[História školy] [Významné osobnosti] [Absolventi-učitelia]

15. februára 1919 - vzniklo slovenské Hodžovo štátne reálne gymnázium.

Pre nedostatok slovenských profesorov /2/ prichádzali učiť českí profesori, ktorí tu vykonali veľa záslužnej práce a s veľkou úctou si na nich spomínajú mnohí absolventi tohto gymnázia. Na škole pracovali mnohé krúžky i časopis si vydávali. no najviac sa spomína Hodžov samovzdelávací krúžok, ktorý si študenti sami viedli, vzdelávali sa v literatúre, čítali svoje literárne práce, referáty, kritiky, najviac pozornosti vzbudzovala vlastná tvorba študentov. Naučili sa verejne vystupovať, vyjadrovať a hodnotiť, tiež pripravovať kultúrne programy a neskôr hrávali divadlá. Medzi najvýznamnejšie osobnosti v krúžku patrili: Milan Pišút, Ondrej Kostolný, Andrej Plávka, Andrej Guoth, Rudo Brtáň, Vladimír Pišút, Vladimír Droppa. Veľmi výrazným talentom sa prejavil Slávo Chrobák v próze, tiež Ferdinand Gabaj, z mladších Július Lenko, Miloš Tomčík, Vladimír Petrík a iní. Ale gymnázium sa môže popýšiť nielen absolventami literatúry, umenia a kultúry, ale takmer všetkými odbormi ľudskej činnosti, vedy, techniky, výchovy, správy atď. Rok 1939 nepriaznivo zasiahol do života školy. Po rozpade 1. ČSR odišli zo školy českí profesori, ktorých postupne nahradili slovenskí, lebo sa na škole učilo aj počas vojny. Svoje profesionálne presvedčenie profesori, žiaci i absolventi vyjadrili účasťou v odbojovej činnosti a v SNP, niektorí sa konca vojny nedožili. Po vojne vzniklo 4-ročné gymnázium a po r. 1948 sa gymnázium pretransformovalo na Jedenásťročnú strednú školu /JSŠ/, neskôr Dvanásťročnú strednú školu /DSŠ/ a potom Strednú všeobecnovzdelávaciu školu /SVŠ/ a od r. 1968 opäť ako Gymnázium M.M.Hodžu. Po roku 1989 sa vytvorili podmienky pre vznik 8-ročných gymnázií. Tak sa stalo v šk.r. 1994/95, keď sa otvorila prvá trieda 8-ročného gymnázia so zameraním na cudzie jazyky a ekológiu.

Michal Miloslav Hodža

M.M.Hodža sa narodil v Rakši 22.IX.1911. Nižšie gymnázium vychodil v Banskej Bystrici, vyššie v Rožňave. Teologické štúdium začal v Prešove. Dokončil ho v Prešporku-Bratislave. V marci 1838 nastúpil na kňažskú stanicu v Liptovskom Mikuláši. Popri svojich kňažských prácach stačil sa Hodža venovať aj mnohoznačnej mimozborovej práci. Práve jeho pričinením sa Mikuláš stal významným strediskom národného hnutia. Z Hodžovej iniciatívy bol v Mikuláši roku 1844 založený spolok Tatrín, ktorý mal celonárodný cieľ: podporovať slovenskú literatúru a slovenských študentov. Predsedom tohto spolku sa stal práve Hodža. Koncom marca 1848 vystúpil na stoličnom zhromaždení v Mikuláši za práva národnej reči. V rokoch 1848-49 bol Hodža politickým šéfom Liptovskej stolice, čo trvalo až do februára 1850. Počas revolúcie bol na výslovnú žiadosť Kossúthovu pozbavený svojej fary v Mikuláši, ale cirkevný zbor ho neskoršie slávnostne uviedol späť do kňažského úradu. Po potlačení revolúcie sa Hodža na čas utiahol a venoval sa literárnym prácam. M.M.Hodža bol členom prvého slovenského vyslanectva, ktoré zanieslo cisárovi do Viedne tzv. Prestolný prosbopis (1842) s ponosou proti násilnej maďarizácii na Slovensku. Na Slovanskom zjazde mal Hodža otváraciu reč za Slovákov a spolu so Šafárikom žiadal založenie slovenského štátu v rámci rakúskej monarchie. Hodža od počiatku až do konca svojho života musel kráčať tŕnistou cestou života. Mikulášsky cirkevný zbor mu pod tlakom zemianskych vedúcich činiteľov odňal plat a dosiahol aj súdne odstránenie Hodžu z kňažského miesta v Mikuláši. Odsťahoval sa z Mikuláša najprv do Sučian, odkiaľ chodil do Martina pomáhať po smrti Kuzmányho viesť patentálnu superintendenciu a pomáhať aj v Matici, a konečne, keďže súdny výrok znel za hranice Uhorska, vyvolil si Tešín za miesto svojho vyhnanstva. Tam 26. marca 1870 svoj život dokonal. O prevezenie telesných pozostatkov do Liptovského Mikuláša sa postarala Matica slovenská a cirkevný zbor v Mikuláši.

Hodžove telesné pozostatky boli potom pochované v novom hrobe pri mikulášskom evanjelickom sirotinci. Na pomník bol vyrytý aj druhý Hodžov epitaf, ktorý vystihuje jeho celý život:

"Narodil sa, trpel pod uhorským panstvom,
zomrel umorený ľudu svojho manstvom".