Keď kryštalická látka prijíma teplo, zväčšuje sa stredná kinetická energia kmitavého pohybu častíc. Častice zväčšujú rozkmity, čím sa zväčšuje aj stredná vzdialenosť medzi nimi.  V dôsledku toho sa zväčšuje i stredná potenciálna energia častíc. Keď látka dosiahne teplotu topenia, nadobúdajú rozkmity častíc také hodnoty, že sa narušuje väzba medzi časticami mriežky; mriežka sa začne rozpadávať, láka sa topí. V rozličných látkach sú väzbové sily rozličné, preto každá kryštalická látka sa začne topiť pri určitom tlaku a teplote. Aj keď kryštalická látka pri topení prijíma skupenské teplo, nemení sa stredná kinetická energia častíc a tým ani teplota látky. Zväčšuje sa stredná potenciálna energia častíc. To znamená, že pri teplote topenia je vnútorná energia roztaveného telesa väčšia, ako vnútorná energia toho istého telesa v kryštalickom stave pri rovnakej teplote. Keď sa všetka látka roztopí prijíma ďalšie teplo, opäť sa zväčšuje stredná kinetická energia častíc, čím sa zvyšuje teplota kvapaliny.

Pevné amorfné látky pri zohrievaní postupne mäknú, až sa premenia na kvapalinu. Preto nemajú stálu teplotu topenia.

 

Pri skúmaní závislosti teploty topenia od vonkajšieho tlaku sa zistilo, že pri väčšine látok sa pri zvýšení tlaku zvyšuje aj teplota topenia. Niektoré látky, napr. ľad, antimón, bizmut a niektoré zliatiny, naopak zvýšením vonkajšieho tlaku majú teplotu topenia nižšiu.

Grafické znázornenie závislosti tlaku od teploty sa nazýva krivka topenia.

.