Vyparovanie

Objem kvapaliny v otvorenej nádobe sa časom zmenšuje. Príčinou toho je premena kvapaliny na paru. Tento dej sa nazýva vyparovanie. Na rozdiel od topenia prebieha vyparovanie z voľného povrchu kvapaliny pri každej teplote.

Keď chceme kvapalinu s danou hmotnosťou premeniť na paru s rovnakou teplotou, musí kvapalina prijať skupenské teplo vyparovania L_v. Veličina l_v , merné skupenské teplo vyparovania, je daná vzťahom :

kde m je hmotnosť vyparenej kvapaliny.

So zvyšujúcou sa teplotou merné skupenské teplo vyparovania klesá.

Var

Keď kvapalinu zohrievame, pozorujeme, že pri dosiahnutí istej teploty pri danom tlaku sa vnútri kvapaliny tvoria bubliny pary , ktoré zväčšujú svoj objem a vystupujú na voľný povrch kvapaliny. Tento prípad vyparovania nazývame var. Pri vare sa kvapalina vyparuje nielen na povrchu ale aj vnútri.

Teplota t_v , pri ktorej za daného vonkajšieho tlaku nastáva var kvapaliny, sa nazýva teplota varu. Teplota varu závisí od vonkajšieho tlaku. So zvyšovaním tlaku sa zvyšuje. Normálna teplota varu je v MFChT.

Merné skupenské teplo varu sa rovná mernému skupenskému teplu vyparovania

pri teplote varu kvapaliny.

Kvapalnenie

Opačný dej k vyparovaniu je kvapalnenie (kondenzácia). Pri tomto deji látka odovzdá svojmu okoliu skupenské kondenzačné teplo. Merné skupenské kondenzačné teplo sa rovná mernému skupenskému teplu vyparovania rovnakej látky pri rozdielnej teplote.

Kvapalnenie môže nastať na povrchu kvapaliny, pevnej látky alebo vo voľnom priestore. Pri tomto deji sa spája niekoľko molekúl pary do drobných kvapôčok, ktoré sa postupne zväčšujú. Utváranie týchto kvapôčok uľahčujú drobné zrnká prachu alebo elektricky nabité častice.