnej a svetskej literatúry, vie vysvetliť ich vzťah k spoločenskej a duchovnej situácii. V známom texte vie identifikovať charakteristické prvky dobových žánrových foriem, a to najmä v ich štýle.

¦5. Renesančná literatúra ¦

Humanizmus, renesancia. Sonet, román, poviedka, novela, dráma. Historické piesne.

5.1 Vysvetliť vznik a význam humanizmu v dejinách.

5.3 Aplikovať hlavné znaky renesancie na najvýznamnejšie literárne diela.

Žiak chápe a vie reprodukovať podstatu humanistickej vedy a renesančného umenia a literatúry. Ovláda základné informácie o hlavných dielach vybraných autorov a vie vysvetliť ich prínos pre rozvoj spoločnosti a literatúry.

Žiak vie - aj na novom, ale typickom úryvku z prebraného diela - vysvetliť prelom v myslení autorov a v konaní literárnych postáv. Vie vysvetliť rozdiel v kresťanskom duchu renesančných diel a diel stredovekej literatúry a umenia. Pochopil individualizáciu a autorizáciu umenia, nástupníctvo národných kultúr po rozpade kresťanského univerzalizmu a vie to dokumentovať na konkrétnych dielach.

Barok, rokoko, duchovná lyrika, sylabický verš.

Žiak vie vysvetliť podstatu barokového (rokokového) umenia a jeho súvislosti s reformáciou a protireformáciou. Vie reprodukovať celkovú charakteristiku odučených literárnych diel.

J.I. Bajza: René mládenca príhody a skúsenosti.

7.1 Pochopiť myšlienkovú a spoločenskú genézu osvietenstva a jeho vplyv na život súdobej spoločnosti.

7.2 Osvojiť si podstatu klasicizmu v umení a literatúre a jeho vzťah k antike.

7.4 Analýzou určiť charakteristické prvky klasicizmu v umeleckom diele.

Žiak rozumie pojmom osvietenstvo a klasicizmus a vie vysvetliť vzťah medzi nimi. Akusticky rozpozná časomierny verš, ovláda jeho definíciu. Vie reprodukovať základné ideové a estetické poznatky o dielach určených autorov.

Žiak rozumie pojmom klasicizmus a osvietenstvo, vie vysvetliť ich ideovú a spoločenskú genézu a vzťah k predchádzajúcim obdobiam. Vie aplikovať tieto poznatky aj na neznáme texty vybraných autorov (Kollár, Hollý). Vie vysvetliť podstatu časomiery. S pomocou učiteľa dokáže objasniť estetickú účinnosť literárnych diel s ohľadom na ich formu, štýlové prvky a ideové zameranie.

Romantizmus. Klasická kompozícia sujetu. Ľúbostná, vlastenecká, reflexívna a politická lyrika. Strofa, balada, personifikácia, paralela, expresívne slová, idealizácia. J. M. Hurban: Olejkár, J. Kalinčiak: Reštavrácia, S. Chalupka: Mor ho, J. Botto: Smrť Jánošikova, A. Sládkovič: Marína, Detvan, J. Kráľ: Divný Janko a zakliata panna vo Váhu.

8.1 Charakterizovať romantické umenie a literatúru.

8.3 Vysvetliť ideové prvky v koncepcii slovenského romantizmu.

8.5 Analýzou určiť štylistické znaky romantickej poézie.

8.8 Analýzou určiť individuálne špecifiká autora v myšlienkovej a formálnej rovine diela.

Žiak dokáže reprodukovať fabulu prozaického diela, identifikovať hlavné prvky kompozičnej štruktúry a reprodukovať štylistickú a ideovú charakteristiku prozaického diela. Vie vystihnúť myšlienkové posolstvo prebraného básnického diela, určiť v známom texte typické štýlové prvky romantickej poézie. Pri hlasnej deklamácii cíti rytmus básne a vie vysvetliť podstatu sylabickej poézie.

Žiak pozná ideové a štylistické prvky romantickej prózy, dokáže ich s pomocou učiteľa identifikovať aj v neznámom texte a vysvetliť ich vzťah k ideovej rovine. Aj v poézii dokáže žiak na neznámom úryvku dokumentovať znalosť ideového zamerania diela a zaradiť úryvok do kompozície skladby. V lyrickej skladbe bezpečne rozlišuje objektívnu a subjektívnu stránku autorskej výpovede a dokáže to dokumentovať aj na neznámom texte skladby. Vie identifikovať romantické štylistické prvky, na ktorých spočíva autorova výpoveď. Pri hlasnom čítaní a recitácií cíti rytmus a vie ho vysvetliť na základe predchádzajúceho poučenia o sylabickej prozódii. Vie dokumentovať vzťah umeleckých diel k politickému a umeleckému programu štúrovcov.

9.1 Vysvetliť Palárikov program slovensko-maďarského vyrovnania zakomponovaný do hry.

Žiak vie reprodukovať politicko-spoločenský program Palárikovej hry a vie vysvetliť princíp zámeny osôb ako prostriedok situačného humoru. V známom úryvku vie nájsť prvky jazykového humoru a dokáže vysvetliť ich funkciu a účinok na diváka.

P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena, B. S. Timrava: Ťapákovci, Bez hrdosti, J. G. Tajovský: Maco Mlieč, Statky-zmätky, T. Vansová: Sirota Podhradských.

10.1 Analýzou určiť ideové základy a etické princípy Vajanského románov a Hviezdoslavových skladieb.

10.4 Analýzou určiť špecifiká v realistickom programe jednotlivých programov.

Žiak vie reprodukovať ideovú problematiku Vajanského a Hviezdoslavových diel. Pri výklade dokáže použiť známe úryvky z textu. Dokáže aplikovať na známy text poučky o charakteristických znakoch realizmu v opise postáv, výbere situácií a štýle autorovho jazyka. Pri textoch, ktoré sa preberali na vyučovaní, rozlíši romantické dielo od realistického, a to aj v poézii, aj v próze.

Žiak chápe ideovú problematiku diel ako výraz autorovej koncepcie, vie nájsť v diele charakteristické prvky tejto koncepcie. Vie dokumentovať v texte individuálny prínos autora k upevneniu realizmu v slovenskej literatúre. Aspoň čiastočne identifikuje štylistickú príznakovosť Hviezdoslavovho jazyka a vie pri tom použiť vedomosti z lexikológie (triedenie slovnej zásoby). Dokáže určiť podstatu sylabotónického verša na ľubovoľnom texte.

11.1 Porovnaním s realistickými dielami si osvojiť podstatu post-realistického umenia a literatúry.

Žiak si osvojil princíp post-realistického umenia, aspoň racionálne chápe dôvody pre odklon od umenia priamočiaro napodobňujúceho realitu vo výtvarnom umení a v umeleckej literatúre. Rozšíril si znalosť tropiky o symbol a vie ho významovo interpretovať v rámci známeho textu.

12.1 Na základe analýzy textu literárneho diela pochopiť a vedieť vysvetliť princíp expresionizmu a surrealizmu.

12.2 Prijímať avantgardný text ako estetické dielo.

Žiak dokáže interpretovať a zážitkovo spracovať známy text lyrickej básne a pod vedením učiteľa dokáže pochopiť a vysvetliť jednotu básnickej myšlienky a jazykovej štylizácie. Rozumie princípu nadrealizmu a dokáže ho uplatniť pri prebratom básnickom texte. V zásade neodmieta prijať non-logický text ako umelecké dielo.

Žiak pochopil princíp surrealizmu a expresionizmu a vie ho vysvetliť na akokomkoľvek texte. Pri čítaní textu dokáže uvoľniť fantáziu a vhodným i zrozumiteľným spôsobom verbalizovať vlastné kognitívne i citové reakcie na lexikálne i štylisticky uvoľnený, prípadne aj non-logický text básne (prózy). Chápe umelecký text ako jazykovú hru a prijíma jeho výzvu. Vlastnou dedukciou vie objaviť výrazovú príbuznosť medzi surrealistickým textom a surrealistickým obrazom.

Naturizmus (lyrizovaná próza). Lineárna kompozícia.

13.1 Osvojiť si ideovú podstatu naturizmu a estetickú funkciu lyrických prvkov v jazyku prózy.

13.4 Používať argumentáciu ako súčasť vysvetlenia svojho názoru na umelecké dielo.

Žiak si osvojil ideovú podstatu naturistickej prózy a dokáže uviesť typické črty tejto literatúry pri dielach, ktoré sa preberali na vyučovaní. Vie urobiť štylistickú analýzu lyrizovaného jazyka v známom texte. Dokáže sformulovať - aspoň v základných črtách - vlastný názor na prečítané dielo.

Žiak porozumel podstate naturizmu a vie samostatne urobiť ideovú a estetickú interpretáciu umeleckého diela. Dokáže uskutočniť štylistický rozbor akéhokoľvek textu s lyrizovaným jazykom a vysvetliť podstatu jeho estetickej účinnosti. Dokáže (prípadne s pomocou učiteľa) pochopiť, prijať a vysvetliť aj špecifické prvky menej obvyklej životnej filozofie autora stvárnenej v diele. Je schopný správne, plynulo a odborným štýlom predložiť vlastný názor na umelecké dielo a obhájiť ho pred oponentmi.

Socialistický realizmus. L. Novomeský.

14.1 Osvojiť si ideovo-politickú charakteristiku socialistického realizmu, jeho genézu v ZSSR a uplatnenie na Slovensku.

14.3 Na základe porovnávania jednotlivých diel vysvetliť podstatu schematizmu a príčiny jeho vzniku.

Žiak si na základe výkladu osvojil najdôležitejšie znaky socialistického realizmu a spoločenskú genézu jeho vzniku. Vie poukázať na tieto znaky v diele, ktoré sa preberalo na vyučovaní.

Žiak na základe výkladu pochopil ideové a estetické prvky socialistického realizmu, osvojil si poznatky o jeho vzniku v ZSSR a o spôsobe jeho rozšírenia za hranice. Vie analýzou identifikovať obsahové a formálne prvky tejto ideovoestetickej doktríny v neznámom texte umeleckého diela. Dokáže vysvetliť vznik schematizmu z reality umenia päťdesiatych rokov a dokumentovať jeho prítomnosť v štruktúre literárneho (umeleckého) diela.

Psychologický a filozofický realizmus. Literárna postmoderna. Existencializmus, nový román, absurdná literatúra, populárna literatúra. Non-chronologická kompozícia, retrospektíva. A. Bednár: Sklený vrch, Susedia.

J. C. Hronský: Svet na Trasovisku.

Žiak ovláda problematiku na základe výkladu, čitateľskú skúsenosť dokáže využiť na reprodukovanú interpretáciu s ilustračným využitím prvkov z diela. Vie stručne vyjadriť svoje stanovisko k ideovej a estetickej stránke diela.

Žiak vie samostatne riešiť ideové problémy, ktoré vyplývajú z umeleckého diela, sám dokáže takéto problémy formulovať a je schopný kriticky posúdiť názory a stanoviská iných žiakov. V diskusii vie argumentovať, a to aj proti názoru učiteľa. Literárne dielo chápe ako originálnu autorskú koncepciu sveta, dokáže ohodnotiť mieru úspešnosti jej umeleckej realizácie a zaradiť dielo do dobového kontextu - umeleckého i spoločenského.

¦16. Súčasná poézia ¦

M. Rúfus: Zvony, Stôl chudobných. M. Válek: Dotyky.

16.1 Analyzovať básnicky text a vysvetliť zdroj jeho estetickej pôsobivosti.

Žiak vie výrazne čítať alebo recitovať každý druh básnického textu. Dokáže vyjadriť svoje stanovisko k ideovej, estetickej a štylistickej stránke básne. Pozná základné trópy a figúry a vie ich identifikovať aj v neznámom texte. S pomocou učiteľa vysvetlí aj ich význam v kontexte básne.

Žiak dokáže výrazne čítať alebo recitovať každý druh básnického textu. Pozná hlavné výrazové prostriedky básnického jazyka a chápe ich ako kľúč k ideovému a estetickému pochopeniu básne. Disponuje schopnosťou zachytiť aj vzdialenejšie sémantické súvislosti slov a obrazných slovných spojení, vyznačuje sa uvoľnenosťou fantázie, ale aj schopnosťou vyvodiť z obraznej štylizácie textu autorskú myšlienku. Svoje pocity, dojmy a zážitky z vnímania básne pohotovo a správne verbalizuje - ústne aj v písomnej podobe.

SYSTEMATICKÝ VARIANT

O b s a h

1. tab.: Všeobecne o umení a literatúre

2. tab.: Literárne obdobia a smery

3. tab.: Literárne formy

4. tab.: Literárne druhy

6. tab.: Kompozícia literárneho diela

7. tab.: Štýl literárneho diela

8. tab.: Autori a diela

9. tab.: Intelektuálne zručnosti a návyky

1.2 Druhy umenia (výtvarné umenie, film, hudba, tanec, architektúra)

1.3 Umelecká literatúra

1.4 Veda o literatúre (literárna teória, literárna história, literárna kritika)

2.1 staroveká literatúra

2.1.1 orientálna literatúra

2.1.2 antická literatúra

2.2 stredoveká literatúra

2.2.1 staroslovienska literatúra

2.4 baroková literatúra (rokoko)

2.5 klasicistická literatúra (osvietenstvo)

2.6 romantická literatúra

2.7 realistická literatúra

2.7.1 naturizmus

2.8 literárna moderna

2.8.1 impresionizmus

2.8.2 symbolizmus

2.9 avantgarda

2.9.1 futurizmus

2.9.2 expresionizmus

2.9.3 surrealizmus (nadrealizmus)

2.9.4 katolícka moderna

2.10 naturizmus (lyrická próza)

2.11 socialistický realizmus

2.12 postmoderna

2.12.1 existencializmus

2.12.2 nový román

2.12.3 absurdná literatúra

2.12.4 populárna literatúra

3.1 PRÓZA

3.1.1 beletria

3.1.2 literatúra faktu

3.1.3 science-fiction

3.1.4 detektívka

3.1.5 horor

3.2 POÉZIA

3.2.2 rým

3.2.3 rytmus

3.2.4 verš

3.2.6 sylabický a sylabotónický verš

3.2.8 strofa

3.3 DRÁMA

3.3.1 divadelná hra

3.3.2 dejstvo

3.3.3 dialóg, monológ

4.1 EPIKA

4.1.1 hrdinská epika

4.2 LYRIKA

4.2.1 ľúbostná lyrika

4.2.2 vlastenecká lyrika

4.2.4 reflexívna (úvahová) lyrika

4.2.5 politická lyrika

5.1 POÉZIA

5.1.1 epos

5.1.2 óda

5.1.3 dvorná lyrika

5.1.4 sonet (znelka)

5.1.5 epigram

5.1.6 selanka

5.1.8 balada

5.1.9 bájka

5.1.10 elégia

5.1.11 báj (mýtus)

5.2 PRÓZA

5.2.1 legenda

5.2.2 kronika

5.2.3 bájka

5.2.4 román

5.2.5 poviedka (novela)

5.2.6 groteska

5.2.7 črta

5.3 DRÁMA

5.3.1 komédia

5.3.2 tragédia

5.3.3 fraška

6.1 klasická kompozícia

6.1.1 úvod, zápletka, vrchol, obrat, rozuzlenie

6.2 lineárna kompozícia

6.3 non-chronologická kompozícia

6.3.1 retrospektíva

6.4 vertikálna štruktúra diela

6.4.1 fabula, dejový plán(rovina)

6.4.2 ideový plán (rovina)

6.6 literárna postava

7.1 metafora

7.2 metonymia

7.3 personifikácia

7.4 paralela

7.5 protiklad (kontrast)

7.6 anafora

7.7 epiteton, básnické prirovnanie

7.8 expresíva, poetizmy, archaizmy, dialektizmy

7.9 irónia, sarkazmus

7.10 symbol

7.11 alegória (podobenstvo)

7.12 idealizácia

3. J.I.Bajza René mládenca príhody...

5. J.Hollý Svatopluk

6. J.M.Hurban Olejkár

7. S.Chalupka Mor ho

9. A.Sládkovič Marína, Detvan

1. J.Palárik Zmierenie ...

Herodes a Herodias

7. T.Vansová Sirota Podhradských

8. I.Krasko Zmráka sa, Otcova roľa

2. J.Smrek Cválajúce dni

4. D.Chrobák Drak sa vracia

6. J.C.Hronský Jozef Mak, Svet na Trasovisku

8. R.Fabry Ja je niekto iný

10. L. Novomeský -

1. A.Bednár Sklenený vrch, Susedia

2. L.Mňačko Smrť sa volá Engelchen

Ako chutí moc

3. M.Rúfus Zvony, Stôl chudobných

4. M. Válek Dotyky

9.1.1 čítať s porozumením každý druh umeleckého textu

9.1.3 ortoepicky správne čítať text

9.2.1 percepčne odlíšiť epický text od lyrického

9.2.2 percepčne odlíšiť intencionálne komponovaný lyrický text od pocitového (impresívneho, náladového)

9.3.1 zhustiť dej epického (dramatického) diela

9.3.4 verbalizovať zážitok z recepcie výtvarného alebo hudobného diela (architektúry, filmu)