Severná časť rázsoch vybiehajúcich z hlavného hrebeňa Nízkych tatier sa na základe vápencovo - dolomitického zloženia vyčlenila ako časť Demänovské vrchy. Charakteristické je striedanie vysokých bralnatých rázsoch a hlbokých dolín. Zvlášť charakteristické sú podzemné krasové javy - jaskyne, ponory, vyvieračky a priepasti.
Svojimi jaskyňami je známa Demänovská dolina, cez ktorú preteká rieka Demänovka s prítokmi Priečne a Zadná voda. Priečne sa tratí na plošine Lúčky a Zadná voda na Repiskách. Ponorové vody sa v podzemí spájajú, pretekajú najnižšími priestormi Demänovskej jaskyne Slobody a Vyvieranie. Na povrchu sa opäť objavujú v mohutnej krasovej vyvieračke Vyvieranie. V Demänovskej doline reprezentuje podzemné krasové javy 24 km dlhý, deväť - poschodový jaskynný systém v rozpätí 140 m - z toho 2 sprístupnené jaskyne : Demänovská ľadová jaskyňa dlhá 530 m a Demänovská jaskyňa slobody dlhá 1600 m. Celý Demänovský kras má asi 62 km2 a viac ako 100 jaskýň.

Čo je vlastne kras ?

Je to súbor povrchových a podzemných javov a foriem, ktoré vznikajú v rozpustných krasových horninách za určitých špecifických podmienok - pochody, ktoré vedú k vzniku krasu sa nazývajú krasovatenie ( korózia a erózia hornín).Celý proces je ovplyvnený viacerými činiteľmi :
· kvalita horniny - v Dem. doline sú to čisté gutensteinské vápence
· vhodná geologická stavba územia
· klimatické pomery
· členitosť územia, čas , človek

Proces rozpúšťania vápenca a jeho vyzrážania je možné vyjadriť chemickou rovnicou :
CO2 + CaCO3 + H20 <> CA2+ + 2 HCO3-

Výsledkom krasovatenia sú krasové formy (javy).Tieto rozdeľujeme na
exokras (krasové formy na povrchu - škrapy, závrty, tiesňavy, krasové kaňony) a endokras (krasové formy v podzemí - jaskyne )
Kras Demänovskej doliny sa označuje ako aloktónny. Je tvorený cca 170 jaskyňami, ktoré sa nachádzajú v 9 poschodiach.